Denník N

Cestár z príbehu o troch grošoch a iné

Uvedomil som si, že príbeh O troch grošoch má viac rovín a dalo by sa tu nájsť i niečo z archetypov C. G. Junga. Cestár ako pútnik, nositeľ múdrosti, človek, ktorý je mimo usporiadania racionality a má tak možnosť vidieť veci inak. Podobne by to mohlo byť s kartou „blázon“ v tarote, kde buď začína alebo ukončuje nejaký proces… i takých treba…svet si ich zapamätá…

Teda pamätáme si usporiadanie rozprávky. Mocný niečo potrebuje. Zadá úlohu a všetci poslušní, ktorí ťažia z podriadeného vzťahu, služobníčkovia, posluhovači, politickí kalkulátori, hľadajú riešenie. Majú karty v rukách a hrajú..sú „rozumní“, predvídeteľní, ovládateľní…Pútnik, cestár, človek, ktorý zahanbuje a nad ktorým žasnú, rozdeľuje moc spravodlivo (medzi minulých, budúcich a terajších…).

Participácia je účasť na moci. Občan dostane slovo, prizná sa mu rešpekt a právo. Ľudia, občania tak cítia, že hra sa hrá tak, že majú šancu snímať karty a skúsiť hrať… Zistia sa potreby, záujmy, priority a odborníci podľa schopnosti, možnosti, podľa zdrojov splnia úlohy, nájdu riešenie.

Je to teda opak toho, čo povedal N. Machiavelli: Rozdeľuj a panuj.

Teda mám dojem, že v norme našej kultúry je možno i to, že väčšinu ani nenapadne, že by mali niečo chcieť, že by mohli hrať, priestor nechávajú voľný „hráčom“. Ale môžem sa mýliť.

Len prídem k téme, ktorú som tu chcel prebrať. Sexuálne obťažovanie na pracoviskách ako príklad toho, čo som spomínal na úvod. Niekto, väčšina, si zvykne na nejaké praktiky, považuje sa to za normálne. Potom príde niekto nový a buď „zapadne“, alebo odíde (možno s traumou, možno „ponížený“, označený ako „konfliktný typ“ („potiažista“).

Šokujúce podľa tejto vesedy, ktorú tu dávam, je to, že sa to deje i medzi „intelektuálmi“, možno medzi ľuďmi, ktorí sa v práci nudia, majú i moc (čas i priestor) a trochu si to spestrujú—

Teda mediálne prostredie, ktoré ovplyvňuje výchovu celej spoločnosti, nielen dáva informácie a nestranný pohľad ale dáva i hodnoty (skôr určuje ako „veľmoc“ štýl a trend) zároveň si v priebehu rokov vychová svoju obeť, či korisť, či partnera na symbiózu, teda mladú novinárku (jahňa, bezbranné…). Teda predstavme si, príde novinárka v trendovom oblečení, moderná, slobodná, nevinná, plná vedomosti a šéfredaktor, či vedúci spravodajstva, ju chytí za „riť“.

Čo spraví?

Kedysi by to bolo jasné.

Dá mu facku. Má česť, hodnoty, udá ho, či odíde.(Je v pozícií cestára, pútnika, putuje z kolektívu do kolektívu…).

Alebo vydrží, zapadne…urobí prípadne kariéru, zdrsní si dušu…A môže ovplyvňovať výchovu, hodnoty, trendy v spoločnosti po ďalšie roky, desaťročia…

A teda, je reálne, že taký šéfredaktor ju potom poverí objektívnou reportážou na tému: sexuálne obťažovanie žien na pracovisku? Čo keď povie on line národu, že ju „včera“ zas chytal za „riť“?

,,,

Teda to hlavné, čo som chcel povedať na úvod, poviem tu: Nedá sa podľa mňa oddeľovať ľudské práva žien v práci od práv dieťaťa a mládeže, právo na bezpečné prostredie ,výchovu, právo na zdravé životné prostredie. Ako to vyzerá s radou pre vysielanie a reklamu? Aj dnešné ženy boli kedysi deti… Ako to vyzerá s etickou komisiou tvorcov reklám? Čo očakávame od života vďaka médiam, ktoré nás ovplyvňujú? Čo ak nás ovpylvnili viac, ako si uvedomujeme? Možno mylsíme viac rovnako, ako si dokážeme predstaviť… Vyberáme si z ponuky „rôznych“ a tých istých ponúk (bánk, hypoték, dovoleniek, zliav,…). Do akej miery sme vlastne slobodní a do akej miery sme vlastne „naštepení“ rokmi pôsobenia „Šakír“, Barrbie…blondín v modrom kostíme so žltou mašľou?

Teda priznám sa, že poom, čo som videl túto diskusiu som i v šoku a viac sa prikláňam k tradičným východiskám. Byť otvorený i k iným „prameňom“, nehrať s kartami, ktorú sú prvé po ruke… Niečo si možno prečítať skôr v knižnici, nejaké staršie vydanie…

Ako to fungovalo kedysi? Kto a kedy chránil slabšieho? Boli sme formálne rovní a v praxi jeden hore a druhý dole? Alebo, ako sa brániť?

Myslím si, že práve tou participáciou, Určiť pravidlá hry, Určiť verejný priestor. Urobiť verejný tlak na zmeny. Aby sa nezdalo normálne to, na čo sme si zvykli, ale aby sme našli porozumenie s menšinou čistých, pekných, jemných…

Ide mi skôr o propagáciu témy, diskusiu, tvorbu názoru, participáciu občanov…

Odkaz treba asi skopírovať, vypočuť si diskusiu (ak to nejde, je to na stránek FB Amnesty International Slovensko (a ešte doplním, ak to ut niekto nájde, premýšľal som nad svojimi rovesníčkami, že koľké žijú vlastne samé (majú svoj malý bytík, svoje pohodlie, slniečko za oknom im svieti…ako mačkám…), či boli sexuálne obťažované, či nie, či robili karíéru, či nie, a koľké boli i vydaté a sa i rozviedli, či boli sexuálne obťažované či nie,,,,že otázka stojí tak, čo je vlastne zmyslom toho všetkého, aký stav je žiadúci…):

<iframe src=“https://www.facebook.com/plugins/video.php?href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FAmnestyInternationalSlovakia%2Fvideos%2F2686906218223009%2F&show_text=0&width=560″ width=“560″ height=“315″ style=“border:none;overflow:hidden“ scrolling=“no“ frameborder=“0″ allowTransparency=“true“ allowFullScreen=“true“></iframe>

 

 

Teraz najčítanejšie