Denník N

Netrvalo to dlho a Matovič chráni podvodníkov

Preberanie cien Zlatý mravec 2009 - cena odpadového hospodárstva (zdroj: zlatymravec.sk)
Preberanie cien Zlatý mravec 2009 – cena odpadového hospodárstva (zdroj: zlatymravec.sk)

Článok o tom, ako som ja pristupoval k mojim záverečným prácam a študijnému pobytu v Nemecku.

Kauza so záverečnými prácami predstaviteľov strany Sme rodina (vyslovovať jedine napodobením hlasu Marlona Branda, ktorý hral Dona Corleoneho v kultovom filme Krstný otec…) spôsobila búrku na slovenskej politickej scéne. Ešte viac znepokojujúci je fakt, že „zametačom problémov“ bola v tomto prípade strana OĽANO na čele s premiérom, ktorý si svoju politickú kariéru postavil na kritizovaní podvodov a kradnutia.

Padli reči o „súlade so zákonom“, „padni komu padni“ a problém konkrétnych troch ľudí bol hodený na všetkých absolventov škôl. Namiesto riešenia týchto podvodov sa istým spôsobom hovorí o kolektívnej vine (ako keby sme boli v úplne inom režime…) a čaká sa na inú tému, ktorá všetko prekryje a voliči zabudnú.

Ja viem veľmi dobre, že naše školstvo je v žalostnom stave, ale tento problém je v prvom rade problémom konkrétneho politika, ktorý sa svojim podvodom diskvalifikoval a nemôže zastávať post predsedu parlamentu. Rozrušenie by mali pociťovať hlavne voliči OĽANO, ktorí by mali hľadať odpovede na otázku, prečo si ich spasiteľ doslova hýčka tak toxického politika s jeho toxickou stranou…

Tento toxický politik urazil študentov a absolventov svojimi rečami, že každý študent si niečo zľahčuje. Nech si na tieto stupídne reči spomenie, keď pôjde k lekárovi, alebo bude prechádzať mostom… Všade po svete (Slovensko nevynímajúc) je množstvo poctivých študentov, ktorým nejde o nejaký papier, ale chcú vykonávať povolanie, ktoré bude zároveň ich poslaním. Bez podobných ľudí by sme nedosiahli dnešný technologický a ľudský pokrok.

Ja som nikdy nebol ideálnym študentom. Snažil som sa mať aj život a iné záujmy, ako len bifľovanie predostretého učiva. Zaujímal som sa o politológiu, históriu, ekonómiu a iné vedy, ktoré so sebou úzko súvisia a dotvárajú ucelenejší pohľad na okolitý svet. Ak ma však nejaký predmet zaujal, alebo som v niečom videl väčšiu dôležitosť, tak som vedel zabrať. Medzi tieto dôležité míľniky môjho vzdelávania patrili aj záverečné práce, ktoré som vypracoval na Technickej univerzite v Košiciach, mojej Alma mater.

Štúdium v Nemecku

Písal sa rok 2006, chystal som sa na erasmusácky študijný pobyt na Technickej univerzite v Mníchove, s ktorou som predtým dohodol bilaterálnu zmluvu o spolupráci a umožnil aj ďalším študentom na našej univerzite, aby sa dostali do tejto Meccy nemeckého vzdelávania (v Mníchove sa nachádzali dve najlepšie univerzity v krajine). Mníchov sa mi zapáčil ešte v roku 1998, keď sme sa tam s triedou zastavili počas výletu do Paríža. Nemčina bola vždy niečo ako môj druhý materinský jazyk (aj keď ho rokmi strácam) a angličtina sa stala až mojim tretím jazykom (aj keď som v nej napísal dve knihy), a tak štúdium v nemčine pre mňa nepredstavoval problém (okrem jednej prednášky v bavorčine…).

Pred odchodom prebehol zápis na bakalárske práce a keďže sme na Slovensku a na všetko si treba vystáť rad, tak sme si to so spolužiakom nepodchytili a ostalo nám už iba niekoľko zvyšných tém. Do oka mi padla téma, o ktorej som mal už v tom momente predstavu, ako ju napíšem. Oči mi však skĺzli na komplikovanejšiu tému zameranú na environmentálnu chémiu a napriek tomu, že som nikdy nemal chémiu v láske, chcel som si dať challenge a vybral som si tému Nové trendy v odlučovaní plynných znečisťujúcich látok.

Technická univerzita v Mníchove bola v tom roku 2. najlepšou nemeckou univerzitou, 12. najlepšou európskou univerzitou, 5. najlepšou technickou univerzitou na svete a ak sa nemýlim, tak 54. najlepšou univerzitou na svete. Študoval som na troch fakultách – stavebného inžinierstva, fyziky a lesného hospodárstva. Gro tvorili stavbárske predmety (dopravné stavby, vodné stavby, betón a oceľ, atď.), pričom práve betón a oceľ bol a je v stavbárčine jednou z najťažších oblastí.

Na Fakulte fyziky som mal predmet (klasifikovaný zápočet) Energia, klíma a životné prostredie, a to s o rok staršími fyzikmi a na získanie zápočtu som musel urobiť 40 minút dlhú prezentáciu v nemčine. Po tomto zážitku som si povedal, že zvládnem čokoľvek… Fakulta fyziky sa nachádzala v univerzitnom mestečku Garching, po ceste do učebne som vždy míňal výskumný jadrový reaktor a kancelárie zamestnancov fakulty vyzerali ako labáky zo seriálu Teória veľkého tresku. Na dverách mali hneď niekoľko výstražných značiek, miestnosti boli zaplnené technológiami, ktoré dopĺňal skromný stôl s počítačom.

Najlepší pocit som mal z predmetu Politika ochrany životného prostredia, ktorú som mal na Fakulte lesného hospodárstva vo Freisingu a učil ma šéf Bavorského ochranárskeho zväzu. Nikdy nezabudnem na moment, ako vytiahol fólie a porovnával podiel tzv. „mŕtveho dreva“ v Bavorsku a na Slovensku. Na cvičenia si jedna študentka vodila svojho psíka a jemu to vôbec nevadilo. Na skúške som nevedel jednu jedinú vec a paradoxne s ňou teraz intenzívne pracujem. ;) Známkovanie bolo nastavené veľmi prísne a 99%né zvládanie učiva bolo ešte na B a na A musel človek zvládnuť 100% (ergo, nemali sme to ľahšie ako Nemci…). Nevertheless, pán Hubert Weiger bol asi mojim najlepším učiteľom v živote.

Štúdium nebolo o oslavách, ako sa to často spája s obrazom Erasmu. Síce som získal grant, ale € vtedy stálo vyše 40 korún a toho pol roka som musel žiť veľmi, veľmi, veľmi skromne. Všetky skúšky som musel urobiť v predtermíne, čo bolo extra náročné. Dôvod bol jednoduchý… školský rok začínal v Nemecku oveľa neskôr, a tak aj s predtermínmi som vymeškal prvé dva týždne letného semestra v Košiciach. Pri uznávaní známok došlo k pozoruhodnej situácii. Niektorí učitelia mi automaticky zhoršovali známky, lebo si zrejme mysleli, že TUKE je lepšia ako TUM. Mne to bolo v podstate ukradnuté, lebo som vedel svoje…

Platí… není voják jako voják… nie je študent ako študent a nie je učiteľ ako učiteľ. Došlo na betón a oceľ, učiteľovi som povedal kde som bol, dal som mu preštudovať prednášky, aby videl rozsah učiva. Videl som nadšenie v jeho očiach a iba krútil hlavou nad tým, že sme prebrali 2x viac ako oni na Slovensku. Na TUM to totiž fungovalo tak, že pred hodinou si študent zobral vytlačenú prednášku a do nej písal len výsledky výpočtov. Čiže sa nestrácal čas s písaním, a tak sa prebralo viac. Vedel som, že naše školstvo je na tom zle, ale až štúdium v zahraničí vám dá osobnú skúsenosť. Učiteľovi som povedal, že na TUM som dostal B a kľudne mi môže zhoršiť známku. On sa na mňa pozrel a povedal, že to by si nedovolil… Nie je učiteľ ako učiteľ…

Bakalárska práca

Vhupol som teda do rozbehnutého semestra a musel som dobiehať učivo a písanie záverečnej práce. Na TUKE totiž nebol posledný semester štúdia len o písaní záverečnej práce, ale prebiehal normálny štandardný semester so skúškovým a k tomu bolo treba napísať prácu, obhájiť ju a riešiť štátnice. V práci som sa zameral na odlučovanie oxidov dusíka, oxidov síry, sulfánu a oxidu uhličitého. Musím podotknúť, že tieto veci sme mali až v predmete Separačné procesy v inžinierskom štúdiu, takže som išiel od nuly.

Nebudem vás nudiť detailmi, ale vďaka týmto separačným metódam emitujeme menej škodlivých znečisťujúcich látok do ovzdušia, zamedzujeme poškodeniu strojov alebo znižujeme vplyv na klimatickú krízu. Pri odlučovaní oxidu uhličitého som sa zameral na vtedy ešte novú technológiu zachytávania a uskladňovania uhlíka – Carbon Capture & Storage (CCS). Táto technológia nie je ideálna, ale stále je v Európe „na stole“ a je potrebné s ňou rátať, ale zároveň myslieť aj na nové alternatívy, ktoré sú menej technologicky náročné.

Bakalárska práca má naučiť študenta zanalyzovať určitú tému a sformulovať ucelený výstup. Zároveň je však určitým úvodom do výskumnej činnosti a obsahuje aj praktickú časť. V praktickej časti som zanalyzoval tepelnú elektráreň Vojany, kde sa dlhodobo hovorilo o znížení veľmi negatívneho vplyvu na životné prostredie, ale elektráreň bola na okraji záujmu a slúžila viac-menej ako záloha. Komunikoval som s predstaviteľmi elektrárne, ktorí mi poskytli potrebné informácie, za čo im patrí moja vďaka. Okrem informácií o slovenských elektrárňach som v bakalárskej práci používal len zahraničné (nemecké a anglické) zdroje, ktoré som musel prekladať a dať textu moju logickú štruktúru.

Mojou školiteľkou bola šikovná a veľmi príjemná učiteľka, ktorá sa zaoberala environmentálnou chémiou a aj jej patrí vďaka. Moja bakalárska práca sa nachádza v knižnici TUKE a môžete si ju prečítať.

Diplomová práca

K diplomovej práci som pristupoval inak a vopred som si dohodol vlastnú tému Využitie bioplynu pre zásobovanie mestskej časti energiou. Školiteľ mi povedal, že on sa do témy nevyzná a ja som mu odvetil, že to nevadí, že to zvládnem. Zo školy sme dostali nariadenie a už počas zimného semestra sme museli mať napísanú teoretickú časť práce o rozsahu minimálne 30 strán. Niektorí študenti si to chceli zľahčiť, poňali to tak, že do úvodu nahádzali citácie zákonov a školitelia im to všetko škrtali. Stavebná fakulta TUKE nebol a nie je holubník…

Aby som si pozrel skutočnú bioplynovú stanicu, narazil som na otvorený deň na bioplynke v Bruck an der Leitha, kde som išiel vlakmi, peši a stopol auto vezúce biologický odpad (čo nebol až tak dobrý nápad…).

Zdroje som postavil na nemeckej a švédskej literatúre, keďže práve tieto dve krajiny boli a sú top v oblasti bioplynu. Pracoval som však aj s americkými, francúzskymi a inými zdrojmi. Od mesta Liptovský Mikuláš som získal základné backgroundové informácie a k týmto konkrétnym vstupom som navrhol riešenie vo forme bioplynovej stanice. Určil som si zmes substrátov, ktoré by v našom meste mohli vznikať a k nim som navrhol celú bioplynovú stanicu od A po Z. Znova podotýkam, že bioplyn sme na škole ani nemali, takže som išiel od nuly…

Spomínam si na prvú prezentáciu výsledkov práce, kde som mal na slajde dlhočizný vzorec, ktorý zreálňoval množstvo biologických odpadov, ktoré sú využiteľné. Niekto z učiteľov sa ma spýtal, odkiaľ mám ten vzorec a ja som odvetil, že som ho sám navrhol. Na konci práce sa nachádzal príklad rozšíriteľnosti v tom čase na Slovensku ešte málo rozšírenej technológie. Navrhol som súbor bioplynových staníc, ktoré by boli prepojené a boli by schopné pokryť potrebu teplej úžitkovej vody Petržalky.

Diplomovú prácu som poslal do dvoch celoštátnych súťaží. Obsadila 1. miesto na konfererencii Technika ochrany prostredia 2009, ktorú organizovala SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia. Cenu som si prevzal priamo na konferencii v Častej-Papierničke v zotavovni NR SR. Po príchode som sa pozrel na ubytovacie zariadenia a predstavil som si, ako Slota na jednom balkóne kričí na Belousovovú a vice versa. Pamätám si, ako mi jeden z organizátorov nadšene hovoril, aby som sa téme venoval aj ďalej. Nakoniec som skončil v príbuznom obore a pracujem v plynárenstve.

Žiaľ, fotka z akcie sa mi niekde zapotrošila, ale som rád, že konferencia funguje aj po toľkých rokoch a tento rok sa bude konať v Liptovskom Jáne.

Prácu som poslal aj do súťaže Zlatý mravec – cena odpadového hospodárstva, kde je každý rok ocenená šikovná obec, ktorá sa snaží byť zelenšia ako ostatné, zelená firma a študentská práca na tému odpadového hospodárstva. Prácu som prezentoval pred komisiou a mal som pocit, že jej členovia boli milo prekvapení. Moja diplomovka sa umiestnila na 1. mieste, a tak som s ňou vyhral dve celoštátne súťaže.  Stanovisko na webe hovorí: „Komisia ocenila predovšetkým náročnosť a originálny spôsob spracovania témy možnosti využívania energie z bioplynu na komunálnej úrovni, ako aj možnosť jej variabilného využívania na celom území SR.“ Cenu som si prevzal v budove Technopolu v Petržalke.

Preberanie cien Zlatý mravec 2009 – cena odpadového hospodárstva (zdroj: zlatymravec.sk)

Do iných súťaží som diplomovú prácu už neposielal a venoval som sa pomáhaniu Slovensku inými spôsobmi. Aj moju diplomovku si môžete prečítať v knižnici TUKE.

Záverečné práce sú kľúčovou súčasťou štúdia a ak si toto niekto neuvedomuje, alebo nebodaj ešte uráža poctivých študentov, tak nepatrí do politiky. Záverečné práce ma naučili vedeckej práci a nakopli ma k lepším výsledkom aj v pracovnej sfére. Aj vďaka nim som neskôr dokázal napísať dve knihy, pričom jedna z nich je výsledkom dvojročného a až príliš intenzívneho historického skúmania.

Ak predseda parlamentu neodstúpi a najsilnejšia vládna strana ho bude kryť, tak nás skutočne nečakajú dobré časy a zo všetkého bude profitovať nová strana Hlas akcionárov Smeru – sociálna korupcia…

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.