Denník N

Hodiny náboženstva na školách + rozhovor s teológom Ondrejom Prostredníkom

Hodiny náboženstva na školách. Pre mňa tieto hodiny bývali skúšky mojej trpezlivosti. V tomto blogu sa budem snažiť vysvetliť čo všetko je zlé na výučbe tohto predmetu, budete si môcť prečítať vyjadrenie teológa Ondreja Prostredníka a taktiež s vami budem zdieľať niektoré nepríjemné výroky z týchto hodín.

 

Kde je chyba?

Tento predmet som vždy považovala za neutrálny, keďže sme sa skoro vždy rozprávali o kresťanstve ako takom alebo o kresťanských sviatkoch. No keď sme prišli k témam ktoré dnes veľmi často rozdeľujú spoločnosť, môj postoj k tomuto predmetu sa výrazne zmenil. Už to nebolo o tom, že Boh má rád každého, začalo to byť o tom, že Boh má rad len niektorých, tých ktorých nevyčnievajú z radu. Táto myšlienka mi príde ako veľmi netolerantná keďže kresťanstvo má byť o láske k blížnemu a hlavne o tom, že by sme sa nemali odsudzovať na základe toho, že je niekto iný. Na druhej strane si určite nemyslím, že tento predmet by sa mal prestať vyučovať, už len na základe toho, že každý máme možnosť slobodného výberu náboženského vyznania a môžeme si veriť v čo chceme. Problém u mňa nastáva vtedy, keď sa začnú rozoberať morálno-etické témy, kedy sú deti a teenageri bezmyšlienkovite manipulovaní a sú im ,,vnucované‘‘ názory cirkvi.

Tu sú konkrétne témy ktoré sa vyučujú na základných školách (8. ročník).

  • Byť mužom, byť ženou.
  • Extrémizmus, rasizmus.
  • Kultúra života, kultúra smrti.

Celkom kontroverzné témy, ktoré by sa mali určite dostať do povedomia mladých, no záleží v akej forme sú podané. Prejdem k bodu ktorý ma pravdepodobne pobúril najviac. Je to tretí bod: kultúra života, kultúra smrti. Už názov vypovedá tomu, že sa ide jednať o tému interrupcií, eutanázii a pod..

Na obrázku môžete vidieť tabuľku ktorá sa nachádza v učebnici. Je rozdelená na dve časti – kultúru života a kultúru smrti. V kultúre života sú body ktoré cirkev považuje za správne. Rešpektujem, ak tomuto niekto verí, no každá ‘‘kultúra‘‘ má svoje pre a proti. Táto ‘‘kultúra‘‘ má aj svoje pozitíva a dobré myšlienky, no niektoré idey sú zastarané a ľudia ktorí ju podporujú nie sú ochotní prijať nové veci ktoré prišli. Máme základ, niečo z čoho môžeme stavať. (umelé oplodnenie) Pýtam sa prečo to nevyužiť, keď plodnosť ľudí v Európe rok čo rok klesá?

Pri kultúre smrti to je už o niečo kontroverznejšie. Spomínajú sa tu interrupcie a eutanázia, čo dokážem pochopiť z pohľadu cirkvi. Ale čo pochopiť nedokážem, je rodová rovnosť alebo umelé oplodnenie. Áno, umelé oplodnenie. Paradoxom je, že o nejaké dve stránky dopredu je napísané: Slovensko je za život, a paradoxne sa tam píše o pochode za život. Nie je jedno, či sme boli počatý vďaka vede alebo vďaka prirodzenému oplodneniu? Všetci sa kvalifikujeme ako ľudia, a nemení nás to. Mali by sme sa navzájom rešpektovať bez ohľadu na to odkiaľ pochádzame alebo kto sú naši rodičia. Aspoň tak káže cirkev.  Pri rodovej rovnosti, pri pojme ktorý by cirkev najradšej vymazala zo slovníka, pretože podporuje ‘‘gender‘‘ sa mi zastavujú mozgové bunky. Čudujem sa, že niekomu príde normálne to, že muž a žena na rovnakej pozícií, ktorí vykonávajú tú istú prácu, no obaja za odlišný plat s odlišným prístupom.  Cirkev pravdepodobne vidí poslanie žien za šporákom s piatimi deťmi. A poslanie muža v sebavedomom, pracovitom, zbožnom, maskulínnom, zodpovednom otcovi. Lenže to, že si to myslí cirkev a presadzuje to u mladých na školách mi nepríde správne, ale manipulačné. Deti a teenageri sú bezhlavo vedené k nenávisti niečoho, o čom nemajú znalosť. Teenageri by si mali začať utvárať vlastný názor a škola im k tomu vôbec nedopomáha, skôr naopak.

Vyjadrenie teológa Ondreja Prostredníka:

Čo si myslíte o kultúre smrti a kultúre života ako je vyobrazovaná/vysvetľovaná v týchto knihách?

Je to nebezpečné zjednodušenie. Ľudí, ktorí používajú antikoncepciu alebo podstúpia umelé oplodnenie, alebo majú menšinovú sexuálnu orientáciu, či rodovú identitu, nemožno označiť ako nositeľov smrti. Je to absurdné. Sú to Božie stvorenia, ktoré nerobia nič zlé a nikomu neubližujú. Žijú život a hľadajú jeho naplnenie. Nikomu ho neberú. Tvrdenie, že embryo je ľudská bytosť, je nový koncept katolíckej cirkvi, ktorým chce ovládať ľudí v dobe, keď už stratila iné mocenské nástroje na kontrolu ľudí.

Malo by sa podľa Vás náboženstvo na školách vyučovať? Poprípade mali by byť niektoré témy obmedzené?

Na verejných školách, teda tých, ktoré zriaďujú obce alebo VÚC, alebo štát, ba sa mala vyučovať “medzi náboženská výchova”, ktorej osnovy budú produktom dohody všetkých náboženstiev a konfesií, ktoré pôsobia na Slovensku. Obsahom takejto výchovy má byť vedenie k tomu, aby žiaci a žiačky poznali špecifiká iných náboženstiev a naučili sa správať tak, aby iných neponižovali a nedotýkali sa ich dôstojnosti.

Mal by byť podľa Vás zavedený predmet sexuálnej výchovy aby sa predchádzalo interrupciám, aj keď s tým cirkev vo viacerých prípadoch nesúhlasí?

Určite áno. Je mnoho štúdií a otestovaných foriem ako veku primeraným spôsobom robiť včasnú sexuálnu výchovu. Je to zodpovednosť štátu a cirkev nemôže tieto témy na verejných školách blokovať. Je to to isté, ako keď kedysi cirkev blokovala vyučovanie evolučnej teórie.

Prečo je umelé oplodnenie považované cirkvou za kultúru smrti?

Pretože pri umelom oplodnení vzniká viac oplodnených vajíčok a nie všetky sa využijú na umiestnenie do maternice. Ak teda embryo je podľa katolíckeho chápania osobou, tak zmrazenie, alebo zastavenie jeho vývoja sa v tomto vnímaní považuje za vraždu.

Prečo vidí cirkev rodovú rovnosť ako strašiaka?

To, čo som doteraz čítal zo strany katolíckej cirkvi, je obava, že koncept rodu, ktorý oddeľuje biologické pohlavie od sociálnymi faktormi podmieneného správania sa žien a mužov, môže spôsobiť zásadnú zmenu v tom, čo tradičná spoločnosť očakáva od žien a mužov. Pre katolícku dogmatiku sú tieto úlohy – roly pevne stanovené a nemeniteľné, lebo v ich interpretácii sú pridelené a určené Stvoriteľom. Myslím, že ide najmä o vzťah podriadenosti žien mužom, ktorý chce katolícka cirkev odporom proti konceptu rodu zachovať.

Existuje podľa Vás niečo ako gender ideológia?

To záleží na tom, čo slovom ideológia kto myslí. Mne sa zdá, že keď katolícki teológovia používajú pojem gender ideológia, tak chcú zdiskreditovať teóriu, ktorú rozvinul antropologický a sociologický smer známy ako gender studies. Ale pojem ideológia je neutrálny pojem. Je to myšlienkový smer, ktorý má určitý systém a pravidlá. V tomto zmysle je aj kresťanské náboženstvo ideológiou v úplne neutrálnom zmysle slova.

Podľa mnohých katechétov/kňazov je homosexualita považovaná tiež za gender. Čo si myslíte o tom, že je mladým ľuďom takto predkladaná nenávisť voči inakosti?

Všimol som si, že odporcovia rodovej terminológie používajú aj toto prepojenie a spájajú ju s homosexualitou. Názor, že „homosexualita je gender ideológia“ považujem za absurdný. Takéto spojenia majú potom naozaj jediný dôsledok a tým je vytváranie neopodstatnených obáv a odporu voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou.

Myslíte si, že sa v týchto rokoch sprísni interrupčný zákon?

Áno. Súčasné zloženie parlamentu tomu nasvedčuje. Hoci programové vyhlásenie vlády hovorí o prevencii, predložený návrh poslankyne Záborskej má aj niekoľko sprísňujúcich ustanovení, napr. predĺženie čakacej lehoty zo 48 na 96 hodín.


Zbierka výrokov učiteľov a učiteliek náboženstva. (pozn. zaslalo viacero ľudí.)

‘‘Nie sme prasce.‘‘

Táto veta zaznela od učiteľky pri otázke: ,,Prečo je umelé oplodnenie zlé?‘‘ Myslím si, že takúto odpoveď ste nečakali. Pravdepodobne táto veta referuje na umelé oplodňovanie prasiat. Určite mi to nepríde, ako korektná odpoveď, keďže v tomto prípade sa referuje na ľudí, a pritom v minulosti mávali ľudia okolo 7-10 detí, a bolo to normálne.

‘‘Homosexuálne vzťahy nemôžu fungovať.‘‘

Táto veta zaznela po tom ako sme sa rozprávali o rodine a o manželskom zväzku. Keď sa jej niekto spýtal, že prečo odpovedala len to, že by to nefungovalo a ďalej nerozvíjala diskusiu. Túto otázku by som radšej položila gejom a lesbám ktorí/ktoré spolu žijú dlhé roky a funguje im to.

“LGBT porušuje detské práva.“

Táto veta odznela pri tom keď som učiteľke povedala, že by mi nevadilo mať dve mamy alebo dvoch otcov. Vysmiala ma a povedala,že nemám vlastný názor a, že sú to neprijateľné názory.

‘‘Svalnatá žena, nie je žena.‘‘

‘‘Ženám sa hodia menej svaly, však to už nie sú ani poriadne ženy. Svaly sa určite viac hodia mužom.‘‘ Toto je už síce vec názoru a rešpektujem to, ale stále si  nemyslím, že toto je pozitívny prístup a dalo by sa to považovať za body shaming.

A citát na koniec:

„Máme dosť náboženstva na to, aby sme sa nenávideli, ale nie dosť, aby sme sa navzájom milovali.“
-Jonathan Swift

Teraz najčítanejšie

Romana Gagačová

Som študentka a liberálka. Zaujímam sa o politiku, fotografiu a úpravu videí. Blogovať by som chcela hlavne o politických a sociálnych témach.