Väčšina rómskych detí sa počas krízy nevzdelávala

Počas trojmesačnej vzdelávacej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 stihli na Slovensku vzniknúť až 4 skupiny žiakov.  Dve skupiny vznikli v rámci dištančného vzdelávania – „online“ a „offline“ žiaci, ktorým sme sa podrobne venovali v našich troch predchádzajúcich prieskumoch. V priebehu júna 2020, keď sa znovu otvorili brány škôl, vznikla tretia skupina žiakov, ktorá mesiac pred skončením školského roka začala dobrovoľne navštevovať prezenčnú formu vzdelávania. Napokon poslednú, štvrtú „nedotknutú“ skupinu, tvoria od začiatku krízy, žiaci (nielen) z rómskych komunít, ktorí počas krízy neboli zapojení do žiadnej formy vzdelávania a nemali v tomto období ani pravidelný kontakt s učiteľmi.

Odhady „tretích strán“

Ak by sme sa snažili získať informácie o počte nezapojených rómskych detí do vzdelávania cez školy, informácie by nám mohli byť zo strany učiteľov a riaditeľov škôl poskytnuté neochotne a z rôznych dôvodov by mohli byť skreslené a nepresné. To isté platí aj o rodičoch detí či o žiakoch samotných, ktorí, ak by nám poskytli takéto citlivé informácie o sebe, mohli by sa cítiť z rôznych dôvodov byť ohrození. Preto sme sa rozhodli informácie  o „nedotknutej“ skupine žiakov z rómskych komunít získať prostredníctvom tretej strany – cez kvalifikovaný (empirický) odhad zástupcov pomáhajúcich profesií. Oslovili sme preto terénnych sociálnych pracovníkov, komunitných pracovníkov, mentorov detí a dobrovoľníkov z miestnych občianskych združení, ktorí počas krízy so vzdelávaním žiakov školám pomáhali a boli a sú so žiakmi a ich rodinami v pravidelnom bezprostrednom kontakte v ich prirodzenom prostredí.

„Je tam 95% detí bez pripojenia na internet. Vedeniu školy len stačí napísať každý mesiac oficiálne do tabuľky ako bolo podľa nich vzdelávanie žiakov realizované a priložiť  kópie vzdelávacích materiálov. Bez kontroly, bez spätnej väzby. Môžeme čítať na papieri ako kvalitne bolo vzdelávanie zabezpečené, ale vieme, že žiadne nebolo, stačí sa opýtať detí“. (učiteľka základnej školy)

Kvalifikovaný odhad sme od zástupcov pomáhajúcich profesií získali prostredníctvom dotazníka, ktorý sme rozposielali v mesiaci jún 2020 po znovuotvorení škôl. Údaje nám poskytlo 76 zástupcov pomáhajúcich profesií, ktorí svoje služby a poradenstvo pravidelne poskytujú vo viac ako 140 vylúčených komunitách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Číselné údaje sme, pre ich hlbšie pochopenie, doplnili o polo-štrukturované rozhovory s riaditeľmi a učiteľmi zo 6 škôl, ktoré pracujú s rómskymi žiakmi a tiež o polo-štrukturované rozhovory s 3 zástupcami pomáhajúcich profesií.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že v priemere až 60 % rómskych žiakov nemalo počas dištančného vzdelávania žiadny, alebo iba veľmi ojedinelý kontakt s učiteľom. Až 70% žiakov z rómskych komunít sa počas krízy nezapojilo do vyučovania. V obidvoch prípadoch ide prevažne o žiakov 2. stupňa (60%). Za nimi nasledujú žiaci prvého stupňa (40%). V priemere iba 30% žiakov z rómskych komunít bolo počas (vzdelávacej) krízy zapojených do dištančného vzdelávania – buď online alebo offline formou alebo sa títo žiaci neskôr, v posledný júnový mesiac pred skončením školského roka, rozhodli dobrovoľne navštevovať prezenčnú formu vzdelávania v škole. Výsledky prieskumu, predovšetkým z východného Slovenska, nám ukazujú, že v niektorých konkrétnych vylúčených komunitách sa počas krízy nezapojilo do vzdelávania 90%,  a v niektorých až 100%, žiakov.

„Nedotknutí“ žiaci, ktorých existenciu sme si odmietli priznať

Už v predchádzajúcom prieskume sme poukázali na rozdiely medzi „online“ a „offline“ žiakmi z rómskych komunít. Chudobné pomery, v ktorých žijú obidve tieto skupiny žiakov, sú zásadnou odpoveďou na otázku, prečo až 70% z nich nebolo počas krízy do vzdelávania vôbec zapojených (viac tu: https://eduroma.sk/docs/ako-zostat-blizko-na-dialku-2.pdf) . Tie však ani zďaleka nepostačujú na to, aby sme dostatočne vysvetlili, prečo sa väčšina rómskych detí z chudobných pomerov nezapojila počas krízy do dištančného vzdelávania. V našej štvrtej prieskumnej správe preto uvádzame aj ďalšie okolnosti a príčiny tohto stavu. Jedným z prvých vysvetlení je skutočnosť, že si odborná verejnosť od začiatku krízy nepripustila možnosť (paradoxne po 30 ročnej skúsenosti s prácou s rómskymi komunitami), že takáto skupina žiakov by nám počas pandémie COVID-19 mohla na Slovensku vôbec vyrásť. Verejne sa o tejto skupine detí vôbec nehovorilo, rezort školstva túto skupinu žiakov vôbec nezadefinoval a ani sa na ňu explicitne počas krízy vo svojich intervenciách nezameral.

Je pravda, že na Slovensku prebehla pomerne široká odborná diskusia o tom, ako dištančne vzdelávať „online“ a „offline“ žiakov z rómskych komunít, no skupina „nezapojených“ detí v odborných diskusiách zanikla, nestala sa naliehavou témou odborných webinárov a online prednášok počas celého doterajšieho trvania krízy. Azda z týchto dôvodov sa v širšom odbornom diskurze udomácnilo presvedčenie, že nám počas krízy na Slovensku po júnovom otvorení škôl vznikli iba 3 skupiny žiakov. Akoby sme si vôbec nechceli pripustiť existenciu štvrtej, veľkej skupiny „nedotknutých“ detí, pretože odzrkadľuje mnohé odborné pochybenia a systémové zlyhania. Náš prieskum poukazuje na fakt, že aj napriek tomu, že učitelia vyvinuli počas krízy značné úsilie, aby žiakov z rómskych komunít od začiatku krízy riadne zapojili do učebného procesu, z rôznych dôvodov sa im to darilo iba na 30%. Rovnako sa dozvedáme, že viaceré prekážky, bariéry, ale aj pochybenia sú na všetkých stranách hlavných subjektov vzdelávania, ktoré  v nasledujúcich častiach nášho prieskumu pomenovávame.

Príčiny chýbajúcich pravidelných kontaktov učiteľov so žiakmi

Z predchádzajúcich troch prieskumných správ vieme, že učitelia počas krízy venovali veľkú časť svojho úsilia a času na odbornú prípravu, organizáciu a samotné vedenie online dištančného vyučovania určeného žiakom, s ktorými sa dalo spojiť. Väčšina pochádzala z majoritnej časti obyvateľstva. Dištančné vzdelávanie offline skupiny chudobných žiakov, ktorá si vyžadovala osobný, individualizovaný prístup, to bolo pre učiteľov personálne a časovo veľmi náročné. Nájme pokiaľ išlo o žiakov 2 stupňa, kedy by sa učitelia jednotlivých predmetov mali pravidelne obmieňať, rotovať.

„Na strane učiteľov mohol byť aj nezáujem vzdelávať žiakov z rómskych komunít, pretože pri  školách s veľkým počtom žiakov by  im to bolo náročné, mali by s tým veľa práce a zabralo by im to veľa času“. (Komunitný pracovník)

Preto hromadná, kolektívna, distribúcia pracovných listov do rómskych komunít kopírovala tradičný, frontálny systém vyučovania, ktorého cieľom je v jednom momente zachytiť čo najväčšiu skupinu žiakov. Na základe prieskumu vieme, že učitelia venovali príprave pracovných listov pre rómskych žiakov značné úsilie a čas, avšak zároveň tiež zisťujeme, že medzi učiteľom a žiakom (jeho rodinou) chýbal až v 60% prípadoch kontakt prostredníctvom poskytovania a prijímania pravidelnej spätnej väzby. Absencia takéhoto pravidelného kontaktu učiteľov s rómskymi žiakmi – okrem iného – pramenila aj z obáv možného infekčného nakazenia sa. Preto, do veľkej miery, osobný kontakt so žiakmi a následné riziko možnej nákazy počas krízy na seba preberali predovšetkým zástupcovia pomáhajúcich profesií. Z týchto dôvodov strohá, a treba povedať že často aj jednosmerná distribúcia pracovných listov nezabezpečovala ani len základnú kvalitu dištančného vzdelávania.

„Pracovné listy boli vydávané žiakom v priestoroch našej kancelárie, rovnako tak boli aj prijímané. Stáva sa tiež, že pracovné listy učitelia nevyžadovali vrátiť. Teda k vyhodnocovaniu vypracovaných úloh zo strany učiteľa nedochádzalo “. (sociálna terénna pracovníčka)

Učiteľka Jana Karľová, ktorá počas krízy pravidelne navštevovala svojich žiakov v miestnej vylúčenej komunite, nosila im učebné pomôcky a pracovné listy (foto: eduRoma)

Prieskumom sme tiež zistili, že mnohým terénnym sociálnym pracovníkom (TSP) a komunitným pracovníkom (KP) nebola distribúcia pracovných listov oficiálne nariadená žiadnym štátnym orgánom alebo krízovým štábom, teda nikým „zhora“, ale považovali ju skôr za nezištnú pomoc, ktorú poskytli v neľahkej situácii školám na základe ich prosby o pomoc. Treba však zároveň dodať, že poskytovanie pomoci a celková bližšia spolupráca sa v niektorých prípadoch dostala až do takého štádia, kedy komunitní pracovníci a terénni sociálni pracovníci realizovali za školy omnoho širšiu školskú agendu – zápisy detí do materských škôl a 1. ročníkov základných škôl, distribúciu prihlášok, administratívnu dokumentáciu na podpis rodičom a pod. Z tohto dôvodu sme zaznamenali v niektorých prípadoch až tenziu medzi vedením škôl a zástupcami pomáhajúcich profesií.

„Najviac mi prekážala obava učiteľov z návštev rodinného prostredia, neochota navštevovať rodiny žiakov a komunikovať s nimi v prirodzenom prostredí.  V prípade ak by sme boli požiadaní o sprievod do komunity, považovali by sme to za dobrú súčinnosť a spoluprácu“.(Terénna sociálna pracovníčka)

„Asi najviac mi prekáža to , že základné školy majú nerómskych asistentov, ktorí do komunity nevstúpia, majú predsudky voči  deťom z vylúčených komunít“. (Komunitná pracovníčka)

Príčiny nezapojenia sa žiakov do vzdelávania počas krízy

Zapojenie rómskych žiakov počas pandémie do dištančného (online alebo offline) vzdelávania predpokladá predovšetkým udržiavanie pravidelného kontaktu s učiteľom. Z výpovedí sa ďalej dozvedáme, že v niektorých lokalitách samotní pedagógovia odmietli chodiť do rómskych komunít k žiakom, a keďže na mnohých školách chýbajú asistenti učiteľov a v lokalite nie sú ani terénni, sociálni či komunitní pracovníci, nemal kto nosiť pracovné listy. Značný je však aj nezáujem vzdelávať sa zo strany samotných žiakov z rómskych komunít napriek tomu, že mali potrebné technické vybavenie. Ďalšou z hlavných príčin nezapojenia sa do dištančného vzdelávania, či už zo strany detí, alebo zo strany samotných učiteľov, boli nariadenia rezortu školstva, ktoré školám prikazovali, aby sa počas dištančného vzdelávania žiaci neznámkovali, aby niekto neopakoval ročník a aby bol návrat do školy v mesiaci jún dobrovoľný.

„Hneď v úvode krízy, tam, kde chýbal kontakt, sme zapojili asistentov učiteľa, obecné úrady, rodičov  a pracovali sme skoro na 100 %.  Zlom prišiel po vyhlásení  ministra školstva a riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu, že deti nemôžu prepadnúť, že sa nemá známkovať a ďalším klinom bolo vyhlásenie, že návrat do školy je dobrovoľný. Od tejto doby to škrípalo“ (riaditeľka základnej školy)

Od mentorov, ktorí počas krízy doučovali rómske deti, sa dozvedáme, že viacerým rodičom nič nebránilo v tom, aby sa ich deti vrátili do školy, ale vzhľadom na to, že sa blížili veľké prázdniny, využili inštitút dobrovoľnosti a  deti nechali doma. Evidujeme však aj také prípady, kedy rodičia nedali posledný júnový mesiac svoje deti do školy, pretože počas krízy stratili prácu a nemali z čoho financovať deťom základné potreby. Jediným dôležitým finančným zdrojom  pre tieto rodiny bol ošetrovateľský príspevok podmienený tým, že dieťa zostane doma. Navyše, mnohé deti sa nemali ako dostať do školy, keďže autobusy boli počas krízy v prázdninovom režime.  Svoju rolu  tu zohrali aj opodstatnené obavy rodičov z možnej nákazy svojich detí, umocnené silnou rodinnou väzbou. Učitelia a zástupcovia pomáhajúcich profesií sa zhodujú v tom, že  sa výrazne zmenil režim a návyky detí  chodiť do škôl, vďaka dlhodobým pobytom v domácom prostredí. Upozorňujú, že zvrátiť tento negatívny stav bude zo strany škôl veľmi náročné.

Ako pomáhalo počas krízy Ministerstvo školstva so vzdelávaním rómskych detí?

Tak, ako sme už v úvode naznačili, všetky opatrenia rezortu školstva vo vzťahu k deťom z rómskych komunít akoby vopred vychádzali z nekritického predpokladu, že všetci žiaci sú riadne zapojení do dištančného vzdelávania. Samotné zhotovovanie pracovných listov pre rómskych žiakov, alebo alokované peniaze z rezortu školstva na okresné školské úrady, určené na financovanie tlače pracovných listov, smerovali skôr ku skvalitneniu predpokladaného riadne prebiehajúceho vzdelávania a odbremenenia škôl od finančných nákladov. Zisťujeme, že napokon ani tento predpokladaný zámer sa Ministerstvu školstva v praxi nepodaril naplniť.

Rómskym žiakom mal počas krízy pomôcť preklenúť prerušené vyučovanie aj takýto nový pracovný zošit

Pracovné zošity vypracoval a vydal konkrétne Školský pedagogický ústav (ŠPÚ) nadväzujúc na vysielanie televíznej relácie RTVS Tumenca khere – S vami doma. Učitelia a riaditelia škôl uvádzajú, že pracovné listy dorazili do škôl  s veľkým oneskorením. Navyše, išlo o pracovné listy určené pre mladších žiakov. Veľký problém však spočíval v tom, že deti nemajú vo svojich domácnostiach na vypracovávanie týchto pracovných listov vytvorené vhodné podmienky, pričom na prácu s pracovnými listami potrebujú pri sebe bezprostrednú prítomnosť – pomoc a vedenie učiteľa. Z tohto hlavného dôvodu, nemali pracovné listy pre deti z rómskych komunít počas pandémie často žiadny požadovaný vzdelávací efekt.

Učitelia odporúčajú pracovné listy z dieľne ŠPÚ ako pomôcku používať skôr pri prezenčnom vzdelávaní rómskych detí v školách. Niektorí učitelia pracovné listy z ŠPÚ nevyužili vôbec, keďže už mali zabehnutý vlastný systém práce a vypracovávali pre žiakov svoje listy, na ktoré boli už žiaci zvyknutí. Učitelia uvádzajú, že počas krízy pracovné listy tlačili v škole a vo viacerých prípadoch ich tlačili aj u seba doma na vlastnej tlačiarni, keďže to bol pre nich najrýchlejší spôsob tlače. Učitelia a riaditelia škôl uvádzajú, že tlač a kopírovanie pracovných listov hradili buď z vlastných zdrojov, alebo zo zdrojov školy.

„Z rezortu školstva sme okrem usmernení nedostali žiadnu pomoc, ktorá by uľahčila proces dištančného vzdelávania rómskych žiakov“.(riaditeľka základnej školy)

Letné školy rómskym žiakom nepomôžu. Čo bude ďalej?

Učiteľov a riaditeľov škôl sme sa pýtali, či plánujú realizovať počas prázdnin pre svojich žiakov letnú školu, ktorá by aspoň čiastočne dokázala „vyrovnať“ deti pred septembrovým návratom do škôl a zvýšila ich šance uspieť v prezenčnej forme vzdelávania. Oslovení učitelia a riaditelia škôl sa však letné školy pre deti nechystajú otvoriť. Ako hlavný dôvod uvádzajú, že v školách budú prebiehať počas leta dlhodobo plánované rekonštrukcie priestorov a odborných učební. Iní zástupcovia škôl zas uvádzajú, že sa im neprihlásil dostatoční počet rómskych žiakov. Tento problém by z veľkej časti dokázali flexibilne riešiť napríklad miestne občianske združenia, ktoré by vedeli poskytnúť chudobným žiakom počas leta adaptačné a vyrovnávacie aktivity tak, aby zvýšili ich šance na lepší návrat do školy. A hoci to boli počas pandémie COVID-19 predovšetkým mimovládne organizácie, ktoré z veľkej časti pomohli Ministerstvu školstva nápadito riešiť mnohé problémy (vzdelávacej) krízy, pri tejto možnosti pomoci so vzdelávaním rezort školstva mimovládny sektor vynechal. O finančný, jednorazový príspevok v maximálnej sume 2600 Eur na realizáciu letnej školy sa môžu uchádzať iba školy.

„Letnú školu sme plánovali otvoriť, ale prihlásilo sa nám len 8 žiakov z celkového počtu 133 a ani jeden rómsky žiak. Naďalej u nich pretrváva strach z nakazenia sa vírusom, aspoň tak to tvrdia zákonní zástupcovia týchto detí“. (učiteľka základnej školy)

Doučovanie detí v ich domácom prostredí v rámci vzdelávacieho programu O krok pokrok, ktorý založilo občianske združenie eduRoma počas pandémie COVID-19 v 7 lokalitách Východného Slovenska. Vzdelávací program má zmierňovať negatívne dopady krízy na celkovú vzdelanostnú úroveň detí 

Na otázku, čo by pomohlo „vyrovnať“ šance tejto skupiny žiakov už priamo vo vyučovacom procese, viacerí oslovení učitelia navrhujú zamerať sa hlavne na socializáciu a obnovenie školských návykov. Učitelia tiež navrhujú v nasledujúcom školskom roku zrušiť Monitor 5 a na školách zabezpečiť financie na asistentov učiteľa a odborných zamestnancov. Podľa učiteľov by v tejto situácii nemali na školách prebiehať komplexné inšpekcie. Vzhľadom na skúsenosti počas krízy, učitelia navrhujú, aby usmernenia a odporúčania pre školy zo strany ministerstva boli vydávané až po riadnej konzultácií so školami a mali by byť zamerané na prospech škôl a žiakov. Učitelia by tiež privítali možnosť  pracovať so žiakmi v menších skupinách a školy by rady disponovali aj chýbajúcimi kompenzačným príspevkami pre žiakov a motivačnými príspevkami na odmeny pedagogických a odborných zamestnancov.

„Treba nás nechať robiť svoju prácu – urobíme viac, ak nebude toľko usmernení a hlavne rýchlych neodkonzultovaných zmien, potom sa aj  výsledky dostavia a budú lepšie“. (riaditeľka základnej  školy)

Vlado Rafael, Katarína Krejčíková

autori pôsobia v občianskom združení eduRoma

Uverejnené zistenia sú súčasťou prebiehajúceho prieskumu dištančného vzdelávania žiakov z marginalizovaných rómskych komunít s názvom: Ako zostať blízko na diaľku, ktorý je podporovaný Friedrich Ebert Stiftung, Zastúpenie v SR. Predchádzajúce výsledky prieskumu si môžete stiahnuť na:  www.eduroma.sk