Denník N

Desatoro na zvýšenie konkurencieschopnosti a prosperity Slovenska

Boj s pandémiou Covid-19 Slovensko zvládlo nadpriemerne dobre – nízkym počtom infikovaných aj mŕtvych vďaka rýchlej reakcii sa zaradilo medzi najmenej zasiahnuté krajiny v rámci EÚ. Avšak, reštrikcie na ochranu pred pandémiou spôsobili prepad ekonomiky. Je preto dôležité zamerať sa pri zotavovaní ekonomiky na dosiahnutie dlhodobého a udržateľného rastu.

Predkrízovému stavu slovenskej ekonomiky sme sa venovali  v Správe o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska. V Správe upozorňujeme, že pokiaľ v niektorých oblastiach nedôjde k zlepšeniu, Slovensko môže uviaznuť v takzvanej pasci stredného príjmu. Inými slovami, doterajší hospodársky rast Slovenska pramenil z nízko visiaceho ovocia: Slovensko, ako krajina v strede Európy s lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou, profitovalo z prílevu zahraničných investícií a stalo sa montážnou halou medzinárodných koncernov. Takýto model ekonomického rozvoja ale nie je udržateľný neobmedzenú dobu. Na dosiahnutie plodov z vyšších konárov treba viacero ambicióznych zmien a reforiem. Členovia Národnej rady pre produktivitu preto navrhujú desatoro priorít, na ktoré sa musí vláda zamerať, aby zlepšila produktivitu a konkurencieschopnosť našej ekonomiky:

 

  1. Zlepšiť podnikateľské prostredie.
    Slovensko sa dlhodobejšie prepadá v rebríčkoch konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia. Na zastavenie tohto trendu navrhujeme pokračovať v zefektívňovaní štátnej správy, zjednodušiť komunikáciu medzi štátom a daňovými poplatníkmi (tak firmami ako aj obyvateľmi, vrátane zjednodušenia platenia daní) a odstraňovať byrokratické požiadavky kladené na podnikateľov. Taktiež treba podporovať digitálnu transformáciu odvetví a inovačné aktivity podnikov.

 

  1. Eliminovať korupciu na všetkých úrovniach štátnej správy a reformovať justičný systém.
    V rebríčku vnímania korupcie, Corruption Perception Index, Slovensko v poslednom období kleslo. Dôležitým krokom, ktorý by mohol zlepšiť postavenie Slovenska v tomto rankingu, je obnovenie dôvery v spravodlivosť. Odporúčame preto zefektívniť a stransparentniť súdy, aby sa im vrátila integrita a ich rozhodnutia boli spravodlivé a predvídateľné.

 

  1. Obnoviť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
    Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v poslednom období sa zhoršila dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Opatrenia súvisiace s pandémiou Covid-19 ďalej výrazne prispeli k zvýšeniu odhadovaného deficitu štátneho rozpočtu na rok 2020. V dlhodobom horizonte nie je deficit verejných financií udržateľný. Na zníženie verejného dlhu bude potrebné najmä znížiť náklady na dôchodkový systém, zlepšiť výber daní a znižovať neinvestičné výdavky štátu, ktoré nedávajú dostatočnú hodnotu za peniaze. Zároveň bude treba vytvoriť rezervy na lepšiu odolnosť verejných financií aj ekonomiky voči vonkajším šokom.

 

  1. Pokračovať v projekte Hodnoty za peniaze v oblasti verejnej správy.
    Od vzniku Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2016 prešlo dvanásť rezortov revíziou výdavkov. Tieto rezorty predstavujú 59,7 % celkových verejných výdavkov. Popri Útvare hodnoty za peniaze vznikla aj Implementačná jednotka s cieľom dohliadať na realizovanie navrhovaných úsporných opatrení. Avšak doteraz sa podarilo presadiť len časť z týchto opatrení. Aj preto sa miesto potenciálnej úspory v rozsahu 764,5 miliónov eur podarilo ušetriť iba 118,2 miliónov eur. Ako hlavné zábrany implementácie sa javia rezortizmus, nedostatočne ústretový postoj rezortu k agende Hodnoty za peniaze v danej oblasti, prieťahy v legislatívnom procese a nedostatočná komunikácia s ministerstvom financií pri verejnom obstarávaní alebo dokonca verejné obstarávanie v rozpore s dohodnutými pravidlami. Je preto dôležité, aby sa nielen pokračovalo v projekte Hodnoty za peniaze, ale dôslednejšie sa uplatňovali úsporné odporúčania vyplývajúce z revízií.

 

  1. Prioritizovať dopravné infraštruktúrne projekty.
    Slovensko zaostáva za okolitými krajinami tak v kvalite ako aj v tempe budovania dopravnej siete. Dobudovanie cestnej infraštruktúry má potenciál zmenšiť regionálne rozdiely, keďže doteraz smerovala väčšina zahraničných investícií do regiónov s kvalitnou dopravnou infraštruktúrou. Považujeme za dôležité dokončiť prepojenie kľúčových mestských centier Slovenska kvalitnými diaľničnými alebo rýchlostnými cestami. Pritom je však treba prioritizovať výstavbu a rekonštrukciu úsekov s najvyššou hodnotou za peniaze.

 

  1. Podporiť vedu a výskum, a to v podnikoch, na univerzitách aj verejných výskumných inštitútoch a finančne motivovať ich spoluprácu.
    Výskum slovenských univerzít je menej plodný a kvalitatívne zaostáva v porovnaní s okolitými krajinami. Práve výskum a vývoj má veľký potenciál zvýšiť kvalitu pracovnej sily na Slovensku, a tým výrazne prispieť k prechodu na produkciu s vyššou pridanou hodnotou. Navrhujeme preto zmeniť financovanie univerzít tak, aby produkovali výskum, ktorý spolupracuje s podnikmi, a ktorý je svojou kvalitou na medzinárodnej úrovni. Reforma financovania univerzít  by mala odmeňovať medzinárodne konkurencieschopné univerzity a zastaviť alebo výrazne obmedziť podporu výskumu na podpriemerných univerzitách. Problémom vedy a výskumu je aj nevyužitý potenciál spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom, predovšetkým v obmedzeniach týkajúcich sa získavania zdrojov na prevádzkovanie vedeckých parkov. Navrhujeme preto, aby sa umožnilo vedeckým parkom a výskumným centrám prenajímať priestory a nadobudnúť právnu subjektivitu. Tieto opatrenia by mohli zlepšiť  spoluprácu súkromného a verejného sektora a zvýšiť publikačnú činnosť v kvalitných recenzovaných medzinárodných časopisoch.

 

  1. Zaviesť systém mapovania kariér absolventov prostredníctvom využívania administratívnych dát a dát z absolventských a zamestnávateľských prieskumov.
    Nesúlady na slovenskom trhu práce sú v medzinárodnom porovnaní pomerne významné. Zároveň, Slovensko patrí ku krajinám EÚ s najväčším pomerom žiakov na stredných odborných školách oproti iným školám. Na zlepšenie tohto stavu by pomohlo lepšie prepojenie odborov stredných škôl s pracovným trhom na základe analýz administratívnych dát a dát z absolventských ako aj zamestnávateľských prieskumov.

 

  1. Zlepšiť kvalitu vzdelávania na všetkých úrovniach, od základných škôl po univerzity.
    Úspešnosť slovenských žiakov dlhodobo zaostáva za okolitými krajinami. Znepokojujúci je hlavne počet študentov s nedostatočnými výsledkami vo všetkých testovaných kategóriách. Keďže PISA testovanie je nastavené, aby zistilo stav vedomostí žiakov ku koncu povinnej školskej dochádzky v aspektoch relevantných pre uplatnenie žiakov na pracovnom trhu, dlhodobo negatívny trend sa môže v budúcnosti odraziť v spomalení rastu produktivity práce na Slovensku. Považujeme preto za nevyhnutné, aby sa presadila hĺbková kurikulárna reforma zameraná na IT a ostatné kľúčové zručnosti (napr. čítanie s porozumením, komunikačné zručnosti, tímová práca, riešenie komplexných problémov a kritické myslenie).

 

  1. Naďalej zvyšovať zamestnanosť.
    Pred vypuknutím pandémie Covid-19 mali regióny Slovenska dva rôzne problémy. Kým slovenská ekonomika čelila nedostatku pracovných síl na západnom Slovensku, zároveň na východnom a juhovýchodnom Slovensku bojovala s vysokou nezamestnanosťou. Je preto potrebné zabezpečiť vyššiu participáciu pracovníkov v preddôchodkovom a dôchodkovom veku a výrazne zjednodušiť podmienky pre zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Zároveň treba motivovať ťažko uplatniteľných uchádzačov o zamestnanie, podporovať ich zamestnanie formou aktívnych opatrení na trhu práce a zlepšiť profiláciu uchádzačov o zamestnanie pri ich registrácii s cieľom určiť mieru rizika upadnutia do dlhodobej nezamestnanosti. Tieto opatrenia sú pri náraste nezamestnanosti po boji s Covidom-19 ešte dôležitejšie ako pred ním. Keďže viac Slovákov pracuje v zahraničí ako cudzincov v našej ekonomike, pomohlo by aj zastavanie úniku mozgov, a to kombináciou viacerých nástrojov riešiacich hlavné dôvody odchodu kvalifikovaných mladých ľudí do zahraničia.

 

  1. Prehĺbiť systém sociálnej podpory rodinám žijúcim v hlbokej chudobe a posilniť inklúziu detí z rodín ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
    Výsledky slovenských žiakov závisia výraznejšie od socioekonomického pozadia ako v iných krajinách. Dôsledkom je nízka medzigeneračná mobilita v rámci týchto skupín, najmä v rámci marginalizovanej rómskej komunity. Ak by sa podarilo zamestnanosť marginalizovanej rómskej komunity do roku 2060 dostať na úroveň väčšinového obyvateľstva, HDP Slovenska by sa v rovnakom časovom období dodatočne zvýšil o 12 %. Z tohto dôvodu považujeme za dôležité, aby sa podporovalo poskytovanie včasnej intervencie deťom vo veku od 0 do 3 rokov žijúcim v sociálne znevýhodnenom prostredí, a najmä v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. Inými slovami, je potrebné zabezpečiť, aby tieto deti zo znevýhodnených rodín navštevovali materskú škôlku už od troch rokov. Taktiež odporúčame posilniť inkluzívne vzdelávanie vrátane podpory rozvoja personálnych kapacít v materských a základných školách tak, aby školy vedeli vyhovieť konkrétnym potrebám znevýhodnených detí. Pomohlo by aj obmedzenie prepadávania týchto detí na ZŠ a umožniť im tak dostať sa na stredné školy a získať stredoškolské vzdelanie s reálnou uplatniteľnosťou na trhu práce.

 

Členovia Rady si uvedomujú náramné úsilie a námahu týkajúce sa plnenia cieľov Desatora. Pokladáme za  nevyhnutné, aby sa konkrétne opatrenia stanovili na základe podrobných analýz výhod a alternatívnych dopadov, a nie podľa ideologických preferencií alebo s ohľadom na politické ciele. Národná rada pre produktivitu je pripravená sa na takýchto analýzach podieľať a teší sa na produktívnu spoluprácu s novou vládou Slovenskej republiky.

Národná rada pre produktivitu SR je nezávislý a autonómny poradný orgán Úradu vlády SR, ktorého poslaním je monitorovať, analyzovať a hodnotiť vývoj produktivity a konkurencieschopnosti v Slovenskej republike.  Názory prezentované v tejto správe nevyjadrujú oficiálne stanovisko Úradu vlády Slovenskej republiky.

Teraz najčítanejšie

Inštitút pre stratégie a analýzy ÚV SR

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytickou jednotkou na Úrade vlády, ktorého poslaním je analytická podpora stratégie hospodárskej a sociálnej politiky vlády.