Vallo posiela Kmotríkovi 10,5 milióna eur, hoci nemusí
Médiami už viackrát prebehlo, že mesto Bratislava sa ako hlavný akcionár Bratislavskej vodárenskej spoločnosti rozhodlo od Ivana Kmotríka odkúpiť 49% podiel v servisnej spoločnosti Infra Services, cez ktorú bola BVS dlhodobo tunelovaná.
Čo sa na verejnosť zatiaľ veľmi nedostalo je fakt, že výška kúpnej ceny je neodôvodnená, transakcia skrýva podstatné riziká a nevýhodná zmluva by začiatkom roka možno aj sama zanikla. Bola táto kúpa vôbec potrebná? Prečo tak rýchlo, s chabými argumentmi a bez snahy vyjednať čo najlepšiu cenu?
Pripomeňme si, že medzi BVS a Infra Services je už desať rokov uzatvorená SLA zmluva. BVS sa zaväzuje odoberať všetko, čo je súčasťou zmluvy, výhradne od Infra Services, inak musí zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 60 % z objemu zákazky. A súčasťou zmluvy je skoro všetko, čo BVS vykonáva. Vypovedať zmluvu je možné iba pod hrozbou pokuty 5 miliónov eur a ak BVS neobjedná taký objem, ako je v schválenom investičnom pláne, zvyšok je zmluvná pokuta.
Dobrá zlodejina, však? Aj preto som s kolegami z ostatných koaličných klubov pripravil na najbližšiu schôdzu parlamentu novelu zákona, ktorá uzatváraniu takýchto zmlúv v budúcnosti zabráni. Zmluvu takéhoto typu bude musieť schváliť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a ten tak vykoná, iba ak zmluva nebude obsahovať podmienky neobvyklé v bežnom obchodnom styku. Už existujúce zmluvy budú musieť byť úradu predložené do konca januára, inak ex lege (zo zákona) zanikajú.
Takáto právna úprava už v zákone o regulácii v sieťových odvetviach existuje, my ju len rozširujeme na vodárenstvo a teplárenstvo. Primátorovi Vallovi a vedeniu BVS stačilo pár mesiacov počkať a mohli ušetriť 10,5 milióna eur.
Ako sa vlastne k tejto cene dopracovali? Čakali by ste kvalitný oceňovací model, súpis majetku, zohľadnenie pohľadávok a záväzkov či rizík zmluvných vzťahov, ktoré BVS kúpou Infra Services na seba preberá? Aj ja som také niečo čakal a nestačil som sa čudovať, čo nám predložili.
Poďme pekne po poriadku. O zámere kúpiť Infra Services, som sa ja, člen dozornej rady BVS a poslanec mesta Bratislava, dozvedel z tlačovej správy mesta, týždeň pred hlasovaním v zastupiteľstve. V ten deň nám poskytli asi 300 strán materiálov, ktoré vraj mali odôvodňovať kúpu. Keď som sa pýtal, prečo tak rýchlo a prečo to nemôže počkať aspoň mesiac, nech sa s tým riadne oboznámime, odpoveď primátora Valla bola: „Nie, ponuka je na stole tu a teraz.“ Moje protesty na zastupiteľstve nezabrali, Team Vallo a aura primátora prevalcovali argumenty.
Na dozornej rade BVS, ktorá nasledovala za pár dní, jedna z členiek správne poznamenala: „Na čo sa tu hráme, keď hlavný akcionár už kúpu schválil a jeho poslanci sedia tu medzi nami?“ Predstavenstvo sa ani neunúvalo reagovať na štyri strany mojich výhrad a dozorná rada po krátkej trápnej chvíľke predaj odsúhlasila.
Čo som zistil z predložených materiálov?
- due dilligence zmluvných vzťahov Infra Services s jej dodávateľmi nebola vykonaná, napriek tomu, že peniaze boli z BVS vyvádzané práve cez predražené subododávky Infra Services. Naozaj sa BVS za 10,5 milióna zbaví tých hlavných príživníkov a nevýhodných zmlúv?
- ocenenie majetku Infra Services nebolo predložené a materiál s valuáciou výnosovou metódou je fraška. Okrem použitia nesprávnych vstupov – nemôžete predsa výnosovou metódou oceňovať firmu, ktorá má 99 % zákaziek (a obratu) od kupujúceho. Nekupujem predsa hodnotu, ktorú sám vytvorím.
- pohľadávky, ktoré by si mohla BVS uplatňovať voči Infra Services sú v miliónoch a sú určite vyššie ako pohľadávky Infra Services voči BVS. Z právnych stanovísk dvoch významných advokátskych kancelárii (Taylor Wessing a Malata, Pružinský, Hegedüš) totiž celkom jednoznačne vyplynulo, že väčšina dodatkov k SLA zmluve je absolútne neplatná a Infra Services dlhodobo porušovala Zákon o verejnom obstarávaní. Bezdôvodné obohatenie sa vďaka tomu ráta na milióny eur. Po kúpe si ich BVS môže uplatňovať akurát tak sama voči sebe.
Spodná hodnota Infra Services je nula, to povedala dokonca aj kritizovaná valuácia výnosovou metódou. Prečo Matúš Vallo nevyužil dostupné možnosti a súhlasil s cenou 10,5 milióna eur? Zásadnou požiadavkou Ivana Kmotríka bolo, že súčasťou kúpnej ceny musí byť areál a pozemok na Hraničnej ulici v hodnote 2,5 milióna eur, kde územný plán a koeficienty územia dovoľujú postaviť skoro čokoľvek. Neviem komu alebo čomu uveril Matúš Vallo, ale ak by zastupoval záujmy mesta tak ako má, Kmotrík by bol na konci dňa možno rád vôbec za ten pozemok. Ak by Infra Services skončila v úpadku, nedostal by možno ani ten.
Ale nie, v pondelok 29. 6. valné zhromaždenie BVS odsúhlasilo kúpu Infra Services hlasmi mesta Bratislava a mesta Skalica. Predstavenstvo sa tak ponáhľalo, že zmluvu o prevode akcií uzatvorilo ešte 19. 6., desať dní pred konaním VZ, a zmluvu o úvere na financovanie kúpy 23. 6. 2020. Predpokladám, že dnes sú už peniaze na účte Grafobal Group.
A takto vyzerá výkon akcionárskych práv a starostlivosť o majetok nás všetkých, keď to má na starosti jedna úradníčka na magistráte a jeden možno trochu naivný primátor. Iba v prípade Bratislavy ide v mestských firmách o majetok v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur. Len poznamenám, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo volá po právnej úprave obchodných spoločností vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme, s cieľom ich lepšej kontroly. Najvyšší čas začať sa tomu venovať.
Keďže transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi si predstavujem výrazne odlišne ako primátor Vallo, a štatistu robiť nemienim, ku dňu 31. 7. 2020 sa vzdávam funkcie člena dozornej rady BVS. Ako poslanec mesta sa však budem o dianie v BVS naďalej zaujímať.
Žiaľ, nateraz to je len ďalší smutný komunálny príbeh.
Zdroj fotografii: TASR, SME/Marko Erd
