Ako som zdedil 9,16 milióna dolárov

Poznáte to. Škola, práca, úver, auto, založenie rodiny, hypotéka, dom, strom, záhrada. Pracujem. Práca ma baví, dá sa povedať, že je spoločensky užitočná. Sú pravdaže dni, keď by som najradšej zostal doma (našťastie ich je menej ako je počet pracovných dní), nadával v posteli na systém, nič nerobil, len sa hral so synom, provokoval a do šialenstva privádzal manželku, vozil sa na bicykli, kosil trávnik, polieval stromy v záhrade, fotil si včielky, sedel na terase, filozofoval s pohárom dobrého rumu v ruke, tlejúcou cigarou v ústach…predstava je to krásna, no vzhľadom k tomu, že môj život a jeho udržiavanie v nastavenom štandarde si vyžaduje pravidelný príjem, predstava musí zostať len predstavou. Iba ak…iba ak sa niečo zmení.

Stalo sa. Ráno, štvrtok, bežný upršaný deň, kopec povinností, žiadna chuť sa do nich pustiť. Našťastie som sa už vekom naučil, že nemusíš mať chuť, keď musíš tak musíš, či chceš alebo nechceš. Hoc so zaťatými zubami a s mimikou nervózneho mopslíka. Nevadí, cez rúško to nikto nevidí.

Prišiel mi mail. Od pána Lawrenca Duponta, právnika. Niečo vážne, subject mi oznamoval, „Odpovedz mi, je to naliehavé“. Som lekár, chodia mi rôzne maily. Iste pochopíte, že naliehavá je niekedy každá jedna minúta, každá správa, každý mail, každý telefonát. Všetko je nahliehavé. Niekedy denne riešim viac než sto naliehavých udalostí. Bez adrenalínu nahliehavosti by som už asi neprežil. Preto toľko lekárov končí medzi svojimi bývalými pacientami na cintoríne chvíľu po tom, čo si začnú užívať pokojný dôchodok. Ten pokoj a absencia naliehavých prípadov nás zabíja.

Pán Lawrence začal mail výčitkou. Písal mi už pred niekoľkými mesiacmi. Neodpovedal som. Buď som blázon, alebo mi mail neprišiel. Skúsil to ten dobrák teda opäť. Ešte že je taký zodpovedný a dobroprajný. Všetci by sme mali byť ako pán Lawrence.

Pri dopravnej nehode v niekede mimo nášho krásneho Slovenska zomrel jeho klient s celou rodinou. Česť ich pamiatke. Zhodou okolnosti to bol milionár. Milionár bez dediča. Zhodou okolností má rovnaké priezvisko ako ja a pochádza z rovnakej krajiny ako ja. Som len krok od toho, aby som sa stal majiteľom jeho miliónov.

Ľahnite si na posteľ, zavrite oči, z hlboka dýchajte. A potichu, v žiadnom prípade nie nahlas, mohlo by to skončiť hospitalizáciou na psychiatrii alebo závisťou susedov, si dookola opakujte. 9 miliónov dolárov, 9 miliónov dolárov, 9 miliónov dolárov…už som v predstavách sedel v luxusnom aute na ceste do Jablonky a Noweho Targu, na nákupy. Už som v hlave staval, prerábal, kupoval a predával. Ozvala sa aj moja ľudská nenažranosť. Nie je to málo? A čo keď sa budem musieť deliť. Ak je totižto jediným kľúčom k tomu trezoru len rovnaké priezvisko a krajina, dedičov bude oveľa-oveľa viac. A to nie som Horváth, Kováč, Varga alebo Tóth, čo sú štyri najrozšírenejšie prieviská na Slovensku.

Mám dilemu. Mám pánovi Lawrencovi odpísať? Kašlem na to. Milióny na účte by určite pošpinili môj charakter. Radšej sa budem aj naďalej živiť poctivou prácou a snívať o tom, čo budem robiť, keď budem mať pár dní voľna. Bol to ale krásny pocit, žiť aspoň chvíľu v predstave, že som milionár. Keď sa manželka dozvie, že som odmietol 9 miliónov dolárov, asi ma zabije. Nevadí, život je aj tak krásny. A možno príde podobný mail aj nejakému politikovi, ktorý tak bude môcť aspoň vysvetliť, odkiaľ má tie nakradnuté milióny a zlaté tehličky pod posteľou, poslal mu ich istý pán Lawrence Dupont

Ps. kľudne napíšte pánovi Lawrencovi vy, možno mu bude stačiť, že pochádzate z rovnakej krajiny…

Facebook: Milan Kulkovsky public