Denník N

Astroteológia: Aké sú postoje náboženstiev k možnosti mimozemského života?

Hypotetickí mimozemšťania nie sú zaujímaví iba pre vedeckú obec.

26. marca 1997 sa policajtom pri prehliadke jedného domu v americkom meste San Diego naskytol otrasný pohľad. V tomto dome našli 39 mŕtvych tiel. Členovia sekty Nebeská brána sa pod vedením svojho vodcu Marshalla Applewhita dobrovoľne rozhodli spáchať samovraždu. K Zemi sa priblížila kométa Hale-Bopp, čo malo byť znamením pre opustenie Zeme a nalodenie sa na vesmírnu loď. Členovia tejto obskúrnej sekty verili, že ak si siahnu na život, postúpia do vyššej dimenzie. Na tento moment sa dlhodobo pripravovali tvrdou askézou a prerušením kontaktov so svojimi najbližšími. Ameriku šokovali správy o tomto čine. A aj dnes je šokujúce to, čoho ľudia sú schopní urobiť, ak sa chytia do pasce pseudonáboženského fanatizmu.

Otázkou mimozemského života sa nezaoberajú len pochybné kulty alebo hollywoodské sci-fi filmy. Je to aj seriózna vedecká otázka. Dôkazom toho je aj inštitút SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence) založený v roku 1984. Aká je vlastná pravdepodobnosť, že mimozemský život skutočne existuje? Teoretický fyzik Michio Kaku odpovedá:

„Hubblov vesmírny ďalekohľad poskytol odhad celkového počtu galaxii vo viditeľnom vesmíre – sto miliárd. Tým pádom môžeme vypočítať počet planét podobným Zemi vo viditeľnom vesmíre: jedna miliarda krát sto miliárd, teda sto triliónov planét, ktoré sú podobné Zemi. Ide o naozaj astronomické číslo, takže šance na to, že vo vesmíre existuje život, sú astronomicky vysoké, zvlášť keď prihliadneme  na to, že vesmír je 13,8 miliárd rokov starý a že je dostatok času na to, aby sa niekde vytvorili (i zanikli) celé ríše inteligentných tvorov. V podstate by bol zázrak, keby žiadne ďalšie pokročilé civilizácie neexistovali.“

Kým pred niekoľkými desaťročiami sme ešte nepoznali planéty obiehajúce okolo iných hviezd, dnes už ich rátame v tisícoch. A ktovie koľko ďalších objavíme v prebiehajúcom storočí. Zdá sa, že stojíme pred zodpovedaním veľkej otázky: Sme vo vesmíre sami? Možno, že odpoveď príde už v tomto storočí alebo v nasledujúcich. A na stole je aj možnosť, že na ňu tak skoro neprídeme. V každom prípade kladná odpoveď na vyššie položenú otázku by spôsobila revolúciu v našom nazeraní na svet. Uvedomoval si to aj významný americký astronóm Carl Sagan: „Objav mimozemskej inteligencie by bol objavom mimoriadneho vedeckého, filozofického a teologického významu. Nemáme tým na mysli len mikrobiologický život, ale inteligentný život podobný alebo dokonca prevyšujúci ľudské pokolenie.“

Od Aristotela k pluralite svetov 
Myšlienka o možnosti existencie života mimo planéty Zem je veľmi stará. O hypotéze mimozemského života uvažovali v antike predstavitelia myšlienkového prúdu známeho pod názvom atomizmus. Epikúros tvrdil, že existuje nekonečný počet svetov a túto myšlienku v rímskom prostredí spopularizoval básnik Lukrecius. V diele De rerum natura píše, že „iné svety musia existovať, pretože je tu neohraničený priestor v akomkoľvek smere a pretože nespočítateľne veľké množstvo atómov letí všade naokolo a sú poháňané večne trvajúcim pohybom.“

Tieto názory sa však v tej dobe príliš nepresadili. Zvíťazil filozoficko-vedecký koncept z dielne veľkého gréckeho mysliteľa Aristotela (384-322 pred Kristom). Aristotelizmus sa zakladal na predstave, že planéta Zem je v strede nebeskej hierarchie. Zem nebola iba stredom vesmíru, ale stredom celého pohybu. Kým Zem podliehala zmene, nebeská sféra bola naopak večne nehybná. V tomto rámci nebolo miesto pre možnosť väčšieho počtu svetov.

Aristotelizmus neskôr prevzala kresťanská západná civilizácia. Predstava plurality svetov sa stala nezlučiteľnou s kresťanskou vierou: kresťania verili, že Boh stvoril jedine tento svet a že človek je jedinečné Božie dielo. V 13. a 14. storočí však mnohí teológovia začali pripúšťať, že všemohúci Boh mohol stvoriť viaceré svety bez ohľadu na Aristotelove zákony. S príchodom heliocentrizmu sa začala myšlienka o pluralite svetov presadzovať ešte viac. Heliocentrizmus nabúral predstavu o tom, že Zem je stredom všetkého a bol otvorený predstave, že existuje viacero svetov. Jeden z obhajcov heliocentrizmu, taliansky filozof Giordano Bruno zastával myšlienku o nekonečnom vesmíre, ktorý je zaplnený obývanými svetmi. Táto predstava (a nielen táto) sa mu stala osudná. Po zdĺhavom inkvizičnom procese bol Bruno v roku 1600 upálený na hranici.

Kresťanstvo a mimozemský život
Kresťania sa k novej výzve, k možnosti, že existujú viaceré obývané svety, mohli postaviť trojako: zavrhnúť kresťanstvo, zavrhnúť pluralitu svetov alebo zmieriť obidva koncepty. Prístup, ktorý bol odmietavý k možnosti zmieriť tieto predstavy, načrtol Thomas Paine vo svojom vplyvnom diele Age of Reason (Vek rozumu) z roku 1793: „Veriť, že Boh stvoril množstvo svetov prinajmenšom tak početne ako hviezdy, to zatlačí kresťanský systém viery prinajmenšom do pozície trápnosti a smiešnosti a rozfúka skutočnú vieru. Obidve viery nemožno udržať pokope v jednej hlave, a kto si myslí, že je to možné, ten v skutočnosti neverí ani v jedno, ani v druhé.“

Možnosť, že existuje väčší počet obývaných svetov odmietol protestantský reformátor Philipp Melanchton týmito slovami: „Nesmieme predpokladať, že existuje viacero svetov, pretože je nepredstaviteľné, aby Kristus zomrel a vstal z mŕtvych viackrát. Ani si nesmieme myslieť, že v iných svetoch, ktoré nepoznajú Božieho Syna môžu byť ľudia spasení k večnému životu.“ Melanchtonova skeptická poznámka sa dotýka kľúčového aspektu kresťanskej viery: Ak existujú mimozemšťania podobní nám ľuďom, ako ich Kristus, Boží Syn vykúpil? Lietal Kristus z planéty na planétu? Alebo ich vykúpil iným spôsobom? A potrebujú vôbec záchranu?

V podobnom duchu uvažoval aj José Gabriel Funes, jezuitský rímskokatolícky kňaz a bývalý riaditeľ Vatikánskeho observatória. V rozhovore z roku 2008 prehlásil, že mimozemský život neprotirečí viere v Boha a katolíckej náuke. Funes ďalej dodáva, že „nemáme dávať prekážky Božej kreativite.“ Možnosť, že existujú mimozemšťania nedotknutí akýmkoľvek hriechom, nie je úplne nereálna.

Kresťanstvo sa k otázke mimozemského života postavilo rôzne. Kresťanské náboženstvo nie je jednotným celkom, existuje tu rôzne množstvo cirkví a denominácií. Niektorí konzervatívni kresťania sa k možnosti existencie mimozemšťanov stavajú skepticky až odmietavo. Mnohí kresťania však myšlienku mimozemského života nepovažujú za ohrozenie viery ani ohrozenie jedinečnosti Kristovho spásneho diela. Známy kresťanský autor C.S. Lewis v 50. rokoch minulého storočia napísal, že „objav mimozemšťanov by na kresťanstvo nemal väčší dopad, ako bol dopad objavov Kopernika, Darwina či Freuda.“

Z pozície kresťanstva sa zrejme najvýstižnejšie sa k otázke života mimo Zemi vyjadruje francúzsky katolícky teológ a kardinál Yves Congar: „Zjavenie sa k otázke mimozemského života nevyjadruje. Kresťanská viera nám necháva slobodu, v tom či takýto život existuje alebo nie. Je to otvorená otázka. V Biblii nenachádzame nič, čo by existenciu mimozemšťanov potvrdzovalo alebo vyvrátilo.“

Môže byť vyznávačom môjho náboženstva aj mimozemšťan?
Nekresťanské svetové náboženstvá sa k problematike mimozemského života stavajú viac či menej priaznivo. Židovský Talmud, zbierka rabínskych komentárov raz vzniesol pre dnešného čitateľa trochu zvláštnu otázku: Čo robí Jahve v noci? Rabín Hasdai Crescas na ňu v stredoveku odpovedal, že Boh lietal medzi 18-tisíc svetmi. O niekoľko storočí neskôr ho dopĺňa iný rabín Pinchas Horowitz. Pripúšťa možnosť, že existuje mimozemský život a že Boh tieto obývané svety pravidelne navštevuje. Milé od neho, nie?

Judaizmus v princípe nevidí rozpor medzi mimozemskou hypotézou a existenciou všemohúceho Boha. To, či existujú mimozemšťania je Božou záležitosťou a to, či to budeme vedieť alebo nie, nie je až také podstatné. Podobný postoj zastáva aj islam, hoci v tomto prípade vyvstáva zaujímavá otázka: ako zlúčiť existenciu mimozemšťanov s piatimi piliermi islamskej viery, najmä s tým, že praví veriaci sa majú modliť päťkrát denne smerom k Mekke a vykonať púť do Mekky. Aj východné náboženstvá počítajú s existenciou mimozemšťanov. Hinduizmus dokonca pripúšťa možnosť prevtelenia do tvora, ktorý obýva inú planétu.

V tomto článku sme poukázali na to, že jednotlivé náboženstvá viac-menej pripúšťajú zlučiteľnosť ich viery s možnosťou toho, že vykúpenie alebo oslobodenie sa môže vzťahovať aj na inteligentné bytosti mimo Zeme. Existuje však aj ďalšia otázka: Viaceré náboženstvá (vrátane kresťanstva) chápu človeka ako výnimočného v Božích očiach. Ako tento pohľad zlúčiť s prípadnou existenciou mimozemšťanov? A tu môže vzniknúť v myslení veriacich určitá pochybnosť.

Podobné obavy tu už v dejinách boli. Na prahu novoveku Kopernik rozbúral predstavu, že Zem je stredom vesmíru. Cirkev si prešla určitým procesom, kým prijala heliocentrizmus. Dnes vieme, že celý vesmír je nepredstaviteľne veľký priestor a že Zem je v porovnaní s celým vesmírom iba nepatrným zrnkom piesku. Astronóm Sagan to vyjadruje ešte dramatickejšie: „Vďaka vede sme zistili, že sme iba nezaujímavou planétou v obrovskom zhluku hviezd. Sme stratení v nepatrnej galaxii v zabudnutom kúte vesmíru, v ktorom je ďaleko viac galaxií ako ľudí na celej Zemi.“ Zdá sa, že nie sme ničím výnimoční, a ak vezmeme do úvahy možnosť, že existuje xy civilizácii, ktoré sú podobné tej našej, pochmúrny dojem ešte vzrastá.

Evanjelický teológ Ted Peters z Pacific Luteran Theological Seminary však namieta, že objav mimozemských civilizácií by v žiadnom prípade neohrozil našu výnimočnosť. Bolo by to podobné tomu, ako keď sa rodičia pozerajú na svoje deti: je pre nich niektoré z nich viac výnimočné? Iný teológ Krister Stendal bez obáv dodáva: „Objav mimozemského života by mohol ľuďom kozmos priblížiť, učiniť Boží svet lepším a pomôcť k tomu, aby ľudstvo nebolo vo vesmíre absolútne jedinečné, ale skôr relatívne jedinečné.“

Záver
Tzv. astroteológia alebo exoteológia má zatiaľ skôr špekulatívnu povahu. No ani tento status nemusí veriacim (a nielen veriacim) uvažovať o možných dôsledkoch objavu mimozemského života. Astroteológia môže dopomôcť k tomu, aby človek uvažoval o Bohu a o Jeho dielach ako o neobsiahnuteľnom tajomstve bez dna, ktoré je možné neustále objavovať a skúmať.

Zdroje
Steven J. Dick: Život v jiných světech. 2004
David Weintraub: Religions, Exoplanets and Extraterrestial Life. Dostupné na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=t_9cHEGlErA&t=1819s
José Gabriel Funes: https://en.wikipedia.org/wiki/Jos%C3%A9_Gabriel_Funes

Michio Kaku: Budúcnosť mysli. 2014

Titulný obrázok 

Teraz najčítanejšie

Erik Dujava

Katolík, ktorý verí, že Boh miluje každého rovnako a nerobí rozdiely. Venujem sa vzťahu viery a vedy, predovšetkým otázkam evolúcie, mimozemského života a umelej inteligencie. Verím, že moje články budú pre vás inšpiráciou a obohatením.