50 eur ako jednoduchá záplata na komplexný problém
V Slovenskej republike ide na rodinnú politiku len 1,6 % výkonu ekonomiky (priemer EÚ je 2,3 %), patríme medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v Únii, do zahraničia nám utekajú študenti či domáca pracovná sila. Slovensko od roku 2010 zvýšilo rodinné prídavky len minimálne (o necelé 3 eurá). Pred voľbami ich chcela vládna koalícia navyšovať skokovo – o 50 eur. Je to systematická rodinná politika, ktorá podporí na Slovensku pôrodnosť?
Navyšovanie rodinných prídavkov je legitímna rodinná politika, no jedným dychom treba dodať, že akýkoľvek zásah do takej citlivej témy musí byť postavený na uskutočnených analýzach. Rýchlosť negatívnych vplyvov na slovenskú demografiu je alarmujúca, zatiaľ čo zmeny v legislatíve, a teda aj pripravenosť Slovenska čeliť následkom, je veľmi malá. Ide pritom o zložitý komplex faktov, ktorý Slovensko zažíva: migrácia mozgov (študentov) do zahraničia, migrácia domácej pracovnej sily do zahraničia (najmä v odboroch, ktoré na Slovensku veľmi potrebujeme, ako zdravotnícky personál), nastupujúce výrazné starnutie populácie (jedno z najrýchlejších v Európskej únii), žalostne slabá podpora rodinnej politiky, o 3 eurá vyššie rodinné prídavky počas celej dekády, náročnosť založiť si rodinu a domácnosť pre mladých.
Mať dieťa je drahé. Predchádzajúca vládna koalícia navrhovala zvýšiť rodinné prídavky o 50 eur. Pri priemernej slovenskej mzde 1 086 eur ide o 4,6 %. Inštitút zamestnanosti považuje tento návrh za nesystematický, nevieme totiž, na základe čoho sa vládny aparát rozhodol práve pre takúto čiastku. Pri komplexe premenných, ktoré do problematiky vstupujú, vidíme možnosť v systéme daňových úľav, čím môže byť pomoc konkrétnejšie špecifikovaná (za akých podmienok a komu), napríklad rastom odpočítateľných položiek dane zo mzdy.
Krajiny ako Dánsko či Nórsko míňajú na rodinnú politiku vyše 3 % výkonu ekonomiky, priemer EÚ je 2,3 %, zatiaľ čo Slovensko na ňu dáva len 1,6 %. Ak si k tomu pripočítame vyššie spomínané aspekty, dostaneme sa k záveru, že na opatrenia v oblasti rodinnej politiky bolo už včera neskoro. V Škandinávii je tiež iná podpora rovnosti žien – môže to byť ich úspechom v plodnosti. Na Slovensku pritom od roku 2011 môžu materskú čerpať za zvýhodnenejších podmienok aj otcovia, pričom vyčerpať ju môžu až do 3 rokov veku dieťaťa.
Podľa prieskumu verejnej mienky Inštitútu pre výskum práce a rodiny najviac mladých ľudí od zakladania rodiny odrádza absencia pevného zázemia. Zabezpečenie vlastného bývania pre mladú rodinu je kľúčové, no pri cenách nehnuteľností a mzdovom mediáne je to veľmi ťažké. Taktiež dĺžka materskej spôsobuje matkám problémy s návratom do pracovného prostredia, nestrácajú len kontakt s kolektívom, ale zabúdajú vedomosti zo školy či krátkej praxe pred otehotnením.
Na záver treba napísať, že aspektov vplývajúcich na samotnú pôrodnosť je mnoho, sú komplexné a presahujú do rôznych rezortov. Vyriešenie tejto problematiky je však pre budúcnosť Slovenska kľúčové. Inštitút zamestnanosti preto odporúča urýchlene vytvoriť medzirezortný tím odborníkov a vypracovať analytický plán návrhov a opatrení, ktorý by pomohol stabilizovať demografickú situáciu na Slovensku. Domnievame sa, že jednorazový 50-eurový príspevok nie je dostatočnou motiváciou pre mladých ľudí na založenie rodiny, ktorú Slovensko tak nutne potrebuje.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
