Denník N

Nesrovnal „srovnal“ invalidov. Na ústavných sudcov nemá

Nesrovnalove transparentné konkurzy poslanci nezastavili ani napriek škandálom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nesrovnalove transparentné konkurzy poslanci nezastavili ani napriek škandálom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je hlboko amorálne, aby sme za pofidérnych okolností s obskúrnymi argumentmi zvyšovali životné náklady invalidom a na sudcov ústavného súdu s vysokými platmi vzhliadali ako na svätých.

Pred niekoľkými týždňami som sa pohoršoval, že v bratislavskej MHD môžu cestovať zadarmo nielen účastníci protifašistického a protikomunistického odboja, ale aj ich rodinní príslušníci v priamej línii – manžel(ka) alebo deti. Musia si len vybaviť príslušné bezkontaktné čipové karty. Zarazilo ma,  že mentalita privilégií  je v našom politickom systéme ako voda – nájde si akúkoľvek štrbinku, ktorou presiakne. A tak do tarify MHD v Bratislave presiaklo aj toto „vlhko“. Odbojári v zápase s totalitnými režimami určite neriskovali svoje životy pre cestovanie „zadara“. Nemám ani nič proti tomu, aby spoločnosť ich obetu dôstojne ocenila. Hoci si nemyslím, že 100-percentná zľava v MHD je tou dôstojnou formou, veľmi som proti tomu privilégiu ani nereptal. Len mi prekážali tí rodinní príslušníci. To už je podľa mňa úplne za čiarou. Lenže teraz je všetko je inak.

Poslanci mestského zastupiteľstva pred pár dňami schválili materiál týkajúci sa integrovaného dopravného systému bratislavskej župy a o bezplatnú dopravu prídu nielen odbojári s rodinami, ale aj zaslúžilí bezpríspevkoví darcovia krvi a invalidi.  Nad správou sa mi mimovoľne zdvihlo obočie, ale potom mi aj ovisla sánka. Poslanci totiž tvrdia, že im primátor Ivo Nesrovnal tieto radikálne návrhy vlastne podstrčil a že teda nevedeli, aký následok ich súhlas vyvolá. Neviem, ako to vlastne bolo a už sa to ani nedozvieme, lebo každý si melie svoju „verziu pravdy“.

Primátor Nesrovnal však už schválený návrh aj podpísal a do platnosti vstúpi za krátky čas. Zrušenie cestovania „zadara“ zdôvodnil dvoma argumentmi. Chce sa mi povedať, aby si každý mohol vybrať. Argument prvý: Zrušenie 100-percentných zliav bolo potrebné, ináč by na spustenie tretej etapy integrovanej dopravy v kraji nemohlo mesto čerpať eurofondy. Ministerstvo dopravy však vyhlásilo, že takáto podmienenosť neexistuje. Argument druhý: Pre zbabraný tender na označovače lístkov vznikla dopravnému podniku sekera vo výške 2,5 milióna eur, treba hľadať riešenia, aby sa stav vo verejnej doprave stabilizoval. Hľadať riešenia na úkor zdravotne ťažko postihnutých je, povedal by som, necitlivé, ak nepoviem rovno, že drzé.

Podľa platnej tarify majú nárok na cestovanie zadara aj ústavní  sudcovia.  Na túto výhodu však primátor Nesrovnal ani poslanci mestského zastupiteľstva siahať nemôžu. Sudcovia ústavného súdu totiž môžu „bezplatne používať prostriedky pozemnej hromadnej dopravy“ na základe zákona 120 z roku 1993  o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.

Tak som sa ako poslanec Národnej rady rozhodol ich tohto privilégia zbaviť.  Som zvedavý, či sa smeráci ku mne pridajú. Je hlboko amorálne, aby sme za pofidérnych okolností s obskúrnymi argumentmi zvyšovali životné náklady invalidom a na sudcov ústavného súdu s vysokými platmi vzhliadali ako na svätých.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie