Denník N

Viera do politiky nepatrí, hovorí Ježiš

Ilustračný obrázok zdroj: Internet
Ilustračný obrázok zdroj: Internet

Každý kresťan, ktorý ide do politiky v mene svojej viery, s predsavzatím upevniť svoju vieru zákonom pre všetkých, buď nepozná písmo alebo má slabú vieru. Každopádne koná v rozpore s učením Ježiša Krista, alebo je to učenie v rozpore samo so sebou. Veľa ďalších možností neostáva.

Argument 1: Politické kresťanstvo je v rozpore s Ježišovým učením

V evanjeliu podľa Matúša 10:11-14 hovorí Ježiš svojim učeníkom, ako majú šíriť jeho učenie:

11 Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. 12 Keď vojdete do domu, pozdravte ho! 13 Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. 14 A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. 

Pani Záborská, pán Kuffa a spol. my vás fakt nie sme „hodní“, prosím oprášte si prach z nôh a odíďte. Alebo aspoň prestaňte riešiť v parlamente otázky vašej viery. Mnoho slovenských občanov má celkom inú vieru, ako vy.

Politik (poslanec) vstupuje do každého domu. Zákony, ku ktorým on prispeje, platia pre všetkých bez rozdielu. Je volený (v parlamentných voľbách) menšinou*, aby spolu s ostatnými zvolenými rozhodoval o všetkých. A tu je rozpor s učením Krista. Kresťan môže hlásať svoju vieru a pravdu, nemá však nikoho nútiť do jej vykonávania. Ak nie je prijatý, má sa otočiť a pokojne odísť preč. Budú zákony, ktoré pretlačia kresťanskí fundamentalisti platné len pre tých, ktorí s nimi súhlasia?

*V histórii SR žiadna strana v parlamentných voľbách nezískala nadpolovičný počet hlasov všetkých oprávnených voličov, ani zúčastnených voličov. Nech je tak či onak, na tom nestojí úvaha. Tá stojí na presnom nariadení Krista svojim učeníkom o spôsobe akým majú šíriť svoju vieru medzi ľudmi. Pokiaľ sme názorovo, či nábožensky pluralitná spoločnosť a zároveň zákony platia pre všetkých, potom kresťan nemôže presadzovať svoju vieru na pôde parlamentu, pretože tak zákonom vnucuje chovanie podľa jeho viery aj tým, ktorí si to neprajú. V takom prípade však, hovorí Ježiš, sa má jeho učeník obrátiť a v pokoji odísť. A tým sa politické šírenie kresťanskej viery vylučuje.

Argument 2: Kresťanstvo presadzované politicky, znamená slabú vieru

Matúš 21:18-22

18 Keď sa ráno (Ježiš) vracal do mesta, dostal hlad. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: „Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie!“ A figovník hneď vyschol. 20 Pri pohľade na to sa učeníci čudovali: „Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?!“

21 Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘, stane sa to. 22 A všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete.“

Ježiš nabáda veriacich k viere, nie k politike. Ak teda veriaci majú problém s interrupciami, s LGBTI, s partnerstvami rovnakého pohlavia, s čímkoľvek, Ježiš ich nabáda: všetko o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete. Ak veriaci presadzuje svoje túžby inak ako modlitbou a vierou, znamená to, že jeho viera v modlitbu je slabá, že v jej silu neverí. Neverí Ježišovým slovám. Ak kresťan povie, že modlitba nie je zázračné zaklínadlo, Boh nám nesplní to, čo chceme len preto, že to chceme, potom jeho viera nie je o nič silnejšia ako viera ateistu… Dobre, preháňam nejaký rozdiel tam bude :-)… Ježiš hovorí jasne: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘, stane sa to. 

Som si istý, že mnohí, nielen ateisti budú šťastní, keď kresťania – hlavne katolíci, začnú svoje náboženské túžby presadzovať výlučne skrz modlitbu. V tomto si možno brať príklad od Svedkov Jehovových, ktorí sú prísne apolitickí.

O čo menej zla, vojen, utrpenia by bolo bývalo, keby veriaci všetkých náboženstiev šírili svoje túžby, očakávania a presvedčenie cez čistú vieru, modlitbu a vlastný príklad, nie cez perzekúcie, zákony, vydieranie, vraždy, mučenie, prenasledovanie. Aký pokoj by možno už dávno zavládol na svete. Koľko diktátorov, tyranov a deviantov by nemalo o čo oprieť svoje zvrátené chute. Je veľa dobrých ľudí medzi kresťanmi a práve tí dodržujú Ježišovo učenie vlastným príkladom a porozumením, nie politickým nátlakom.

Možno Ti milý čitateľ zarezonovalo v príbehu o figovníku, prečo ho Ježiš preklial až z toho chudák uschol. Bolo to láskavé? Aj ja som bol prekvapený z tohto príbehu. Nebolo by krajšou ukážkou lásky, moci a viery, ak by Ježiš figovník nepreklial, ale naopak ak by ho uzdravil a povedal napríklad: “Buď požehnaný Figovník, oťažkaj sa bohatou úrodou a nakŕm mňa aj mojich učeníkov!” !?

Niekto by mohol namietať, že tento môj pohľad je dvojsečná zbraň. Že keď sa mi to hodí, vyzývam kresťanov, aby ostávali v modlitbách, ale v téme deviantných pedofilných kňazov, ktorí zneužívajú deti, žiadam aby sa ozvali. Kritizujem, že sa za týchto kňazov len modlia miesto toho, aby boli kritickí a žiadali očistu cirkvi. Súhlasím, na prvý pohľad to môže takto pôsobiť. Tu je to ale opačný prípad. Potrebné zákony už existujú, stačí nahlásiť trestný čin. Splniť si občiansku povinnosť. Ak niekto pácha trestný čin a iný ho kryje, stáva sa spoluzodpovedným za tento trestný čin (ak mu v ohlásení trestného činu nič a nikto nebráni). Stáva sa spoluzodpovedným pred svetským zákonom a určite aj pred Bohom. Ani Ježiš nezväzuje svojim učeníkom ústa. Veriaci nemusí ísť do politiky, aby očistil svoju cirkev (koniec koncov to ani nerobí). Stačí, ak poukáže a odhalí trestné činy a naďalej ostane vo svojej viere a modlitbe. Takto neprekročí ani Ježišove prikázania a zároveň sa nestane spolupáchateľom zla.

Nedá mi nepozastaviť sa aj pri frázach „byť hodný“ „byť nehodný“ „nebyť hoden“. Určite nie som sám, komu takáto reč reže uši a zneje povýšenecky. Znamená láska uvažovať o iných ako o hodných či nehodných nás? Ak niekto s nami nesúhlasí, stáva sa nehodný? Kresťanstvo je náboženstvom lásky, jeho Boh je stelesnená láska, no zároveň hovorí spôsobom a robí veci, ktoré sú často neláskavé – nespravodlivé – nerovné. Čítal som viacero príbehov týraných žien, ktoré vo svojom vzťahu zažívali práve takéto slová od svojho manžela: „Ty nehodná“. V kostoloch ich deti počúvajú od útleho detstva takmer na každej kázni: „Nehodní služobníci Boha“, „Nehodný zaviazať čo i len šnúrku na jeho sandále“ a podobne. Slovo nehodný nepatrí do slovníka lásky.

Teraz najčítanejšie