Denník N

Ako by Lev Tolstoj odpovedal Jánovi Markošovi

Peter Singer (vľavo) a Lev Tolstoj (na portréte Iliu Repina). Zdroj – Joel Travis Sage/Wikipédia (CC BY 3.0); Wikipédia
Peter Singer (vľavo) a Lev Tolstoj (na portréte Iliu Repina). Zdroj – Joel Travis Sage/Wikipédia (CC BY 3.0); Wikipédia

Denník N prináša koronavírusovými témami aktualizované úryvky z pripravovanej knihy Jána Markoša o etických dilemách. Nie všetky sa mi páčia, ale prvý z nich, zverejnený 9. apríla 2020, sa napriek značnej dĺžke oplatí prečítať.

Ján Markoš poukazuje na málo známe, zanedbávané či podceňované pôvodné výroky z Biblie. (Nižšie uvedené biblické úryvky vychádzajú zo slovenského ekumenického, slovenského katolíckeho a z grécko-anglického interlineárneho prekladu.)

A tak sa v Biblii píše o škodlivosti manželstva (z tohto nepochybne je odvodený inštitút celibátu, kláštora, mníšskeho stavu):

Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný. […] Myslím si teda, že je dobre, […] keď človek ostane tak, ako je. Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si slobodný? Nehľadaj si ženu. Ale aj keby si sa oženil, nezhrešíš; a ak by sa panna vydala, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť. […] Napokon aj tí, čo majú ženy, nech sú, akoby ich nemali. […] Chcem však, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o Pánove veci, ako by sa zapáčil Pánovi. Ale ženatý sa stará o veci sveta, aby sa páčil žene, a je rozpoltený. Nevydatá žena a panna sa stará o Pánove veci, aby bola svätá telom i duchom. No vydatá sa stará o veci sveta, aby sa páčila mužovi. Toto vám však hovorím na váš osoh, nie aby som vám na krk hádzal slučku, ale aby ste sa dôstojne a oddane venovali Pánovi bez prestania. Ak si niekto myslí, že koná nečestne voči svojmu dievčaťu, keď už dosiahne zrelý vek a patrí sa, aby si ju vzal, nech urobí, čo chce – nezhreší. Nech sa vezmú! Kto sa však pevne rozhodol vo svojom srdci a nič ho nenúti, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci, že sa s ňou neožení, urobí dobre. Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie. Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. Bude však šťastnejšia, ak zostane tak, aspoň podľa môjho úsudku.

(1. Korinťanom VII:24,26–29,32–40)

Alebo o fetiši rodiny:

Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.

(Lukáš XIV:26)

Zatiaľ čo Ježiš hovoril k zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli s ním hovoriť. Ktosi mu povedal: „Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú sa s tebou rozprávať.“ No on tomu, čo mu to hovoril, odpovedal: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Načiahol ruku k svojim učeníkom a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mojím bratom, sestrou i matkou.“

(Matúš XII:46–50)

Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj výnos chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!

(Matúš XIX:21)

Človek si pri koronakríze môže položiť robinsonovskú otázku: „Čo som urobil, že sa mi toto prihodilo?!“ A potom (znovu)objaviť robinsonovskú odpoveď: „Správna otázka neznie tak, čo som urobil, že sa mi toto prihodilo, ale tak, čo všetko som neurobil!“

Markoš to tematizuje v súvislosti s liturgickým „zanedbávaním dobrého“ (nekonaním).

Lev Tolstoj by s Markošom polemizoval v jeho tvrdení, že „koncepcia efektívneho altruizmu dotiahnutá do dôsledkov je neľudská, pretože nám zabraňuje žiť obyčajný život“.

Tolstoj by Markošovi odpovedal v duchu vyššie uvedeného biblického citátu o manželstve: „efektívny altruizmus dotiahnutý do dôsledkov“ dokáže praktizovať vždy len menšina ľudí (tak ako Biblia radí tým vzácnym jedincom, ktorí sa dokážu zaobísť bez previazanosti na inú osobu, nech tak žijú – ale ak to nedokážu, je to v poriadku), a tak nehrozí „zánik ľudstva“ ani „obyčajného života“.

V tomto prípade tak neplatí inak užitočné pravidlo posudzovania etických dilem: „Ako by svet vyzeral, keby všetci postupovali tak ako ty?“ Pointa je v tom, že všetci tak postupovať nebudú, lebo na to nemajú silu či chuť, povahu, dispozíciu.

Ideál nie je ideálom preto, lebo sa dá na 100 % dosiahnuť, ale preto, lebo sa k nemu dá čoraz viac približovať napriek tomu, že si uvedomujeme, že na 100 % ho nedosiahneme nikdy. (Veď potom by to už nebol „ideál“.) V tomto „robinsonovskom“ zmysle neprestajne „zlyhávame“, v „kresťanskom“ zmysle „hrešíme“ (nerobíme, čo treba alebo čo by sa dalo).

Pre dôsledného „efektívneho altruistu“ (je však možné byť na 100 % dôsledný? keď to nedokáže ani sám profesor Singer?) je jeho spôsob života drahocennejší aj radostnejší než „obyčajný život“. Ten môže byť vyššou hodnotou len pre tých, ktorí na „efektívny altruizmus“ nemajú silu alebo oň nemajú záujem, lebo – zatiaľ – neobjavili radosť, ktorú prináša.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.