Ako by Lev Tolstoj odpovedal Jánovi Markošovi
Denník N prináša koronavírusovými témami aktualizované úryvky z pripravovanej knihy Jána Markoša o etických dilemách. Nie všetky sa mi páčia, ale prvý z nich, zverejnený 9. apríla 2020, sa napriek značnej dĺžke oplatí prečítať.
Ján Markoš poukazuje na málo známe, zanedbávané či podceňované pôvodné výroky z Biblie. (Nižšie uvedené biblické úryvky vychádzajú zo slovenského ekumenického, slovenského katolíckeho a z grécko-anglického interlineárneho prekladu.)
A tak sa v Biblii píše o škodlivosti manželstva (z tohto nepochybne je odvodený inštitút celibátu, kláštora, mníšskeho stavu):
Alebo o fetiši rodiny:
Zatiaľ čo Ježiš hovoril k zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli s ním hovoriť. Ktosi mu povedal: „Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú sa s tebou rozprávať.“ No on tomu, čo mu to hovoril, odpovedal: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Načiahol ruku k svojim učeníkom a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mojím bratom, sestrou i matkou.“
Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj výnos chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!
Človek si pri koronakríze môže položiť robinsonovskú otázku: „Čo som urobil, že sa mi toto prihodilo?!“ A potom (znovu)objaviť robinsonovskú odpoveď: „Správna otázka neznie tak, čo som urobil, že sa mi toto prihodilo, ale tak, čo všetko som neurobil!“
Markoš to tematizuje v súvislosti s liturgickým „zanedbávaním dobrého“ (nekonaním).
Lev Tolstoj by s Markošom polemizoval v jeho tvrdení, že „koncepcia efektívneho altruizmu dotiahnutá do dôsledkov je neľudská, pretože nám zabraňuje žiť obyčajný život“.
Tolstoj by Markošovi odpovedal v duchu vyššie uvedeného biblického citátu o manželstve: „efektívny altruizmus dotiahnutý do dôsledkov“ dokáže praktizovať vždy len menšina ľudí (tak ako Biblia radí tým vzácnym jedincom, ktorí sa dokážu zaobísť bez previazanosti na inú osobu, nech tak žijú – ale ak to nedokážu, je to v poriadku), a tak nehrozí „zánik ľudstva“ ani „obyčajného života“.
V tomto prípade tak neplatí inak užitočné pravidlo posudzovania etických dilem: „Ako by svet vyzeral, keby všetci postupovali tak ako ty?“ Pointa je v tom, že všetci tak postupovať nebudú, lebo na to nemajú silu či chuť, povahu, dispozíciu.
Ideál nie je ideálom preto, lebo sa dá na 100 % dosiahnuť, ale preto, lebo sa k nemu dá čoraz viac približovať napriek tomu, že si uvedomujeme, že na 100 % ho nedosiahneme nikdy. (Veď potom by to už nebol „ideál“.) V tomto „robinsonovskom“ zmysle neprestajne „zlyhávame“, v „kresťanskom“ zmysle „hrešíme“ (nerobíme, čo treba alebo čo by sa dalo).
Pre dôsledného „efektívneho altruistu“ (je však možné byť na 100 % dôsledný? keď to nedokáže ani sám profesor Singer?) je jeho spôsob života drahocennejší aj radostnejší než „obyčajný život“. Ten môže byť vyššou hodnotou len pre tých, ktorí na „efektívny altruizmus“ nemajú silu alebo oň nemajú záujem, lebo – zatiaľ – neobjavili radosť, ktorú prináša.
_-_Portrait_of_Leo_Tolstoy_(1887).jpg){kind=link}