Denník N

Prečo sa nemusí dať všetko vysvetliť a je to fajn

Život vás občas dovedie do veľmi zvláštnych situácií. Opýtate sa sami seba, ako som sa sem dostal, čo tá spleť náhod a osudu pre mňa zas pripravila. Nevinné stretnutia, ktoré vyústili do problémov, konfrontácii nastavujúcich zrkadlo. Samozrejme, že v tom čase plne zaujatí pocitmi a zmätení, si to neuvedomujeme. Až neskôr s odstupom dokážeme získať určitý nadhľad a prinútiť mozog, aby nám to, čo sa stalo nejako vysvetlil. Niekedy trvá roky, kým nám docvakne a úplne pochopíme, prečo sa niečo udialo, a prečo práve nám.

Stáva sa, že sa snažíte, máte jasno v tom, kam smerujete a čo chcete, a aj tak sa vyšší princíp-matka príroda či boh nie príliš riadia tým, čo vyprodukovali naše mozgy-seba si uvedomujúcich tvorivých bytostí. Dobre sa na našich plánoch bavia. Kdesi vnútri vieme, čo naozaj chceme. Psychológovia a náboženstvá tomu miestu skutočného poznania vravia duša, a ja vravím, že náš mozog väčšinou vôbec nie je informovaný o plánoch duše.

Takto vzniká tá najlepšia hra. Žiadny vývojári takú ešte nevymysleli. Zasadenie tvorivých, mysliacich postavičiek s vlastnou vôľou, ktorým sa useknú alebo oslabia spojenia so zdrojom, do priestoru rôznymi stimulmi apelujúcimi práve na nástroj uvedomovania si individuality-mozog. Starí gnostici verili, že hmotný svet stvoril nižší zlý boh-demiurg a uväznil tak božské iskry v hmotných telách ľudí. Vyslobodením je práve uvedomenie si tejto iskry v sebe a navrátenie sa k skutočnému bohu-zdroju.

Náboženstvá i psychológia sa nám snažia vysvetliť, čo sa v našich životoch deje, pretože človek si potrebuje zasadiť skutočnosti do nejakého rámca. Jednou z dôležitých funkcií náboženstva je funkcia poskytovania významu. Nemáme radi neistotu, nie sme radi stratení bez mapy. Potrebujeme kontext, vysvetlenie, mapu. Ezoterické hnutia zas vravia, že na tomto svete môžeme všetko, ale nevieme nič (nepamätáme si to), na onom svete zas vieme všetko, ale nemôžeme nič. Takže svet, v ktorom žijeme nám má umožniť vyskúšať si všetko, čo chceme, je ako nejaké ihrisko.

Významy a kontexty aj mapy sa menia. Mnohé sú iluzórne, no dokážu pomôcť. V situáciách, keď vás život prekvapí a v hlave sa vám vynorí mnoho otázok je asi najlepším riešením akceptovanie, najprv svojich pocitov, neskôr faktu, že nás mozog nefunguje na úrovni výkonných počítačov skrížených s mozgami raketových inžinierov a potom jednoducho prijatie, že sme popletení a robíme chyby, zlé rozhodnutia a nikto nás za to nezabije.

Nemusíme vedieť, prečo sa niečo stalo. Môžeme si nájsť iluzórny kontext poskytujúci vysvetlenie a vyriešiť tak kognitívnu disonanciu, ktorá náš mozog trápi, ale celkom fajn to pôjde aj bez neho. Pretože žiadna dráma nie je večná, žiadny problém neostane nevyriešený stáročia, pretože všetko sa mení. Jediná konštanta vo vesmíre je zmena (povedal ktosi múdry). Najlepšie je užívať si každý moment, lebo taký istý sa už nevráti. A platí to aj pre chvíle, na ktoré by sme radšej zabudli, lebo vďaka nim sme schopní oceniť tie krásne.

Teraz najčítanejšie