Denník N

V Gabčíkove bude referendum o ľudskosti.

2.august je deň, keď obyvatelia Gabčíkova vyjadria svoj postoj k úbožiakom z arabského sveta, ktorí utekajú pred smrťou do Európy.

“Nechceme ich!Vyhodia do vzduchu priehradu!Budú znásilňovať a kradnúť!Dovlečú sem kadejaké choroby!”

Takéto sú zväčša reakcie ľudí, ohlúpnutých gýčovými správami komerčných, ale aj štátnych televízií, brakových denníkov, či “zaručených”informácií, kolujúcich po internete.

V Gabčíkove žijú v drvivej väčšine občania maďarskej národnosti.Sledujú maďarské televízne stanice, ktoré denne popisujú “stavebné úspechy” Viktora Orbána pri budovaní plotu na hranici so Srbskom.Plotu, ktorý má vraj Maďarsko chrániť pred migrantami.V skutočnosti ho neuchráni ani pred hlúposťou ich politikov, či Viktora samotného!

Chápem samozrejme obavy obyvateľov z nepoznaného(aj keď konkrétne v Gabčíkove skúsenosti s utečencami už majú), ale nemôžem pochopiť, ako môžu naletieť nasprostastej a falošnej propagande našich, aj maďarských politikov, ktorí potom paradoxne svojimi ďalšími vyhláseniami kopírujú ich nálady a prispôsobujú im svoju rétoriku.Veď voľby…

Milí moji gabčíkovčania.Vaše mesto, po maďarsky Bös, nesie svoj názov po človeku, na ktorého musíme byť hrdí všetci občania, nielen vy! Jozef Gabčík bol jeden z tých hrdinov, ktorí počas 2.svetovej vojny spáchali atentát na kata českého národa,  Reinharda Heydricha!Do tejto akcie išiel dobrovoľne a s vedomím, že sa z nej s veľkou pravdepodbnosťou už nevráti živý.Časomiera jeho života sa zastavila len pár týždňov po atentáte, keď výsadkári podľahli nemeckej presile v pražskom kostole Cyrila a Metoda.Verte, že on a milóny jeho ďalších spolubojovníkov nezomierali za to, aby sme dnes my, ich potomkovia v takom, či onakom pokolení, bránili za cestou k slobode iným, inak zafarbeným, inak hovoriacim, či inak sa modliacim ľuďom.

Keď som chodil kedysi do Gabčíkova hrávať futbal, bývali to zápasy, na ktoré som sa vždy neuveriteľne vyburcoval!Mali ste hráčov, ktorí hrali neskutočne britký futbal.Na hrane dovoleného, ale nikdy ani milimeter za ňou!Takto mi ostalo v pamäti vaše mesto.Tak mi ostali v pamäti aj vaši fanúšikovia, ktorí dokázali celý zápas búrlivo povzbudzovať svojich, ale nikdy sa neuchýlili ani k náznaku primitívnych nacionalistických, či šovinistických pokrikov!

Ak sa 2.augusta rozhodnete odísť do referendovej miestnosti, bude to vaše legálne a slobodné rozhodnutie.Ale v mojich spomienkach už nikdy nebudete tými “bösanmi”, na zápasy s ktorými som sa vždy tak veľmi tešil!

Ak by ste za peniaze, ktoré vaše mesto minie na organizáciu referenda, radšej kúpili sladkosti, či zopár hračiek pre nešťastné deti utečencov, povedal by som si, že sa vrátil skutočný duch starého, dobrého Bösu.Bösu, ktorý som poznal ja.

Ja sa k vám s radosťou pridám.

Verte tomu, že deti na fotografii nechcú vaše životy, nechcú narúšať vaše pohodlie, ani obracať vás na inú vieru.Oni chcú od života jediné. Život….

Teraz najčítanejšie