Denník N

Prišiel čas prestať obviňovať Maroša Kramára. Ak, pravda, veríme ženám.

Ilustrácia: Fedor Pichanič (modifikované podľa Stvorenia Adama od Michelangela)
Ilustrácia: Fedor Pichanič (modifikované podľa Stvorenia Adama od Michelangela)

Keď veríme ženám, obetiam sexuálneho násilia, prečo neveríme ženám, ktoré tvrdia, že sa obeťou žiadneho obťažovania zo strany obvineného herca nestali?

V októbri 2017 uverejnili americké noviny New York Times a New Yorker správy o obvinení filmového producenta Harveyho Weinsteina zo sexuálneho obťažovania. Oznámenia podali viaceré ženy pracujúce vo filmovom priemysle. Herečka Rose McGowan dokonca obvinila Weinsteina zo znásilnenia.

Séria obvinení vyústila do celosvetového hnutia žien známeho ako MeToo, ktoré sa rozšírilo najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Ozvalo sa množstvo žien, ktoré boli slovne alebo fyzicky obťažované a ktoré sa dovtedy z rôznych dôvodov báli ozvať. Na základe ich tvrdení bolo obvinených veľa mužov, označených v súvislosti s tým ako sexuálni predátori.

Hnutie MeToo zaznamenalo veľký dosah na nové nastavenie všeobecných spoločenských princípov správania mužov k ženám. Dá sa povedať, že v tomto smere prinieslo hnutie zásadnú zmenu.

Už nikdy nebude obťažovanie slovné alebo fyzické tolerované v mene nejakých nepísaných rodových stereotypov a tradícií. Stalo sa tak v prvom rade preto, lebo spoločnosť tým postihnutým ženám-obetiam uverila.

Dôvera je totiž základnou podmienkou, aby sa krivdy napáchané na ženách napravili a neopakovali. Keď ženy nebudú mať istotu, že ich spoločnosť berie vážne, ťažko budú mať odvahu ozvať sa v budúcnosti, ak sa stanú obeťou sexuálneho násilia.

Na Slovensku sa hnutie MeToo plnou intenzitou rozbehlo v podstate až v posledných týždňoch. Odštartovala ho príhoda, keď súkromná televízia odvysielala v rámci zábavnej relácie zostrih, v ktorom sa herec Maroš Kramár dotkol prstom maskérky.

Záznam tejto udalosti sa dostal na sociálne siete a pochopiteľne vyvolal odpor a rozhorčenie v podobe obrovského počtu statusov, niektorých voči hercovi aj otvorene nenávistných.

Televízia sa za spomínaný zostrih ospravedlnila, ale medzitým sa už ozvalo mnoho žien, ktoré boli v minulosti obťažované mužmi. Slovenský herec sa tak akosi dostal do pozície, v ktorej bol pre tromi rokmi americký producent.

Nemyslím si však, že oprávnene. K celej záležitosti sa vyjadril riaditeľ televízie, ktorý vysvetlil, že v zostrihu sa objavila iba časť situácie, že k obťažovaniu v žiadnom prípade nedošlo a že išlo o vtip, ktorý sa však nedopatrením dostal do vysielania.

Potvrdila to aj spomenutá maskérka. Ostatné jej kolegyne takisto dosvedčili, že herec ich nikdy neobťažoval a že sa k nim vždy správal galantne. Vyjadrili sa doslova, že je to dobrý človek, veľmi nápomocný, veľmi milý a že sú s ním rady.

Navyše, medzičasom sa neozvala žiadna žena, ktorá by sa hercom cítila v minulosti byť napadnutá, ako to bolo vo Weinsteinovom prípade, keď postihnutých žien bolo niekoľko desiatok.

Očakával som, že po týchto svedectvách bude celá situácia považovaná za vysvetlenú ako nedorozumenie a že obvinenia na sociálnych sieťach proti Marošovi Kramárovi ustanú. Nestalo sa tak. Už len v diskusii pod spomínaným rozhovorom s riaditeľom televízie sa väčšina statusov niesla v tom duchu, že ženy, ktoré herca obhajujú, sa tým vlastne len snažia ustrážiť si svoj dobrý flek, že nechcú prísť o prácu, že Kramár je tak či tak sexuálny násilník a že ony vlastne klamú.

Objavila sa dokonca aj softpornofilmová kritika, v ktorej jej autor prináša poučenie, že kým bude u nás kraľovať ním skritizovaný softpornofilm, tak Maroš Kramár a ďalší jemu podobní budú kráľmi.

Tento záver sa mi nezdá spravodlivý. Veď predsa keď veríme ženám, obetiam sexuálneho násilia, prečo neveríme ženám, ktoré tvrdia, že sa obeťou žiadneho obťažovania zo strany obvineného herca nestali, ba práve naopak, považujú ho za slušného človeka a gentlemana?

Ak veríme ženám-obhajovateľkám rovnako ako ženám-obetiam, prišiel čas, aby obvinenia proti Marošovi Kramárovi skončili.

Nestalo sa tak. Obhajovateľkám máme evidentne tendenciu veriť akosi ťažšie ako obetiam. Sčasti si to snáď zavinil aj samotný herec svojou prchkou reakciou na obvinenie, podľa jeho slov vytrhnutou z kontextu.

Je však možné aj to, že neochota verejnosti prestať s obvineniami voči hercovi nejako súvisí s našou väčšou prísnosťou a citlivosťou voči ľuďom z umeleckého prostredia. A hercom zvlášť.

Keď pred pár rokmi uštipol v priamom prenose náš najlepší bicyklista hostesku, ktorú ani nepoznal, viac-menej zdola, ona to aj naozaj považovala za sexuálne obťažovanie. Športovec sa za ten čin ospravedlnil, ale predsa len, incident zďaleka nespôsobil na našom internete také veľké rozhorčenie ako ten s maskérkou, s ktorou sa herec dobre poznal a ktorá sa na rozdiel od hostesky necítila byť nijako obťažovaná.

Svet to odsúdil – Slováci sa bavia, také boli vtedy titulky novinových článkov.

Možnože sme v tej dobe ešte neboli dostatočne zrelí na výraznejší protest, ale azda bol dôvod aj taký, že išlo o športovca a k športovcom je verejnosť u nás predsa len blahosklonnejšia ako k umelcom. Sú to predsa naši chlapci.

Reakcie proti slávnemu hercovi sú omnoho tvrdšie. Zaregistroval som dokonca aj také odozvy, akože Kramár nie je dobrý človek a ani dobrý herec. Aký je človek, to neviem posúdiť, nepoznám ho inak ako z filmov a divadla, ale herec je to podľa mňa výborný. Ináč by si ho už ako 14-ročného nevybral do hlavnej úlohy jeden z najväčších svetových režisérov všetkých čias.

O tom slávnom športovci vtedy nikto nenapísal, že je to zlý človek alebo zlý cyklista. Bol to prinajhoršom lapaj alebo beťár. Zdá sa mi teda, že na hercov máme ako spoločnosť iný meter ako na športovcov.

V jednom filme sa hovorí – „To víte, umělci, mají jinou morálku. Jsou jako ptáci…“ Tým je asi vystihnutá všeobecná predstava našej pospolitosti o hercoch. Chodíme na nich síce do divadla, tlieskame im, ale možno kdesi vo vnútri si o nich myslíme ktoviečo. Veď vieme, aké veci sa dejú v tom Hollywoode.

Nie je to však pravda, herci, a vôbec ľudia filmového priemyslu, sú presne takí istí ako všetci ostatní. Predátori aj gentlemani.

Som presvedčený, že nedôvera k ženám, ktoré sa niekoho zastanú, či dokonca ich obviňovanie z klamstva, je takisto násilím proti nim ako sexuálne obťažovanie.

Ak pre nejakého muža, predátora, žena nie je ničím iným ako sexuálnym objektom, je to pre ňu ponižujúce. Ak niekto už dopredu neverí tomu, čo žena hovorí, s tým, že jej aj tak ide iba o flek a preto klame, je to znakom pohŕdania k nej. A poníženia možno ešte väčšieho.

Ťažko bude mať potom nejaká žena odvahu ozvať sa v budúcnosti na obranu nejakého muža. Pretože, áno, môže sa stať aj to, že muž bude niekým obvinený krivo.

Júl 2020

Teraz najčítanejšie