Tradičné prostonárodné draky z rozprávok

Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny má slovo drak zrejme pôvod v gréckom derkomai: ‚ostro sa pozerám‘ alebo doslova ‚zviera s prenikavým pohľadom‘. V našich tradičných rozprávkach sa však častejšie vyskytuje pomenovanie šarkan, čo je slovo, ktoré má pôvod v tureckom sāz, čiže močiar alebo bahno. No draky a šarkany v Prostonárodných slovenských rozprávkach (vyšli s pôvodnými ilustráciami Martina Benku) žili najmä pod zemou alebo v jaskyniach, prípadne boli súčasťou premeny ježibáb obývajúcich chatrče na konci sveta. Zvyčajne vystupovali v trojici a počet ich hláv stúpal zakaždým o tri – pri prvom drakovi musel šuhaj sťať šesť, pri druhom deväť a pri treťom dvanásť hláv. Ak bol drak v príbehu len jeden, málokedy mal menej, než dvanásť hláv, veď aký by to potom bol boj. A o ten išlo vždy. V starých príbehoch z našich končín sú draky vždy tie zlé, ktoré treba pozabíjať a pohlušiť, aj keď prosia o milosť. Úloha hrdinov je ich oklamať, vymámiť od nich všetky poklady a bez milosti zmárniť.

Prečítala som všetky štyri rozprávkové zväzky, ktoré pred pár rokmi vyšli v Tatrane. O Rozprávkach starých Slovákov, keďže obsahovali aj famózne poznámky Samuela Reussa (ilustroval akad. maliar Dávid Ursiny), aj o tom, prečo ich nemáte čítať deťom, som písala viac na inom knižnom blogu. Užije si ich však starší čitateľ od 13-14 rokov, ktorý má dostatočnú trpezlivosť na neustále sa opakujúce takmer identické situácie vždy v troch kolách, počas ktorých sa deje dookola to isté len s miernymi obmenami (hrdina sa vracia na rovnaké miesto a za rovnakých okolností bojuje o medené, strieborné a zlaté pero / hrdinu trápia ostatní, keď si svieti zlatou podkovou, zlatým vlasom a zlatým pierkom, navyše musí v troch kolách nájsť bytosti, ktorým zlaté veci patrili atď).

Tento postup mal kedysi za úlohu posúvať dej dopredu a zvyšovať gradáciu, čo zrejme v tmavých chalupách za zimných nocí, kedy nebolo iného programu fungovalo, no pri zvážení, že dnešné knihy pre deti sa všetkých týchto nánosov už dávno zbavili a divo sa derú vpred, aby čitateľa nestratili na pol ceste, možno nakoniec zistíte, že rozprávky bavia len vás a to je v poriadku. Deti si ich nájdu neskôr, keď ich už budú vedieť oceniť.

Späť k drakom – v Prostonárodných slovenských rozprávkach s nimi bojoval Popolvár (zabudnite na filmovú podobu, v pôvodnom texte sa na ňu podobá len minimálne), keď sa na šarkany zmenila ježibaba (trikrát). Draky stáli v ceste aj Lomidrevovi (dojčenému štrnásť rokov, pritom ho matka porodila v deväťdesiatke), hlavy im stínal v diere pod zemou, keď oslobodzoval princezné (trikrát). V menej známej rozprávke Hrdá panička musel Janko tiež premôcť draky, ktorým pazúre pricvikával do dreva, až kým mu nevydali svoje poklady (trikrát). A napokon v kratučkom príbehu Panna za drakom vystupuje len jeden, zato dvanásťhlavý. Okabátil dievčinu, ktorá chcela ženícha oblečeného do zlata a nevšimla si, že pán, ktorý jej natáral o svojom bohatstve, bol iba obalený slamou. Vykľula sa z neho šelma zubatá, ktorej dievka musela v tmavej jaskyni dvanásť hláv ískať, kým si ju on pridržiaval dvanástimi chvostami. Drak tu bol len jeden, no na záchranu dievčine bežali bratia, ktorí, aby ju vyslobodili, jeden po druhom zasiahli – trikrát.

Vydal: Tatran.

Môj najmilovanejší knižný dráčik

O knihe Dievča, ktoré pilo mesačný svit som písala už viackrát a vedela by som ju zaradiť takmer do každej kategórie každého ročníka Prečítaného leta. Je to, samozrejme, preto, že som ju čítala už veľakrát a na všetko poľahky nájdem asociáciu. No nemôžem obísť Fyriana, dráčika, ktorý dokonale spĺňa predstavu mojej ideálnej dračej knižnej postavy. Od istého času totiž viem, že draky tu nie sú len na to, aby sme ich zabíjali, ale môžu mať na svete omnoho zaujímavejšie poslanie – ale o tom neskôr.

Fyrian žije v bažine spolu s čarodejnicou Xan, bažinným netvorom Glerkom, starším než kúzla a dievčatkom Lunou, okolo ktorej sa točí celý príbeh. Autorka Kelly Barnhillová ho napísala s takou bohatou obrazotvornosťou, že sa doň rada vraciam a znovu a znovu sa prechádzam miestami, kde sa pohybujú aj oni.

Fyrian má za sebou to, čomu sa v modernom svete hovorí trauma z detstva. Jeho matka, nádherná dračica, v starých časoch spolu s čarodejom vletela do sopky, aby zachránili svet. Dráčik osirel, no ujala sa ho milujúca Xan a Glerk, ktorí, aby mu nespôsobovali ešte viac bolesti, mu tvrdili, že je rovnako obrovský ako jeho mama, hoci v skutočnosti nebol väčší ako holub. Fyrian však veril, že žije v krajine obrov.

Je to utáraný, roztomilý a mimoriadne vľúdny knižný hrdina, ktorý si ma omotal okolo prsta. Visí nad ním Damoklov meč podobného osudu, aký postihol jeho mamu. Dokonca sa v istom momente začne nekontrolovateľne zväčšovať a spolu s jeho premenou ožíva aj sopka. Láskavé klamstvá je nevyhnutné zmeniť na pravdu a Fyrian dospieva, i keď príliš rýchlo a mätúco. Hoci má po celý čas možnosť chrliť oheň a zabíjať, napadne mu to len raz. Omnoho viac ohňa má vo svojom srdci.

Kniha Dievča, ktoré pilo mesačný svit získala cenu Johna Newberyho 2017 za najvýznamnejšiu knihu pre mládež, je to nádherný fantasy príbeh, ktorý by sa mohol páčiť čitateľom od 12 rokov.

Vydal: Albatros media

Moju čitateľskú lásku som Fyrianovi vyznala aj v piesni, ktorú speváčka Kristína zhudobnila do Snívaniek:

Draky tu nie sú len na zabíjanie

V dnešných knihách pre najmenších, o ktorých píšu ďalšie blogerky Prečítaného leta, sú už celkom iné draky, než aké poznala generácia našich rodičov. Zväčša sú ako Fyrian – vľúdne, vtipné, milujúce. A prečo nie? Mýty a legendy z celého sveta si pamätajú aj takéto stvorenia a kniha Mýty a legendy: vlky, draky, bájne zvieratá mi toto poznanie dopriala už keď som mala dvanásť rokov, no ponúknuť ju môžete aj mladším, 9 – 10 ročným čitateľom. Túto sériu som milovala, opatrujem ju dodnes a znalosti z nej čerpajú aj moje deti. Aktuálne vydanie, žiaľ, nie je k dispozícii, dá sa nájsť len v niektorých antikvariátoch.

Podľa tejto knihy sú, samozrejme, draky strašné stvorenia, ktoré treba zahubiť a ako dôkaz im ešte vyrezať jazyk…

…no niektoré sa dajú skrotiť a vodiť na vôdzke…

…ďalšie síce vyzerajú streštene, ale stačí im pod nos dať tymian, aby zaspali a nechali vás prejsť…

…a potom sú tu ešte východné draky, ktoré majú celkom iné móresy…

…a často sú ľuďom na pomoci a majú ich radi.

Dračie príbehy som kedysi vedela naspamäť a veľmi rada si ich prečítam aj dnes. Sú kratučké, idú priamo k veci a dej poháňajú vpred aj dobre umiestnené repliky priamej reči hrdinov. Na konci kapitoly sa nachádza článok o tom, odkiaľ sa dračie legendy vzali a z akých reálií v ktorom kúte sveta vychádzali.

Vydal: Gemini

Celkom na záver ešte môj obľúbený animovaný drak – Haku z filmu Spirited Away od Ghibli Studios:
https://www.youtube.com/watch?v=-J7pN0aXB08

Tu si prečítajte, čo je Prečítané leto.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.
Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.