Odpoveď na mail Via Iuris k návrhu zákona o voľbe Generálneho prokurátora

Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci,
obraciame sa na vás ako na predkladateľov návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujeme za možnosť zúčastniť sa na verejnej diskusii v Národnej rade SR k voľbe generálneho prokurátora, ktorá sa uskutočnila dňa 24. júna 2020, kde sme k viacerým prezentovaným otázkam komunikovali aj naše názory a podnety. Napriek tomu však považujeme za dôležité ešte raz sa písomne vyjadriť k dvom dôležitým témam, ktorým sa venuje aj predkladaná novela zákona.
Veľmi by sme ocenili, ak by ste ešte raz zvážili naše argumenty a návrhy.
S úctou,
Eva Kováčechová, Kristína Babiaková

____________________________________________________________

Vážené panie doktorky,

všetko dobré, čo Via Iuris a Vy osobne dlhodobo robíte pre právny štát na Slovensku, ma núti reagovať na Vaše pripomienky k nášmu hore označenému návrhu novely zákona o prokuratúre. Ako je jasné aj z diskusií, ktoré k veci prebehli a ktorých ste mali možnosť sa zúčastniť, zodpovednosť za realizáciu zásadných zmien v našej spoločnosti, ktorú ako koaličný poslanec cítim, mi nedovoľuje s Vašimi pripomienkami súhlasiť. To hovorím s najväčším možným rešpektom ku Vám a Via Iuris.

Vaša pripomienka (návrh) inak definovať kritériá, ktoré musí spĺňať kandidát na generálneho prokurátora z môjho pohľadu nedáva takmer žiaden zmysel. Obávam sa, že návrh je vedený predovšetkým obavou, že kandidát, ktorý bude Národnou radou nakoniec zvolený, je už vopred dohodnutý a že celý proces je len fraška, ktorá má uvedený fakt len potvrdiť. Verím, že nielen za seba hovorím, že taká obava je neopodstatnená.

Ubezpečujem Vás, že všetky tie oblasti, kde Vy navrhuje vyššie požiadavky, ktoré by mali byť priamo stanovené zákonom ako minimum, budú musieť byť zvažované pri vypočutí uchádzačov a hlasovaní o nich, a to jednak v Ústavno-právnom výbore, ktorý na rozdiel od minulej praxe, bude posudzovať celkovú vhodnosť uchádzača, a nie len formálne splnenie zákonom stanovených minimálnych kritérií, a tiež v pléne Národnej rady. Považujem preto za jasné, že napr. dlhšia prax v prokuratúre alebo trestného sudcu je výhodou, ktorá by sa vo svetle iných predností či nedostatkov mala odraziť pri uvedených hlasovaniach.

Pripomínam zároveň, že existuje množstvo mien, ktoré by vyvolali zdesenie verejnosti, ak by sa uchádzali o predmetnú funkciu, a pritom by poľahky spĺňali Vami navrhované minimálnej kritériá. Taktiež je vhodné uviesť, že je mnoho krajín, kde také minimálne požiadavky nie sú v podobných situáciách stanovené vôbec – existuje len politická zodpovednosť tých, ktorí kandidátov do funkcií navrhujú a potom za nich hlasujú a poprípade ich vymenúvajú.

Pokiaľ ide o rozšírenie (lepšie povedané, zreálnenie) možnosti odvolať Generálneho prokurátora, narážame tu na zásadný rozdiel v chápaní toho, ako veci fungujú. Vychádzajúc zo skutočnosti, že funkcia generálneho prokurátora bola na Slovensku opakovane a dlhodobo vykonávaná najhorším možným spôsobom, je pre mňa sklamaním, že Via Iuris zastáva stanovisko, že Slovensko má byť naďalej jedinou krajinou demokratického sveta, kde je funkcionár, ktorý má faktickú (praktickú) neobmedzenú moc nad zastavením trestného konania (alebo nestíhaním vôbec), je prakticky neodvolateľný, pretože dôvody jeho neodvolateľnosti sú stanovené v úplne teoretickej (prakticky nesplniteľnej) rovine.

Uvedené tvrdenie je najlepšie preukázané skutočnosťou, že nikdy v našej histórii nebol čo i len podaný návrh na odvolanie generálneho (ani špeciálneho!) prokurátora. A nielen to. Vedenie našej prokuratúry sa nechce ani teraz, po odstránení zločineckého politického režimu, vyrovnať s čiernou minulosťou minulých generálnych či iných vysokopostavených prokurátorov, a to dokonca ani v disciplinárnej rovine.

Nedáva preto zmysel tvrdenie, že je vhodné odstrániť dvojkoľajnosť odvolávania generálneho prokurátora. To preto, že, ako bolo uvedené, nikdy žiaden odvolaný nebol, a dokonca sa ani nikto o to nepokúsil. Vieme, že malo dôjsť k odvolaniu. Ale nedošlo. A pritom Vaše pripomienky akoby vychádzali z (neexistujúcej) skúsenosti, že bolo takých odvolávaní priveľa, a preto je potrebné ich možnosť obmedziť, nie rozšíriť.

V uvedenej súvislosti je ešte potrebné zdôrazniť, že vo všetkých krajinách sveta, kde výkon trestnej politiky štátu je na dobrej úrovni (pričom jej úroveň na Slovensku ja osobne, a verím, že nie som sám, považujem za najhoršiu možnú), je šéf prokuratúry odvolateľný bez väčších ťažkostí, v najhoršom asi tak ako minister. Preto v situácii, kedy považujem za preukázateľné, že naša prokuratúra bola budovaná ako ochrana pre vybraných jedincov, je na pováženie sa dožadovať toho, aby tento systém zostal zachovaný tým, že jej šéf bude naďalej prakticky nedotknuteľný tak, ako tomu bolo doteraz. Ako bolo povedané v diskusii na túto tému: Je možné sa rozumne domnievať, že práve neodvolateľnosť generálneho prokurátora je dôvodom, pre ktorý naša prokuratúra nefunguje pre slušných ľudí.

To ma privádza k záveru Vašich pripomienok, kde uvádzate, že „Navrhovaná úprava je tiež prostriedkom významnej politizácie celej prokuratúry“ lebo (skrátene) bude generálny prokurátor ľahko odvolateľný nasledujúcou parlamentnou väčšinou. Toto Vaše tvrdenie je zarážajúce. Minimálne z diskusie, ktorej ste sa zúčastnili (ak už nie zo samotného textu návrhu), by malo totiž byť jasné, že Národná rada (tak ako doteraz) nebude „odvolávať“ generálneho prokurátora, ale len navrhovať prezidentovi (prezidentke) jeho odvolanie. Bude potom na ňom (nej), či takému návrhu vyhovie alebo nie, pričom nepochybne základom pre také rozhodnutie prezidenta (prezidentky) bude to, či boli splnené zákonom stanovené kritériá, teda absencia svojvôle rozhodnutia Národnej rady.

A, navyše, ak by sa zdalo, že aj Národná rada aj prezident (prezidentka) obaja konali svojvoľne, smie sa takto ukrivdený generálny prokurátor obrátiť na Ústavný súd, aby tento o existencii takej tvrdenej svojvôle oboch vrcholných ústavných orgánov rozhodol. Náš návrh zároveň umožní, aby Ústavný súd rozhodol v čase, ktorý zamedzí tomu, že budeme mať dvoch generálnych prokurátorov.

Celkom na záver ešte slovo o Vami spomínanej tzv. „politizácii“ prokuratúry. Neexistuje dôvod sa domnievať, že prokuratúra nie je politický orgán. To logicky plynie aj z toho, ako prokuratúra funguje v riadnych právnych štátoch, kde je súčasťou vlády, teda orgánu ktorý je čisto politický, ale aj z ústavného postavenia našej prokuratúry. To je diabolským mečiarovským, nikde inde v demokratickom svete neexistujúcim výmyslom, ktorý by bolo najlepšie zrušiť a ktorý zabezpečil, že naša prokuratúra doteraz až príliš často konala v súlade s politickým zámerom, s ktorým bola do našej ústavy jej tvorcom takto zavedená.

Najmarkantnejšie je prokuratúru ako politický orgán možno vidieť z toho, ako fungovala doteraz: slúžila pričasto politikom, ktorí sú zločinci. Ak teraz bude prokuratúra slúžiť politikom, ktorí sú slušní ľudia, bude to dobre pre celé Slovensko.

A Slovensko sa v ďalších voľbách bude preto môcť rozhodnúť aj o fungovaní prokuratúry. Pretože (na rozdiel od toho, ako to bolo doteraz) svojim volebným rozhodnutím budú voliči rozhodovať aj o tom, ako sa bude vykonávať trestná politika štátu. Či štýlom Trnka – Kováčik – Čižnár alebo tak, ako je to povedzme v Čechách, Rakúsku alebo Nemecku, kde je prokurátor odvolateľný, takpovediac, na počkanie.

Náš návrh zároveň zabezpečí, že skončia časy, keď sa pri aj tých najväčších zverstvách vedenia prokuratúry politici vyhovárali, že oni s prokuratúrou nič nemajú.

S pozdravom a úctou

Alojz Baránik, poslanec NR SR