Denník N

Kresťanskí kandidáti získali pätinou hlasov až polovicu mandátov. Ako s nimi nenaložiť nekresťansky?

Kresťanskí kandidáti verzus ostatní kandidáti. Ktorí z nich sú nekresťanskí? Na prvý pohľad hlúpa otázka. A na druhý? Ako sa vysporiadať s tým, že dve pätiny kandidátov získali pre hnutie len jednu pätinu hlasov, no zlízali za to takmer polovicu smotany?

Kresťanskí kandidáti sa tak nazvali sami: krestanskikandidati.sk. Do predvolebnej spolupráce pozývali aj ďalších kresťanských kandidátov, tí však ich pozvanie odmietli.

O všetkých ostatných kandidátoch na tej istej kandidátke, mimo tých, čo sa nazvali kresťanskí kandidáti, preto nemožno povedať, že sú nekresťanskí, t. j. iný ako kresťanskí (čo je prvý význam tohto slova). Nazvime ich teda pracovne „ne-kresťanskí“ kandidáti, čiže doplnok do celku.

Slovo nekresťanskí má však aj ďalšie významy:
– výrazne prekračujúci zvyčajnú alebo prijateľnú mieru, neprimerane veľký alebo prehnaný
– odporujúci kresťanskému duchu, učeniu, kresťanskej viere
Pre ktorú z uvedených dvoch skupín kandidátov by bol takýto prívlastok v týchto jeho významoch príznačnejší?

Kandidáti jednej aj druhej skupiny mali spoločné to, že vo voľbách do NR SR v roku 2020 tvorili kandidátku subjektu s najdlhším názvom spomedzi aktuálne registrovaných politických strán a hnutí a zároveň s najväčším pomerom počtu zmien názvu (4) k počtu zmien predsedu (0) spomedzi všetkých subjektov v parlamente, čo sú len niektoré menej známe dôvody prečo býva označovaný ako neštandardný. Nazvime ho teda skrátene OĽaNO. Zároveň sa však tieto dve skupiny kandidátov niečím podstatným líšili. Efektivitou.

Vývoj v skratke

Igor Matovič sa s jednými konzervatívcami zo svojej kandidátky v roku 2012 rozišiel. S druhými konzervatívcami systematicky od roku 2017 spolupracoval stále užšie, a hoci prišlo aj na prekvapivý odchod, vzápätí po neúspechoch inde aj na menej prekvapivý návrat s posilami. Tí prví pred voľbami 2012 nechceli tancovať ako on pískal, tí druhí po voľbách 2020 pískajú trochu inak ako pred nimi, vďaka čomu stratili podporu minimálne jedného z tých prvých.

Kto už si dnes spomenie, že v roku 2012 to boli práve tí prví, ktorí dnešnému premiérovi k jeho parlamentnej premiére v roli lídra nechcene dopomohli viac ako pätinou gólov (20,9 % prednostných hlasov), hoci z jeho kandidátky, kde tvorili necelú šestinu tímu (24 zo 150, t. j. 16,0 % kandidátov), odstúpili viac ako mesiac pred voľbami? Mimochodom, 0 zo 16 kresiel za vyše 40 tisíc prepadnutých krúžkov je tristná efektivita.

Konzervatívnych zvolených už máme, hľadá sa konzervatívny volič

1. mája 2017 ohlásilo 12 zo 17, t. j. 70,6 % poslancov OĽaNO (vrátane predsedu) vznik konzervatívnej platformy. Nakoľko tento fakt odrážal štruktúru ich voličov ukazujú prieskumy agentúry Focus z toho obdobia:

  • 23. až 29. novembra 2016, z 8,2 % rozhodnutých voličov, ktorí by volili OĽaNO, sa označilo 25,6 % za konzervatívnych, 34,6 % za stredových a 32,3 % za liberálnych
  • 4. až 9. apríla 2017, z 9,2 % rozhodnutých voličov, ktorí by volili OĽaNO, sa 8 % označilo za hlboko veriacich, 60 % za veriacich a ostatní za ateistov alebo nenábožensky založených, prípadne nevedeli odpovedať
  • 31. mája až 4. júna 2017, OĽaNO dosiahlo podporu 9,6 % spomedzi všetkých rozhodnutých voličov; u tých rozhodnutý voličov, ktorí sa zúčastňujú bohoslužieb aspoň raz za týždeň, malo však OĽaNO menšiu podporu (8,1 %) ako u tých rozhodnutý voličov, ktorí chodia do kostola len príležitostne (menej ako raz za mesiac) alebo vôbec (10,1 %)

Dnes, po trojročnom drifte OĽaNO ku konzervatívnym a kresťanským hodnotám, kresťanskí kandidáti tvoria 24 z 53, t. j. 45,3 % poslancov hnutia. Ak by sa napríklad hlasovalo o návrhu na zákaz interrupcií, odhaduje sa, že minimálne 20 až 25, t. j. 37,7 až 47,2 % poslancov by bolo za. Nakoľko tento fakt odráža štruktúru ich voličov opäť ukazujú prieskumy agentúry Focus, ktoré sa konali pred voľbami (29. februára 2020) a po nich:

  • 15. až 22. januára 2020, z 9 % rozhodnutých voličov, ktorí by volili OĽaNO, sa označilo 39,6 % za konzervatívnych, 29,7 % stredových a 30,7 % liberálnych. Zo všetkých voličov hnutia sa 14,1 % zúčastňovalo bohoslužieb aspoň raz za týždeň (najmenej zo všetkých strán), 15,1 % menej často no aspoň raz za mesiac (spolu 29,2 % – takmer najmenej zo všetkých strán, tesne za PS/SPOLU s 29,0 %)
  • marec a máj 2020, z 24,4 % (v apríli), resp. 22,9 % (v máji) rozhodnutých voličov, ktorí by volili OĽaNO, sa označilo 20,8 % za konzervatívnych, 44,1 % stredových a 33,3 % liberálnych. Zo všetkých voličov hnutia sa 21,5 % zúčastňovalo bohoslužieb aspoň raz za týždeň, 15,3 % menej často no aspoň raz za mesiac (spolu 36,8 %)
  • 17. až 24. júna 2020, z 21,2 % rozhodnutých voličov, ktorí by volili OĽaNO, bolo za sprísnenie súčasného interrupčného zákona len 13 % a 59 % ho považovalo za primeraný; spomedzi všetkých respondentov bolo za sprísnenie tohto zákona 17 % a 55 % ho považovalo za primeraný

Ako sa to stalo, že podiel zvolených a voličov je iný

Martin Slosiarik z Focusu „upozorňuje, že skutočný konzervativizmus či liberalizmus sa pri prieskumoch nedá posúdiť len podľa toho, kam sa ľudia sami zaradia. Dôležité je aj to, ako sa vyjadrujú ku konkrétnym hodnotovým témam. Slosiarik predpokladá, že pri viacerých z nich by boli voliči viac konzervatívni ako liberálni.“

Napríklad v prieskume agentúry MEDIAN z konca roka 2018 jedna z otázok znela: „Čo si myslíte Vy osobne – je to správne alebo nie je, keď sa žena rozhodne pre interrupciu v situácii (1) keď je veľmi pravdepodobné, že dieťa bude vážne poškodené; (2) keď má rodina veľmi nízky príjem a nemôže si dovoliť viac detí?“ Ak by sme štyri možné odpovede, z ktorých si respondenti vyberali v prvom aj v druhom prípade, považovali za pendanty štyroch kategórií sebahodnotenia z vyššie spomínaného prieskumu agentúry FOCUS z jari 2020, a zanedbali by sme rozdiel v termíne konania prieskumov, zdá sa, že pri tejto konkrétnej hodnotovej téme sú Slováci liberálnejší ako sa sami vidia: V prvom prípade bol pomer konzervatívnejších ku liberálnejším respondentom menší ako 1:2 (0,44), v druhom prípade menší ako 1:1 (0,84) a v sebahodnotení 3:2 (1,49).

Zatiaľ čo v oboch prípadoch v prieskume z konca roka 2018 boli postoje voličov OĽaNO (vtedy asi 10,5 % z rozhodnutých voličov) výrazne liberálnejšie v porovnaní s voličmi KDH, SMK a KSS, v prvom prípade boli len o málo konzervatívnejšie v porovnaní s voličmi PS/SPOLU, SMER-SD, MOST-HÍD a SaS, a v druhom prípade len o málo konzervatívnejšie v porovnaní s voličmi MOST-HÍD, SMER-SD a SNS.

Mimochodom v obidvoch prípadoch v prieskume z konca roka 2018 mali ďaleko najliberálnejšie postoje voliči ĽSNS, ktorá akoby v legislatívnej iniciatíve týkajúcej sa interrupcií v tomto a predošlom volebnom období s OĽaNO súťažila. O to prekvapujúcejšia je skutočnosť, že v prieskume, ktorý sa konal o rok a pol neskôr, bol podiel voličov požadujúcich sprísnenie interrupčnej legislatívy medzi voličmi ĽSNS tretí najvyšší (24 %) – po SMER-SD (28 %) a KDH (47 %).

Vysvetlenie rozdielu medzi podielom konzervatívnych poslancov a podielom konzervatívnych voličov OĽaNO však možno hľadať aj inde. Hoci kresťanskí kandidáti v tohtoročných voľbách tvorili takmer dve pätiny tímu OĽaNO (57 zo 150, t. j. 38,0 % kandidátov), nastrieľali za tento tím len jednu pätinu gólov (19,8 % prednostných hlasov). Na prvý pohľad teda majú v efektivite čo doháňať. Skutočnosť je však iná. Tá pätina gólov im na stupňoch víťazov zabezpečila takmer polovicu medailí udelených tímu OĽaNO (2553, t. j. 47,2 % mandátov), čo z nich robí najproduktívnejších hráčov turnaja.

Férovosť volebného systému z pohľadu kresťanského voliča

Keď v týchto voľbách po štyroch rokoch KDH opäť len tesne nedosiahlo na parlament, nejeden kresťanský volič si v duchu kládol rečnícku otázku, či je to fér.

Keď však v OĽaNO „ne-kresťanskí“ kandidáti za 100 000 prednostných hlasov získali v prepočte len necelé 2 kreslá a ich kresťanskí kolegovia 7 kresiel, položil si niekto rovnakú otázku? Mimochodom, ktorá z týchto dvoch hodnôt je neprimerane malá alebo neprimerane veľká?

Najkrúžkovanejší kandidát týchto volieb a aktuálny premiér, ktorý sa ku konzervatívnej platforme ešte v roku 2017 hlásil, no ku kresťanským kandidátom v roku 2020 už nie, pritom prispel k nepomeru 2:7 len čiastočne. Aj po jeho vylúčení z prepočtov sa zdá byť oných 7 kresiel prehnane veľa v porovnaní s menej ako 3 kreslami v prepočte na 100 000 krúžkov pre „ne-kresťanských“ kandidátov, čo je hodnota blízka zvyčajnej miere: priemer všetkých parlamentných strán bol totiž 2,97 kresla na 100 000 krúžkov, pričom najvýhodnejší pomer 3,55 získali v SME RODINA a najmenej výhodný 2,73 v SMER-SD.

Ak niekto alebo niečo výrazne prekračuje zvyčajnú mieru, je to, expresívne povedané, nekresťanské. V tomto prípade to boli – ironicky – práve kresťanskí kandidáti.

Férovosť zastupiteľskej demokracie

Tak ako v roku 2012 pätina prednostných hlasov pre nadpriemerne produktívnu takmer šestinu tímu priniesla ich držiteľom-odídencom 0 zo 16 mandátov, tak v roku 2020 pätina prednostných hlasov pre podpriemerne produktívne takmer dve pätiny tímu priniesla kresťanským kandidátom 2553 mandátov. Aj taká môže byť volebná matematika. V istom zmysle nekresťanská, ako sa ukázalo.

Mohol by však byť takýto výsledok volieb označený za nekresťanský aj v inom zmysle tohto slova? Je demokratický? Je férový? Zodpovedajúci niečej politickej (ne)šikovnosti (o. i. pri zostavovaní kandidátky), niečiemu populizmu alebo len zhoda okolností?

V konečnom dôsledku sa každý zvolený kandidát musí sám vysporiadať s dilemou, nakoľko by bolo nekresťanské, t. j. odporujúce kresťanskému duchu, učeniu alebo viere, zastupovať v parlamente dôsledne len jednu a súčasne viac-menej ignorovať zvyšné dve z nasledujúcich troch skupín voličov:

  • voličov krúžkujúcich daného kandidáta
  • voličov krúžkujúcich niektorého zo skupiny kandidátov, ku ktorej sa daný kandidát hlási, hoci by tvorili napríklad len pätinu spomedzi všetkých voličov hnutia
  • všetkých voličov hnutia, na kandidátke ktorého sa do parlamentu daný kandidát dostal

A to nie len v tých najvyhranenejších kultúrno-etických otázkach, keď ide ročne o takmer šesť tisíc životov pred narodením (na ktorých sa nezhodnú nielen laici), ale aj keď ide ročne o vyše deväť tisíc životov po narodení, a v mnohých ďalších otázkach.

Nakoľko je napríklad nekresťanské mlčať pri individuálnych alebo systematických zlyhaniach vo vlastných radoch? A nakoľko je nekresťanské zatvárať oči pred podvodom koaličného partnera a podpísať sa pod zahmlievajúce a zavádzajúce vyhlásenie, umenšujúce zodpovednosť samotného plagiátora v kauze „diplomová (a bakalárska) práca“ v porovnaní so zodpovednosťou školiteľa a oponenta, hoci Boris Kollár preukázateľne podvádzal, následne sa priznal k činu aj k úmyslu (ktorý mimochodom školiteľovioponentovi preukázaný nebol), a ešte pritom krivo obvinil poctivých študentov?

Vraj padni komu padni, no keď padne „nášmu človeku“, tak vraj treba počkať, kým nepadne všetkým jemu podobným. Ak si teda kresťanskí kandidáti naozaj nemyslia, že väčšina z ktorejkoľvek z vyššie uvedených troch skupín voličov by požadovala od zlodeja a klamára vyvodenie zodpovednosti až po tom, čo sa podarí usvedčiť všetkých ostatných zlodejov a klamárov, je namieste otázka, čie záujmy týmto svojim vyhlásením vlastne zastupujú.

Namiesto doslovu

Keď v roku 1984 Mario Cuomo – vtedajší guvernér štátu New York a otec možno najpopulárnejšieho politika USA v súčasnosti, aktuálneho guvernéra štátu New York, Andrewa Cuoma – vystúpil na pôde prestížnej katolíckej University of Notre Dame so svojím príhovorom nazvaným Religious Belief and Public Morality: A Catholic Governor’s Perspective, o. i. v ňom povedal:

„We know that the price of seeking to force our believe on others is that they might some day force their believe on us. … I protect my right to be a Catholic by preserving your right to be anything else you choose.“

 

„Vieme, že cenou vnucovania našej viery ostatným je to, že oni by jedného dňa mohli vnucovať svoju vieru nám. … Chránim svoje právo byť katolíkom tým, že zachovávam tvoje právo rozhodnúť sa byť kýmkoľvek iným.“

Ak si tento prístup osvojila takáto osobnosť, snáď bude dosť dobrý aj ako jedno z východísk na zamyslenie (nielen) pre kresťanských kandidátov.

Teraz najčítanejšie