Denník N

Shooty: Roky Fica I. (Comicsový denník 13/2020)

„Shootyho karikatúry totiž nie sú iba portrétmi ľudí, krajinkami či obrazmi zachytávajúcimi konkrétny okamih. Stačí prelistovať. Majú v sebe oveľa viac — ak aj nerozumiete kontextu, či dokonca nespoznávate tých čudných ľudí (to v prípade, že knihu čítate v roku 2030) — rýchlo pochopíte, že tie obrázky sú vtipné a ešte k tomu hovoria o Slovensku a svete, viac než sa dá zachytiť stovkami slov či dokonca filmovými zábermi.

Postupne sa tak z relatívne obyčajného politika Fica stáva postavička, ktorej čoraz častejšie nevidieť do tváre ale do krku. Premiér Fico zúril a reval na plné kolo. Potom pribudla červená kravata. Bola dlhšia a dlhšia a dlhšia až nakoniec Fico celý očervenel. Alebo Dzurinda, ktorý celé štyri roky ležal niekde na pláži. Či Gašparovič, ktorý nestretol žiadnu myšlienku, alebo Kaliňák (to bol minister vnútra, na ktorého možno zabudli už aj tí, ktorí čítajú knihu hneď pod stromčekom v roku 2010), ktorému z chrbta rastie žraločia plutva.“

Páči sa mi slovné spojenie „politická pamäť“. Aká je tá vaša? Akú najstaršiu spomienku na veci verejné máte? Mne sa okrem návštevy prezidenta Schustera na našej základke vybavuje ako prvý Ján Slota so svojimi tankmi, stíhačkami a kandelábrami. A Zlatica Puškárová každú nedeľu pred obedom, samozrejme.


Shootyho karikatúram z rokov 2006 — 2010 už teda rozumiem. Určite sa mi hodí záverečný register, ktorý objasňuje niektoré súvislosti a detaily, ale kontext samotný mi je jasný. Dzurinda prilepený k logu SDKÚ. Arcibiskup Sokol oprašujúci Tisovu fotku. Mečiar so zakrvavenými päsťami.


Keď som si tak listoval touto dekádu (!) starou zbierkou, uvedomil som si jej archívnu hodnotu. Je to kronika, konzerva, ktorú oceníte aj po dlhých rokoch. Shooty šikovne vystihuje nielen ľudské črty, ale aj charaktery a atmosféru doby — pomocou symbolov, ktoré často krát vytvára sám. Biele myšky, červená kravata, pleťová maska, fujara. Veľmi sa mi páčia detaily, ktoré karikatúry dopĺňajú, také tie odpozorované zo života a slovenských reálií. A vy sa smejete a plačete zároveň.


Shootyho slabina je — aspoň podľa mňa — v tom, že síce výborne glosuje politiku, ale celospoločenské dianie niekedy až príliš zjednodušuje. Liberáli sú takí, konzervatívci onakí, krčmové reči vyzerajú nasledovne. Nie som si tým až taký istý. Z druhej strany, je to zrejme daň za to, že karikatúra musí nutne používať skratku, aby na niečo poukázala, aby čitateľa vyrušila. Veď to je úlohou karikaturistov — a prorokov.


Na tých druhých si pri Rokoch Fica I. určite spomeniete viac krát. Napríklad vtedy, keď na frku (super slovo!) z augusta 2010 uvidíte Richarda Sulíka rozpačito podpisovať vlastnou krvou zmluvu s istým Igorom Matovičom.

Shooty: Roky Fica I.
Slovart, 2010
512 strán
*
90 %

Moje písačky kresbičky môžete sledovať aj tu.

 

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.