Denník N

Ako funguje kurzarbeit a čo sú výhody nemeckého modelu

V reakcii na koronavírus prijali vlády jednotlivých štátov rôzne opatrenia, čím zastavili hospodársku činnosť v určitých odvetviach a iné výrazne narušili. Výsledné straty pracovných miest a bankroty môžu spôsobiť ekonomické napätie pre milióny obyvateľov v Európe a na celom svete. Napriek veľkej snahe tých najlepších ekonómov stále neexistuje univerzálny recept s vysokou účinnosťou bez nežiadúcich účinkov, ktorý by sa dal všeobecne aplikovať kedykoľvek a kdekoľvek. Jednotlivé krajiny sa preto k vzniknutým problémom stavajú individuálne.

Najslávnejší a najdlhšie trvajúci európsky program je nemecký systém „kurzarbeit“, trojstranná dohoda medzi zamestnávateľom, zamestnancom a štátom, majúca za následok udržanie životnej úrovne tých zamestnancov podniku, ktorí v dôsledku poklesu odbytu alebo preventívneho prerušenia výroby pracujú v obmedzenom režime.

K udržaniu pracovných miest a kvalifikácie robotníkov sa prvýkrát využil počas krízy znižovania ťažby draselných solí na začiatku 20. storočia. Metóda sa osvedčila a následné oživovanie pracovného trhu prebehlo oveľa rýchlejšie. Neskôr sa v Nemecku metóda zaužívala. Považuje sa aj za jeden z dôvodov, prečo sa Nemecko tak rýchlo zotavilo z ekonomickej recesie v roku 2009.

Vplyv kurzarbeitu na udržanie pracovných miest najlepšie zobrazuje graf vývoja nezamestnanosti v období počas finančnej krízy. Počiatok hospodárskej recesie znamenal výrazný nárast nezamestnanosti pričom krajiny Európskej Únie toho neboli výnimkou.

V období medzi septembrom 2008 a januárom 2010 sa priemerná miera nezamestnanosti v EÚ zvýšila zo 7,3 % na 9,9 %. Na Slovensku bol tento nárast dokonca ešte výraznejší, keď miera nezamestnanosti za 1,5 roka vzrástla až o 6,1 percentuálneho bodu, čo v absolútnych číslach predstavuje prírastok približne 150 tisíc nezamestnaných ľudí.

Podstatne lepšie vyzerala situácia v Nemecku. Využitie programu kurzarbeit pomohlo krajine udržať nezamestnanosť pod hranicou 8 %, pričom už v máji 2010 sa vrátila na úroveň zo septembra 2008. Kým v Nemecku sa tento návrat nezamestnaných počítal v mesiacoch, vo väčšine európskych krajín to bolo v rokoch. Odhaduje sa, že v krajine sa vďaka kurzarbeitu podarilo zachrániť až približne pol milióna pracovných miest.

Cena za stabilitu

Od zavedenia kurzarbeitu už prešlo viac ako 100 rokov. Odvtedy sa svet zmenil na nepoznanie. Tento systém tu však stále je a možno ešte aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Aj to je jeden z dôvodov prečo si jeho výhody v tomto období začali všímať aj ďalšie okolité krajiny a Slovensko nie je výnimkou.

Najväčšou otázkou vzhľadom na jeho prijatie sa stáva prípadný dodatočný odvod, ktorý by si nové sociálne opatrenie mohlo vyžiadať. Ako príklad nám môže poslúžiť proces jeho financovania v Nemecku, ktorý je tvorený osobitným odvodom vo výške 2,4 % z hrubej mesačnej mzdy, pričom jednu polovicu odvádza zamestnanec a druhú zamestnávateľ.

Predbežné odhady nákladov programu v tomto roku sa pohybujú na sume približne 10 mld. eur. V sociálnom fonde by im pri tomto scenári ostala rezerva ešte ďalších 26 mld. eur. Napriek možno vyšším ako očakávaným nákladom, systém pomáha prinášať stabilné pracovné prostredie.

Tabuľka 1: Výška odvodového zaťaženia

Štát Slovensko Nemecko
Celková cena práce zamestnanca 1 476 € 4 786 €
Odvody zamestnávateľa (% z ceny práce) 35,2 % 19,3 %
Hrubá mzda (priemer za rok 2019) 1 092 € 4 012 €
Odvody zamestnanca (% z hrubej mzdy) 13,4 % 39,7 %
Celkové odvody 710 € 2 364 €
Celkové odvody (% z ceny práce) 48,1 % 49,4 %
Čistá mzda 766 € 2 422 €

 

Skrytá cena práce

Odvodové zaťaženie v Nemecku patrí medzi tie najvyššie v Európe. Slovensko sa začína doťahovať. Napriek tomu existujú výrazné rozdiely, ktoré si bežný človek na prvý pohľad nevšimne. Jedným z nich je samotné platenie odvodov.

Kým v Nemecku je hlavným prispievateľom do štátneho rozpočtu zamestnanec odvádzajúci 39,7 % zo svojej hrubej mzdy, u nás tvorí odvod zamestnanca iba 13,4 %. Celková cena práce zamestnanca na Slovensku je do veľkej miery „skrytá“ v 35,2 % odvodoch zamestnávateľa. To je dôvod, prečo si množstvo zamestnancov nemusí uvedomiť, aká je skutočná cena jeho práce.

Na rozdiel od nás, v Nemecku si aj vďaka vysokým zamestnaneckým odvodom ľudia ďaleko viac uvedomujú svoju cenu. Vysoké odvody v nich vyvolávajú pocit očakávania štátnej odplaty. Viac sa zaujímajú o to, kam smerujú tieto peniaze. Ich správne využitie v prospech spoločnosti v nich môže vyvolávať pocit uspokojenia. Aj to je dôvod, vďaka ktorému kurzarbeit funguje. Okrem toho motivuje zamestnancov k tomu, aby pracovali, ako aj zamestnávateľov, aby neprepúšťali.

Kurzarbeit môže aj uškodiť

Podpora v rámci kurzarbeitu sa poskytuje po dobu 12 mesiacov, pričom na základe nariadenia ministerstva práce môže byť jej poskytovanie predĺžené o ďalších 12 mesiacov. Účelom programu je však finančná podpora v rámci krátkodobých (niekoľkomesačných) ekonomických problémov. V prípade, že by došlo k trvalejšiemu výpadku, kurzarbeit by mohol dokonca uškodiť, ak by umelo udržiaval pri živote biznisy odsúdené na zánik.

Žiadosť o podporu je podmienená výpadkom mzdy vo výške presahujúcej 10 % mesačnej hrubej mzdy najmenej tretiny zamestnancov. Zamestnávateľ oň môže požiadať len vtedy, ak už vyčerpal všetky ostatné zákonom prípustné možnosti krátenia pracovnej doby, teda čerpanie dovoleniek, vyrovnanie konta pracovného času a pod.

Dotácia predstavuje 60 % čistej mzdy alebo 67 % v prípade ak zamestnanec žije v domácnosti s aspoň jedným dieťaťom. Úrad práce pri vyčíslení výšky kompenzačnej dávky vychádza z rozdielu medzi priemernou čistou mzdou zamestnanca a pomernou časťou mzdy, ktorú zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci obdržal od zamestnávateľa v rámci kurzarbeitu.

Aká je prax?

Na príklade si vysvetlíme, ako by počas kurzarbeitu vyzeral príjem zamestnanca s priemernou čistou mzdou 2000 eur. Vychádzame pritom z predpokladu skrátenia úväzku o 40 %. Finančnú odmenu pre zamestnanca by teda tvorila čistá mzda vo výške 1200 eur a kompenzačný príspevok 800 eur (40 % z 2000 eur), mesačný príjem zamestnanca by sa v tomto prípade vyrovnala jeho priemernej čistej mzde.

K zníženiu mesačného príjmu by došlo až za predpokladu skrátenia úväzku o viac ako 60 %, keď by dotácia kurzarbeit nedokázala vykompenzovať rozdiel medzi priemernou čistou mzdou zamestnanca a pomernou časťou mzdy, ktorú by zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci obdržal. Pre porovnanie si uvedieme, ako by vyzerala obdobná situácia na Slovensku.

Kým v Nemecku ide podpora na udržanie pracovných miest priamo zamestnancom, u nás sa peňažná podpora poskytuje zamestnávateľovi. V rámci 3. balíka ekonomických opatrení sa zamestnávateľ môže rozhodnúť medzi dvoma variantami kompenzácie mzdových nákladov. Pokiaľ zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), nárokuje si príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880 eur.

Druhou alternatívou je paušálny príspevok na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb. Podmienkou na poskytnutie takéhoto príspevku je, že zamestnanec nemal viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca alebo nečerpal dovolenku. Mesačná výška príspevku je v tomto prípade 80 % hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb, najviac však do výšky 540 eur.

Kurzarbeit viac odbremení zamestnávateľov

Zásadný rozdiel v pridanej hodnote tohto programu v porovnaní s opatreniami prijatými slovenskou vládou sa prejavuje najmä pri odmeňovaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov s vyššou mzdou, (ktorým musí zamestnávateľ rozdiel medzi mzdou a výškou príspevku doplácať) a pri možnosti pracovať na skrátený úväzok.

Slovenská legislatíva nepripúšťa možnosť skrátenia úväzku. Zamestnávateľ sa tak v prípade finančných problémov môže dostať pod tlak, kedy mu štátna pomoc nevystačí na pokrytie nákladov zamestnancov s vyšším príjmom. Nedokáže zaplatiť plnú výšku ich mzdy a bude sa musieť odhodlať prepustiť časť zamestnancov.

Skrátenie pracovnej doby predstavuje možnosť ako sa okamžite prispôsobiť aktuálnym trhovým podmienkam, čo samo o sebe umožňuje preklenúť zlé časy. Zamestnanci pracujú iba v čase kedy dokážu prinášať pridanú hodnotu, čím sa zamedzuje vzniku prestojov a ušetria sa prebytočné náklady. Zamestnávateľovi to umožňuje preferovať výkonnejšie prevádzky. Zamestnancov zase motivuje odpracovať aspoň 40 % z ich priemerného časového fondu a obdržať plnohodnotný mesačný príjem.

Výsledkom porovnania je, že kurzarbeit v Nemecku dokáže pomôcť uchovať pracovné miesta s tým, že zamestnávateľa dočasne odbremení od nákladov, ktoré by musel znášať, aj keď jeho zamestnanci nepracujú. Momentálne nastavenie na Slovensku znamená preplácanie mzdových nákladov do výšky 880 resp. 540 eur, pričom zvyšnú sumu do výšky plnej mzdy (vrátane odvodov) znáša zamestnávateľ a to aj napriek tomu, že jeho zamestnanec nepracuje resp. podáva len čiastočný výkon. Toto predstavuje zásadný rozdiel, ktorý nemeckého zamestnávateľa motivuje uchovať pracovné miesta, zatiaľ čo toho Slovenského od prepúšťania neodradí.

Nejasný slovenský systém vytvára otázniky

Efektívna vláda a partnerstvo zainteresovaných strán majú svoj význam pre verejné politiky, vrátane poskytovania nákladovo efektívnej cesty k udržiavaniu odbornosti a znalosti. Spoločnosti založené na znalostiach a úspešnej realizácii postupov a techník sú dôležitým faktorom rozvoja ekonomiky.

Kurzarbeit v Nemecku zohrával svoju úlohu počas najkritickejších mesiacov, keď bola ekonomika kvôli opatreniam proti šíreniu vírusu COVID-19 zatvorená. Zatiaľ čo v marci bolo registrovaných 2,6 mil. žiadostí, v apríli ich počet predstavoval až 8 mil.

V budúcnosti sa možno aj Slovensko dočká zavedenia kurzarbeitu. Otázne sa stáva najmä financovanie dodatočného odvodu, ktoré by si nové sociálne opatrenie mohlo vyžiadať. Kto by mal do nového programu prispievať a čo bude tvoriť jeho vymeriavací základ? Keďže slovenský systém oddeľujúci čistú, hrubú a „superhrubú“ mzdu patrí už teraz k systémom s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením v Európskej únii.

Teraz najčítanejšie

Bencont Group

BENCONT GROUP, a.s. je projektovo orientovaná skupina, ktorá zastrešuje činnosť jednotlivých spoločností v holdingu. Jej hlavnou náplňou sú dva typy projektov: analýzy rôznych segmentov trhu realizované BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a developerské projekty reprezentované BENCONT DEVELOPMENT, a. s. a