Prežil som Slovensko.sk: Diel I.

V ostatných týždňoch nie je možné na Slovensku uniknúť reklame na nový portál Slovensko.sk. Z billboardov, televíznych šotov či rádia sa šíria informácie o tom, že na Slovensku začal konečne poriadne fungovať e-government, teda elektronické služby štátu pre občana.

Priznám sa, bol som dlho skeptický k schopnosti slovenskej štátnej správy sprevádzkovať fungujúci e-government. Viem, že do toho išli neuveriteľné stovky miliónov eur, ale to ešte u nás nič negarantuje. Keď však Pavel Bojňanský, generálny riaditeľ sekcie informatizácie spoločnosti Ministerstva financií SR vyhlásil, že “reálne je spustených už dnes viac ako 400 elektronických služieb”, povedal som si, že idem do toho.

Ako na to?

Základným zdrojom informácií, ktorý koniec koncov presadzuje masívna kampaň, je Slovensko.sk

Tak som sa tam išiel pozrieť.

Začína to optimisticky. Pri príchode na Slovensko.sk sa objaví úplne navrchu jednoduchý vyhľadávač s nápisom “chcem nájsť”… To sa mi páči, vyzerá to veľmi ľudsky.

Keďže len tak testujem, dám si poradiť. Slovensko.sk mi radí, aby som skúsil jednoduché veci ako občiansky preukaz alebo výpis z registra trestov. Tak nebudem vyrývať, pôjdem podľa vzorových príkladov, to musia mať premakané.

Naťukám “občiansky preukaz” presne podľa inštrukcie.

Objaví sa ľudským jazykom napísaný perfektný návod, ako si elektronicky vybaviť občiansky alebo zmeny v ňom.

Dostal som vás. Nič také sa neobjaví.

Objaví sa nápis:

“Približný počet nájdených výsledkov: 920”

Čo???

Ja nechcem linky, ale návod, ako si elektronicky vybaviť občiansky alebo zmeny v ňom. No nič, prejdem prvých desať liniek, ale žiadna z nich mi nepovie, ako si vybavím online občiansky preukaz.

OK. Skúsim ich druhý vzor. Výpis z registra trestov. Objavujú sa podivuhodné linky typu:

Zahraniční Slováci

Adopcia (osvojenie)

Stimuly pre výskum a vývoj

Zjavne, ak vám megamiliónový štátny web radí, aby ste ho vyskúšali, tak vám hneď na začiatku ukáže, aké je to ťažké, aby ste neskôr neboli nepríjemne prekvapení…

Takže jednoducho to nepôjde. Pozerám po stránke a vtedy si v pravom rohu všimnem nápis “Ako začať”. Hurá!

Dozviem sa, že si mám vybaviť eID. Z nejakých dôvodov nemôžu napísať občiansky preukaz s čipom, asi je to málo sofistikované. Ale nevadí, to je drobnosť. Takže zajtra pôjdem na políciu a môžem začať. Super.

V ďalšom riadku sa dozviem, že si mám tiež požiadať “o bezplatné vydanie BOK (bezpečnostný osobný kód), certifikátov na podpisovanie, ZEP PIN a ZEP PUK.”

Zároveň si mám nainštalovať softvér, k čomu mi stránka ponúka:

Aplikáciu eID klient – na prihlasovanie.

Ovládače – k čítačke kariet.

Aplikáciu D.Signer/XAdES – na podpisovanie ZEP-om.

Tak toto bude veru komplikovanejší biznis. Aby som sa namotivoval, idem si predsa nájsť aspoň jednu elektronickú službu, ktorú budem využívať a ktorá za to stojí.

Narazím na to, čo som hľadal: tzv. lokátor služieb.

Meno je hrozné – ale je to miesto, kde máte nájsť službu, ktorú hľadáte.

Kliknem teda na lokátor služieb.

Návod k nemu znie nasledovne: “Lokátor služieb je nástroj slúžiaci na vyhľadávanie elektronických služieb orgánov verejnej moci (OVM) registrovaných na ÚPVS. Ak chcete využiť napríklad služby živnostenského registra, zadáte do poľa „Názov služby“ text „jkm“, a pre vyhľadanie služieb obchodného registra zadáte do poľa „Názov služby“ text „orsr“.”

Ako bežný občan netuším, čo je OVM a ÚPVS. Kašľať na to.

Horší je návod, že ak chcem nájsť živnostenský register, napíšem “jkm” ???

Fakt?

A keď budem chcieť nájsť kataster, napíšem “hsgdajkea” ?

Špecialista pre marketingovú komunikáciu zaplatený z eurofondov by asi v tejto chvíli povýšenecky vysvetlil, že “jkm” znamená “jednotné kontaktné miesto”, čo je zjavne nový eurospeakový názov aj pre živnostenský register.

Ešte dobre, že tu nie je, skončilo by to pre jedného z nás zle.

Návod pokračuje:

“Pri službe všeobecnej agendy zadáte do poľa „Názov služby“ text „všeobecná agenda“. Ak zároveň vyplníte aj pole „Pôsobnosť orgánu verejnej moci“ zúži sa váš výber iba na OVM, ktoré poskytujú službu všeobecnej agendy vo vybranej lokalite. Vyplnením ďalších parametrov napr. „Názov orgánu verejnej moci“ sa vyhľadávanie obmedzí na konkrétne služby, resp. OVM.”

Vzdávam sa.

Nie nevzdám sa, chcem nájsť aspoň jednu užitočnú službu. Vraciam sa na hlavnú stránku.

Hneď pod nefunkčným vyhľadávačom mi to zobrazuje niektoré vzorové životné situácie:

Prvá je “vybavujem občiansky preukaz”. Hodí ma to však na niekoľkostránkový text, ktorý mi hneď vysvetlí, že občiansky musím ísť vybaviť osobne.

Druhá je “vybavujem vodičský preukaz a medzinárodný vodičský preukaz”. To isté.

Začínam byť trochu nervózny.

Tretia životná situácia je: “mením adresu trvalého pobytu”. Najprv mi stránka vysvetľuje, že mám ísť na ohlasovňu, ale je tam napísané, že sa to dá aj elektronicky. A na konci sú nenápadné linky na prihlásenie či odhlásenie. Našiel som prvú službu!!!

Cítim sa ako Edmund Hillary po prvom výstupe Mt Everest. Predstavujem si svojich inak celkom internetovo zručných rodičov, ako používajú túto webstránku a obleje ma zvláštny záchvat veselosti. Pravdupovediac, ani mne sa zrazu až tak na tú políciu nechce. Ale hádam sa nevzdám.

Na motiváciu si začnem klikať na zahraničné e-governmentové weby v presvedčení, že hádam to nemôže byť všade takto.

Jednoduchosť a prehľadnosť vystihuje e-governmentové weby Spojeného kráľovstva, Kanady, Nórska či Nového Zélandu. Napríklad nórsky systém umožňuje nahlásiť zmenu pobytu len niekoľkými klikmi, pričom ponúka hneď štyri verzie elektronického preukazu a pri bezpečnosti spolupracuje aj s bankami.

Generálny riaditeľ sekcie operačných programov P. Kostolný sa začiatkom júla vyjadril, že „treba vyvrátiť mýty o tom, že za zdroje EÚ alebo štátneho rozpočtu sme v OPIS nič neurobili.“ Myslím si, že tvorcovia portálu slovensko.sk by mali v prvom rade vyvrátiť mýtus, že štátny web musí byť komplikovaný, neprehľadný a tým aj málo užitočný. Keď sa to dá v štátoch s porovnateľným počtom obyvateľov ako u nás, musí to ísť aj na Slovensku.