Denník N

Harariho Homo Deus

Rád by som s vami zdieľal pár zaujímavostí z Harariho knihy Homo deus, ktorú vrelo odporúčam, keď sa chcete dozvedieť, kam sa môžeme ako ľudský druh uberať a aká bola naša cesta do 21. storočia od vzniku nášho živočíšneho druhu. Výber je bez ľadu a skladu.

Súmrak snov a čuchu

V minulosti bol čuch omnoho dôležitejší ako dnes. Lovci a zberači vedeli na diaľku rozpoznať rozdiel medzi druhmi, ľuďmi a dokonca aj emóciami. Strach a odvaha majú iný pach. Vo väčších skupinách nos stratil svoj sociálny význam. Časť mozgu, kde sídlili čuchové schopnosti sa pravdepodobne preorientovali na, pre život človeka dôležitejšie veci, ako je čítanie, matematiku alebo abstraktné uvažovanie. V mnohých kultúrach ľudia verili, že čo sa deje vo sne je rovnako dôležité ako to, čo sa deje v bdelom stave. V modernom svete sny pomaly miznú, veľa ľuďom sa už nič nesníva, alebo ak sa im niečo sníva, tak si to nepamätajú. Sny považujeme za odpad vedomia, alebo za hlasy z podvedomia. Harari píše, že svet bez vnímania čuchu a bez snov je značne ochudobnený. Trh nepotrebuje, aby sme rozjímali nad vôňou dažďa a ráno ležali po prebudení 15 minút v posteli a hĺbali nad snami.[1] Sny posiela do zabudnutia aj ranné kontrolovanie mobilu a zapojenie sa do nekonečného prúdu informácii a lajkov. Odložme mobily a vykročme do ríše snov.

Rúth Dubayová: Krajina snov I. (1946, www.webumenia.sk).

O raste HPD a šťastí

Praveký človek spotreboval denne 4000 kalórií. Priemerný Američan spotrebuje 228 000 kalórií, lebo pre svoj život potrebuje, auto, klimatizáciu, TV, atď. Spotrebu má skoro 60 krát vyššiu. Harari sa pýta, či to znamená, že aj 60-krát šťastnejší. Zamýšľa sa nad rastom HDP a jeho pomerom k rastu nášho šťastia. V USA v rokoch 1950-2000 vzrástlo HDP šesť-násobne. Podľa viacerých výskumov sa subjektívny pocit spokojnosti alebo nespokojnosti ľudí od päťdesiatich rokov nezmenil. To isté ukazujú dáta z Japonska, kde v rokoch 1958-1987 priemerná reálna mzda vzrástla päť-násobne.[2] Ukazuje sa nám tu značný priestor na zníženie našej materiálnej spotreby bez ohrozenia úrovne nášho šťastia. Harari hovorí, že sme narazili na sklenený strop a rozoberá cesty ako ho preraziť, alebo sa mu vyhnúť.

Viliam Chmel: Horiace mesto (1946, www.webumenia.sk).

O vyslobodení sa z dejín

Zelený, pokosený trávnik sa stal symbolom bohatstva francúzskej a anglickej šľachty, ktorá mala toľko vody a nevoľníkov, že si ho mohla dovoliť. S príchodom kosačiek a zavlažovacích systémov si dnes tento prepych môže dovoliť milióny rodín zo strednej triedy po celom svete. V USA sa tráva stala po kukurici a pšenici treťou najrozšírenejšou pestovanou rastlinou.[3] Trávnik je ekologická katastrofa. Nepolievajte ho, koste ho minimálne. Príroda sa vám zavďačí peknou lúkou s kvetmi pod vašimi oknami. Harari nám radí, aby sme sa oslobodili od histórie, aby sme automaticky nekopírovali rozmary šľachty.

Štefan Bubán: Pri Spišskej Novej Vsi (1970, www.webumenia.sk).

Zvieratá v animizme, teizme a liberálnom humanizme

V animistickej spoločnosti lovcov a zberačov sa ľudia rozprávali so zvieratami, stromami, skalami, vílami a v tých rozhovoroch vznikali hodnoty a normy spoločenstva. Antropológ Danny Nave študoval kmeň Nayaka z tropickej džungle na juhu Indii. Takto si zaznamenal rozhovor lovca s tigrom, hadom alebo slonom: „Ty žiješ v pralese a ja tiež. Prišiel si na toto miesto nájsť niečo k jedlu tak ako ja. Nechcem ti ublížiť.“ Teistické náboženstvá, ktoré prišli s príchodom poľnohospodárskych spoločností, spravili zo zvierat kulisy, ľudia sa so zvieratami prestali rozprávať. Vzťah medzi zvieratami a ľuďmi nahradil vzťah Boha a človeka, rozhovory sme začali smerovať na neho. Zvieratá sa stali naším majetkom, neskôr aj ľudia, čo viedlo ku vzniku otrokárstva. Na vrchole všetkého bol Boh, ktorý tomu žehnal.[4] Vedecká revolúcia zrodila liberalizmus, kde sa zvieratá stali súčasťou priemyselného spracovania, žijú v klietkach, plne podriadené našej moci. Už nepodliehajú potrebám Bohu, ale človeku. Bohovia, víly, duchovia a démoni prestali existovať, vesmír sa stal pustým priestorom.[5]

Viliam Chmel: Mesto (1946, www.webumenia.sk).

Umelá inteligencia vs. človek

Podľa Harariho by mohla umelá inteligencia bez organického tela v budúcnosti kolonizovať vesmír. Ako sa bude umelá inteligencia (alebo akýkoľvek iný druh človeka po Homo sapiens) správať k ľuďom môžeme odpozorovať od toho, ako sa dnes správame k zvieratám.[6] Harari spomína jeden scenár, v ktorom dostal superinteligentný počítač za úlohu spočítať Ludolfovo číslo (pí = 3,14….) a než sa ľudia spamätali, tak zlikvidoval ľudstvo a zmenil celý známy vesmír na jeden superpočítač, ktorý sa po celé miliardy snažil spočítať, čo najpresnejšiu konštantu pí. Počítač do bodky splnil zadanie.[7]

Eugen Nevan: Odpočívajúce tanečnice (1941, www.webumenia.sk).

Súmrak humanizmu

Harari nevie, čo bude po humanizme, ale jeho skoro 300-ročná svetová nadvláda bude raz niečím nahradená. Egyptský faraóni vládli 3000 rokov, pápeži v Európe najmenej jedno tisícročie.[8] Podľa Harariho je jedinou istotou dejín neustála zmena.

Dezider Milly: Balada hôr (1949, www.webumenia.sk).

Súmrak liberalizmu a vzostup umelej inteligencie

Podľa Harariho budú algoritmy v budúcnosti vo väčšine dôležitých veciach rozhodovať namiesto ľudí, dokonca nás možno budú poznať lepšie ako sa poznáme sami. Podľa neho vtedy stratíme ekonomickú a vojenskú hodnotu a liberalizmus založený na našom individualizme by prestal dávať zmysel – presné dôvody rozoberá v kapitole Veľký rozvod (jeden z nich môže byť, že sa vláda presunie z ľudí do rúk algoritmov, ktoré budú prinášať väčšiu prosperitu a stabilitu). S rastom vplyvu umelej inteligencie, zanikne obrovské množstvo zamestnaní a zisk a moc sa presunie k majiteľom umelej inteligencie (napr. zisk predtým rozdelený medzi taxikárov, kamionistov a ďalších šoférov pôjde niekoľkým firmám). Ako sa s touto zmenou vysporiadajú algoritmy a ľudia je vo hviezdach – v útrobách umelej inteligencie a našich mozgov.

Eugen Nevan: Odpočívajúca tanečnica (1941, www.webumenia.sk).

Bohatší budú dlhšie medzi živými

Bohatí ľudia si budú vylepšovať telá na základe genetického testovania, čo sa deje už dnes. Doteraz nás rozdeľoval majetok, ale spájalo nás rovnaké biologické ústrojenstvo, aj keď zdravotná starostlivosť a od toho závislá dĺžka života je rozdielna v Nemecku, v Eritrei a je tiež závislá od príjmu. V roku 2012 žila jedna miliarda ľudí za menej ako jeden dolár denne, ďalšia miliarda a pol zarábala medzi jedným a dvoma dolármi. Vtedy stal genetický test 3000 dolárov, takže na neho by si nezarobili, ani keby na neho robili celý život. V roku 2016 malo 62 najbohatších ľudí sveta rovnaký majetok ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí. To znamená, že vlastnili toľko majetku ako polovica ľudí na Zemi. Aj keď cena genetického testu časom klesne, stále budú existovať nové výdobytky, ktoré budú prístupné len najbohatším vrstvám.[9] V tomto je štátna zdravotná starostlivosť je jedna z mála ciest, ako zlepšiť distribúciu bohatstva a všetkých nás viac zrovnať pred smrťou.

Viliam Chmel: Cigánske búdy (1943, www.webumenia.sk).

Cukor a obezita sú dnes väčší zabijaci ako strelný prach

Harari ukazuje ako sa v našom vnímaní zmenil význam mieru. Ak sa medzi Francúzskom a Nemeckom hovorilo v roku 1913 o miery, tak to znamenalo, že momentálne neprebieha medzi týmito krajinami vojna. Nevedelo sa, čo bude o rok, dva. Ak dnes hovoríme o miery medzi Nemeckom a Francúzskom, tak tým chceme povedať, že vojna medzi týmito dvoma susedami je nemysliteľná. Globálna spolupráca prináša krajinám väčšie zisky, ako anexia a okupácia druhých krajín, ich nerastného bohatstva. Vedomosti sa nedajú získať násilím, tak ľahko ako bane a ropné polia.

V poľnohospodárskej spoločnosti zomrelo násilnou smrťou 15% obyvateľov, v 20. storočí 5% a v 21. storočí už len 1%. V roku 2012 zomrelo 56 miliónov ľudí, z toho 620 000 bolo zabitých, na cukrovku zomrelo až 1,5 milióna.[10] V roku 2010 teroristi zabili 7697 ľudí. Podľa Harariho predstavuje Coca-Cola väčšie nebezpečenstvo ako al-Kádia.

Tibor Honty: Dušičky (1960 – 1970, www.webumenia.sk).

O hladu a obezite

Prvý-krát v dejinách zomiera viac ľudí z prejedania než z hladu, viac na starobu než na infekciu. V období sucha v starovekom Egypte a stredovej Indii bežne zomrelo 5-10 percent obyvateľov. V rokoch 1692-1694 zomrelo hladom 2,8 miliónov Francúzov, teda 15 percent obyvateľov. Rok na to v Estónsku hladomor zabil pätinu populácie a o rok neskôr skolil štvrtinu populácie vo Fínsku. Dnes hladomor v niektorých krajinách pretrváva, len ma skôr politický charakter a nezávisí na počasí (Sýria, Jemen). Dnes je v moci každej krajiny s pomocou moderných technológii zabezpečiť jedlo pre každého z nás. V roku 2014 bolo na svete 850 miliónov podvyživených, ale až 2,1 miliardy obyvateľov trpelo nadváhou. Očakáva sa, že do roku 2030 bude každý druhý človek obézny. V roku 2010 zomrelo hladom milión ľudí, na obezitu 3 milióny.[11]

Tibor Honty (1963, www.webumenia.sk).

Referencie

  1. Harari Yuval Noah – Homo Deus – stručná história zajtrajška, str. 361
  2. str. 42
  3. str. 70
  4. str. 81-99
  5. str. 231
  6. str. 72
  7. str. 323
  8. str. 73
  9. str. 346
  10. str. 24
  11. str. 12-16

Teraz najčítanejšie

Jaro Stančík

Živím sa programovaním. Člen komunity, ktorá znovu otvorila Artforum v Banskej Bystrici. V kultúrnom centre tu. v Starej Turej moderujem besedy o knihách v cykle Liter.Túra. Prispievateľ do pritomnost.cz. S blogovaním som začínal na SME.