Kam zmizli mince z ulíc?
Posledný týždeň som začal chodiť pešo do práce i z práce. V priemere asi 2 hodiny denne. Po Bratislave. Prechádzam cez 3 mestské časti a všímam si zem. Oči upreté dole a všímam si záhadnú vec. Mince zmizli z ulíc. Takto asi pred 10 rokmi nebol problém nájsť každý deň nejaké drobáky na ulici. Bežne sa tam povaľovali párcentovky, ale dala sa nájsť aj dvojeurovka či papierový peniaz, ak ste mali šťastie. Prešlo pár rokov a situácia sa radikálne zmenila. Počas týždňa dlhých prechádzok v hlavnom meste s pohľadom upretým na ulice a trávniky sa mi podarilo až raz nájsť 1centovú mincu. Štatisticky to nemá veľký význam, som len jedinec a výskum trval len týždeň, preto vás prosím, skúste si prejsť mestom sami. Ak mám pravdu, môže to dokazovať povestný príbeh o žabe, ktorá sa pomaly varí v hrnci a keďže varenie je také pomalé, tak si to ani nevšimne. A takto sa mohlo stať, že pomalých zmien nastalo oveľa viac, ale v každodennom konzumnom zhone sme si toho nevšimli. Môže ísť o detaily ako že sa zvýšil podiel cukru v jogurtoch, predávané ovocie začalo chutiť viac umelo, pivo prestalo mať svoju tradičnú chuť.
Jediná obrana je vedomá bdelosť v každom okamihu, všímanie si detailov. A toto je nutné trénovať. Svoj život prežívame z väčšej časti automaticky. Automaticky ráno vstaneme v zvyknutom čase, vykonáme rannú hygienu, odvezieme deti do školy, strávime čas v práci a večer spravíme večeru čo rovno zasadneme k telke. Všimnite si, koľko automatiky je v daných činnostiach, už nepremýšľame čo spraviť keď prídeme domov, ale naše zvyky nás vedú tým „správnym“ smerom. Osobne si myslím, že máme len obmedzený produktívny čas nášho života v lepšom prípade na cca 20-30 rokov. Keď sme mladí, ešte nemáme dosť skúseností, aby sme dokázali svoj život sami niekde smerovať. V dospelosti má veľa z nás starosti s vlastným životom, aby sme prežili, aby sme vychovali deti, aby bol partner spokojný, aby sme splatili hypotéku. No a na dôchodku málokto z nás dokáže tráviť svoj čas produktívne. Koľko poznáte dôchodcov, ktorí ešte sa snažia rozbehnúť nejaký projekt, sú aktívni dobrovoľníci alebo píšu knihu? Ja poznám dôchodcov, ktorí sú otrokmi svojich celoživotných návykov. Už si nemôžu vybrať ani len čas, kedy ráno vstanú. Svoje návyky majú tak pevne zakorenené, že každé vykoľajenie z ich denného rytmu im prináša utrpenie. Preto je dôležité pracovať na svojich návykoch každý deň, keď ešte máme šancu na zmenu.
PS Keď ste článok dočítali až sem a stále vás zaujíma, prečo zmizli mince z ulíc, hoci to nebolo hlavným posolstvom článku, je to pravdepodobne väčším používaním kreditných a debetných kariet oproti hotovosti (cca 20%) a vylúčením 1 a 2centoviek z peňažného obehu (podľa štatistík sa v ňom zúčastňujú v oveľa menšej miere ako ostatné euromince).
