Denník N

Litrík či kilečko do pôdy na riešenie klimatickej zmeny

Okrem toho, že sa dnes teším na spustenie súťaže na webstránke Petržalky – pre nadšencov dobrej fotografie, ktorú v rámci ukážky participácie robíme s MČ Petržalka (vďaka za dobrú vôľu – zas môže byť Petržalka líder i pre iné samosprávy, proces osvojovania si princípov participácie v praxi…), Súťaž i pre nadšencov Petržalky, ktorí tu objavujú netušené pohľady, scény…

Tak chcel som i túto jednoduchú formu pomoci pre riešenie klímy predstaviť. Vlastne to, čo je bežné na dedine, že predsa nevylejem vodu z riadu, ak je čistá a použiteľná do kanála, ale polejem s ňou strom, či záhon rajčín, by sa dalo prirodzene robiť i na sídlisku (v meste možno ani tak nie, tam je menej zelene).

Ak je v dome napr. 44 bytov a každá domácnosť vypije liter mlieka a tetrapak odseparuje. Tak predtým, ako to umyje, prepláchne vodou, môže tou vodou, cestou do práce, z domu poliať hoc kus trávnika, či rovno strom, ktorý si spoločne v dome, v rámci budovania vzťahov, vysadili. Nie je možné, aby ten strom s cca. 44 litrami vody denne nerástol i v suchom lete…

Tiež sa teším na informovanie o fotografickej súťaži na webstránke magazínu INBA. Tam by malo byť i niečo o čestnom hosťovi, historikovi SAV Ivanovi Kamencovi, ktorý bude sadiť strom 24.10, 2020 a hádam sa podarí i uskutočnenie besedy s ním.

Otázky, ktoré som mal, mi už riešil. Môžeme ich rozvinúť, upresniť myšlienky, súvislosti a skúsenosti prebrať…

Hádam to bude v milej atmosfére rodinného centra, cukrárne…:-)

Držme palce sebe, ľuďom, …Matke Zemi:-)

OZ Presadíme

(A teda tu je link, pre našencov fotenia. Petržalka je jedinčná, treba prísť pozrieť, zažiť…

)

S tým, kto sa pridá,  radi riešime nielen presadenie stromov, aby naša spoločnosť mala i dobrú klímu a bola tak dobrý ako les (pestrá, krásna, komunikatívna, ako živý organizmus životaschopná…), ale chceme presadiť i osobnostný rast. V neposlednom rade rozvoj participácie. Participácia by mala byť súčasť kultúry. Kultúrnosti spoločnosti, ak chce prežiť, a mať silu, rozvinuté schopnosti, talent…

Jednoducho, je to i o potrebách. Ak cítim potrebu ísť si napríklad kúpiť cigarety, lebo to „potrebujem“, som motivovaný vstať a výjsť z toho paneláku von, alebo potreba nakúpiť, tak i potreba mať normálny vzduch na dýchanie, klímu, stabilné počasie v zime v lete, tak ísť s fľašou od mlieka (pravidelným pitím mlieka riešim i problém možnej osteoporózy, i pitný režim…) cestou von, s úmyslom poliať krík či strom, čo sme so susedmi v rámci možnej komunity a budovania medziľudských vzťahov, zdieľania potrieb a záujmov, sadili, je prirodzené a životu prospešné…. Časom môže vzniknúť napr. komunitká záhradka, kompostovanie, posedenie, kultúra …prečo nie, je to sociálny kapitál…Normálne prostredie okolo domu, poriadok a ochota sa dohodnúť,  zvyšuje cenu samotných bytov v rámci trhu nehnuteľností…

Foto: pohľad na Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

Osobne si myslím, tá tragédia Židov na Slovensku počas vojny, o ktorej písal historik Ivan Kamenec v knihe Po stopách tragédie, je hodná poučenia.

Poviem to tak jednoducho.

Práve s obchodom si spájame túto „menšinu“. Vnímame ich často ako schopných obchodníkov. Keď sa stratila chuť dôverovať si, stretávať, obchodovať, vtedy minimálne v mentálnej rovine sa rozvinul ako huby po daždi opačný stav. Nenávisť, agresivita, nedôvera, noochota riešiť problémy, konflikty, inak ako chuťou ničiť, zabíjať, viesť vojnu.

Tá tragédia má svoju schému a minimálne niektoré fázy takejto „patologickej!“ komunikácie je možné vnímať i dnes (opak participácie, účasti občana na celku, na moci…).

Môžeme si uvedomiť, že elity vytvorili Slovensko ako súčasť spoločného štátu s Českom a tá tradícia uvedomovania si toho, ako to je, tvrala len krátko. Republika bola mladá, mala detské choroby, štruktúry a vzťahy nejasné, …ale dnes, je to už sto rokov a nemáme sa na koho vyhovárať. Schopnosti treba rozvíjať… Na riešení problémov sa učiť…Písať nové príbehy…sebavedomie zasadiť…

Preto možno až symbolicky to tak vyšlo, že ten stromček ginko bilobe (symbol pamäte) by sme sadili pri škole obchodu, hospodárenia, ekonómie…(ekonómia – v princípe synonymum hosspodárenia, domácnosti, vo význame gr. domácnosť). V blízkosti sú i zvyšky pracovného tábora, kde boli ubytovaní Židia z Maďarska (koncom vojny skončili v rámci hromadnej popravy pod projektilmi nacistov na miestach terajšieho civilného cintorínu v Petržalke (Kopčany) v blízkosti hraníc s Rakúskom, kade utekali vojaci nacistického Nemecka pred vojskami Červenej armády…

(Neskôr sa táto budova sa stala na dlhé roky „útočiskom“ inej menšiny, ktorá je na okraji záujmu spoločnosti dnes (bezdomovci)).

Kto sa chce pridať, pomôcť, organizačne i finančne…: presadime@gmail.com

Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie