Denník N

Bude nás mať o pár rokov kto vyšetriť?

Nie nadarmo je európsky kontinent prezývaný „starým“. Má dlhú históriu a počas nej sa na jeho území odohrali mnohé vojny, objavili sa vynálezy, bez ktorých by sme nežili život, akým žijeme dnes a tak ďalej. Európa toho zažila veľa. Je tu však ešte jeden fenomén, prečo môžeme Európu nazývať starou – demografia. Európska populácia vzhľadom na iné kontinenty rapídne starne, čo ide ruka v ruke s potrebou dostatku zdravotníckeho personálu. Zjednodušene povedané, čím viac seniorov, tým väčšia potreba lekárov, sestier či opatrovateľov. Je Slovensko na tento demografický trend pripravené?

Skutočnosť je, žiaľ, taká, že na Slovensku populácia starne rýchlejšie, ako je priemer Európy. Budeme teda potrebovať dostatočné množstvo zdravotníckeho personálu, ktoré bude nielen kvalitné, ale bude k dispozícii za krátky čas odo dnešného dňa.

Začnime teda asi najpálčivejším problémom v slovenskom zdravotníctve, a tým sú sestry. Priemerná zdravotná sestra na Slovensku má dostatočné kompetencie v nemocnici, je však častokrát podceňovaná zo strany lekárov, nemá adekvátnu mzdu za svoju ťažkú prácu a chýbajú jej na pracovisku kolegyne, ktoré by jej pomohli, pretože ich je málo. Tak to aspoň opisujú zdravotné sestry vo výskume, ktorý zrealizoval Inštitút zamestnanosti spolu so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek na vzorke viac ako 1 100 sestier (čo vôbec nie je malá vzorka). Naviac, v spoločnosti je často ich nízka mzda ospravedlňovaná výrokom, že ich práca je v podstate poslanie. Mnoho z nich je pritom ohrozených syndrómom vyhorenia a nutne potrebujú sabatikal, čo je, istým spôsobom, dlhšia dovolenka. Slovensko je jediná krajina v Európe, kde za posledné dve dekády počet sestier klesol a motivácia dokončiť alebo prihlásiť sa na takéto štúdium je malá.

Pri lekároch má Slovensko iný problém, veľká časť vekovej kategórie 50 – 59-ročných sa presunula do kategórie 60 a viac a dnes táto kategória tvorí až 25 %. Áno, na Slovensku má štvrtina lekárov 60 rokov a viac. Veľmi mierne sa navýšil aj počet lekárov vo vekovej kategórii 20 až 29 rokov, nie však dostačujúco na to, ako rýchlo nám populácia lekárov starne. Častokrát sú títo starší lekári všeobecnými lekármi práve v regiónoch Slovenska, ktoré nie sú pre nových, mladých lekárov dostatočne lukratívne na výkon ich praxe. Lekárov, resp. medikov na Slovensku zasahuje ešte jeden fenomén, a to odliv mozgov. Veľa kvalitných študentov sa po gymnáziu rozhodne prihlásiť sa na lekársku fakultu na škole v zahraničí, mnohokrát v Českej republike. Viacerí sa po ukončení štúdia rozhodnú v krajine zostať, paradoxne, nie kvôli mzde, ale pre vybavenie nemocníc a fungujúcejší zdravotnícky systém.

Zubní lekári na Slovensku majú v demografii taktiež svoje špecifiká. Napriek tomu, že povolanie zubný lekár sa stalo medzi mladými populárnym a ich počet sa v roku 2017 oproti roku 2008 zdvojnásobil zo 7 % na 14 %, sme svedkami masívneho odlivu zubných lekárov z kategórie 50 – 59 rokov do kategórie 60 rokov a viac. V roku 2017 tvorili zubní lekári starší ako 50 rokov až 51 % všetkých zubných lekárov na Slovensku. Aj napriek narastajúcemu trendu študovať zubné lekárstvo môžeme očakávať, že čoskoro budeme trpieť zhoršenou dostupnosťou o túto službu.

Zdravotníckych povolaní je samozrejme viac, ale v tomto blogu sme sa zamerali najmä na sestry, lekárov a zubných lekárov. Inštitút zamestnanosti bije na poplach a apeluje na kompetentných, aby sa demografia zdravotníckeho personálu začala brať na vedomie a začali sa podnikať systematické a komplexné opatrenia, ktoré stabilizujú situáciu, najmä čo sa zdravotníckych sestier týka.

logo projektu

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.