Fotosúťaž – Petržalka
Najväčšie sídlisko v SR. Zároveň podľa počtu obyvateľov MČ, tretie najväčšie mesto v SR. Miesto, kde sa prelievajú piesky, štrk, spodných vôd Dunaja. Miesto, kde je „úzka niva“ i lužné lesy uprostred sídliska. Miesto, kde pozadie s farebnými panelmi domov môže fotografovi poskytnúť netušené kontrasty s focusom umeleckého oka…
Tak tu je viac:
V neposlednom rade, touto súťažou, ktorá je sprievodným podujatím našej aktivity so sadením stromu s čestným hosťom, historikom SAV Ivanom Kamencom.
Strom by sme radi sadili v Petržalke, v blízkosti bývalého pracovného tábora, kde počas druhej svetovej vojny deportovaní občania z Maďarska trávili posledné chvíle svojho života.
Teda Arál Ekonomickej univerzity v Bratislave je od týchto miest vzdialený cca 300 m.
Symbolicky sa takto možno podarí poukázať na fakt, že z hľadiska dejín, sa naozaj stalo to, že keď skončila dôvera v obchod (možno obchod ako prejav „lásky“ vo svete), tam začalo semienko extrémizmu (nenávisť, hlúposť, besnenie vojny). Práve Židia sú všeobecne chápaní ako povestní a talentovaní obchodníci, je to akoby súčasť „mýtov“. Je možno dobré sa poučiť, brať obchod ako normálnu súčasť života, bankový trh i finančné vzdelávanie ako súčasť života.
Obchodná akadémia je tu blízko.
Ekonómia ako taká môže byť vnímaná i ako symbol poriadku, hospodárenia a budovania „zdrojov“ blahobytu.
A náhodou včera som tu objavil miesto veľmi vhodné na sadenie stromčeku. Sadili tu strom (symbolicky) „Bankári“, absolventi tejto školy práve na moje narodeniny (16.8.2018) a strom vyschol.
Ostali však oporné stĺpky a miesto medzi inými stromami…Môžeme si takto pripomenúť i dielo Ivana Kamenca, i knihu, kde sa venuje práve problematike udalostí, ktoré u nás nastali. Po stopách tragédie je kniha o osude deportovaných občanov Slovenska.
(A možno sa znova pridajú „bankári“ a pomôžu i finačne i účasťou pri sadení:-) Ak sa tu náhodou nájdu…:-))
Že tá tragédia bola hlbšia a bol to len začiatok „činov mladého národa, samostatného štátu“, dokazuje nielen počet tých, ktorí to neprežili (cca. 65 000), ale i ďalšia podobne početná skupina obyvateľov, civilistov horských dedín, ktorí mali kontakt so SNP a boli popravení vojskami nacistického Nemecka počas potláčania SNP.
Ja nie som historik, ale myslím si, že tieto veci neboli samozrejmé a sú ťažko pochopiteľné, akceptovateľné a jednoducho pre celý dnešný národ je podľa mňa dôležité budovať slušné Slovensko. Keď sa dá, pochopiť a ospravedlniť sa.
Tým sa pohneme ďalej.
Priznať fakty a skúsiť to zobrať tak, ako to je.
