Denník N

Prepadli sa výdavky samospráv po korone? Príklad využitia mestských otvorených dát.

V tomto texte sme sa bližšie pozreli na vplyv korona krízy na výdavky samospráv – obcí a miest. V analýze sme použili údaje, ktoré zverejňujú samosprávy na svojich webových stránkach ako otvorené dáta. To znamená strojovo spracovateľné a pod otvorenými licenciami. Cieľom tohto textu je okrem samotnej analýzy údajov poukázať na potrebu zverejňovanie údajov vo formáte otvorených dát , ktoré výrazne zlepšuje otvorenosť samospráv a uľahčuje ďalšie využitie údajov, ktorými samosprávy disponujú.

Ako obdobie koronakrízy sme určili mesiace marec – máj 2020, v ktorých boli účinné reštriktívne opatrenia vlády a hlavného hygienika. Toto obdobie sme porovnávali pri zmluvách s rovnakými mesiacmi rokov 2017, 2018 a 2019 a pri faktúrach a objednávkach s minulým rokom 2019. Zmluvy na rozdiel od faktúr a objednávok rok od roka kolíšu, preto sme nepoužili na porovnanie minulý rok ale priemer posledných 3 rokov.

Kontext

Korona kríza zastihla volených predstaviteľov samosprávy približne v polovici funkčného obdobia. Vplyv na jej činnosť nebol spočiatku jasný, nakoľko nikto presne nevedel ako dlho potrvajú obmedzenia na zamedzenie šírenia nákazy.

Po mesiaci trvania krízy prognózovali renomované organizácie ako MMF najväčší ekonomický prepad od Veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Dňa 3. apríla 2020 odhadla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej prognóze Rozpočtový semafor rozpočtové saldo v roku 2020 na -8,67 % HDP.

Rozsah umŕtvenia ekonomiky sa už neporovnával s dovtedajšími krízami, ale skôr s vojnovým stavom. Tu už muselo byť samosprávam jasné, že táto kríza výrazne zasiahne aj ich príjmy.

Z akých dát sme vychádzali

Pre posúdenie míňania samospráv sme sa pri každej samospráve pozreli na 3 rôzne datasety – zmluvy, faktúry a objednávky.

Zmluvy samosprávy podpisujú, ak potrebujú nakupovať plnenie (najčastejšie tovary, služby alebo práce) vo vyššej hodnote  počas niekoľkých mesiacov až rokov. Zmluvy taktiež samosprávy podpisujú v prípade ak udeľujú dotácie a granty.

Dodávateľské faktúry hovoria o zaplatení istej sumy dodávateľovi, ktorý samospráve dodal plnenie.  V niektorých prípadoch faktúry vyplývajú aj zo samotných zmlúv. Ku každému výdavku samosprávy by mala existovať faktúra.

Objednávky hovoria o tom, že samospráva si objednávka plnenie od dodávateľa. Objednávku, pokiaľ nie je stornovaná alebo zrušená sprevádza aj faktúra.

Samosprávy zverejňujú v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám zmluvy, faktúry a objednávky na svojej webovej stránke. Niektoré samosprávy túto povinnosť plnia aj tak, že zverejňujú dáta vo formáte otvorených dát.

Momentálne na Slovensku takto poskytuje dáta 12 samospráv: Levice, Trenčín, Prešov, Banská Bystrica, Kežmarok, Žilina, Hlohovec, Pezinok, Modra, Jaslovské Bohunice, Prešovský samosprávny kraj, Trnava.

Spomedzi týchto 12 samospráv sme vyhodnotili ako použiteľné dáta 10 samospráv.

Dve samosprávy – Jaslovské Bohunice a Prešovský samosprávny kraj nemali v dátach zverejnené a popísané hlavičky údajov, nevedeli sme teda identifikovať, čo presne stĺpce znamenajú a preto sme ich do analýzy nezaradili.

Údaje sme stiahli z webových stránok miest dňa 19.6.2020, s výnimkou zmlúv mesta Trenčín, ktoré boli stiahnuté 29.6.2020.

Prehľadný dashboard, kde si používateľ môže zvoliť rôzne pohľady na údaje

Ako sa zmenili výdavky miest počas korona krízy

Zmluvy podliehajú pomerne veľkým výkyvom vplyvom toho, že samosprávy uzatvárajú aj viacročné zmluvy s vysokou hodnotou, ktoré potom môžu skresľovať medziročné porovnanie.

Nie všetky zmluvy musia nutne súvisieť s predmetom nášho záujmu, teda “míňaním” samospráv. Napríklad zmluvy o úvere, zmluvy o prevode majetku a ďalšie typy zmlúv nezachytávajú naozaj minuté peniaze. Pri niektorých typoch zmlúv je na základe údajov samospráv nemožné zistiť, či bola zmluva pre samosprávu príjmom alebo výdavkom. Preto sme brali do úvahy len niektoré typy zmlúv pri ktorých je isté, že budú zachytávať míňanie samospráv.

Sú to zmluvy:

  • o nakladaní s komunálnymi odpadmi,
  • o poskytnutí dotácie,
  • o poskytovaní služieb,
  • o výkonoch vo verejnom záujme,
  • poistná zmluva,
  • o dielo,
  • o poskytnutí grantu,
  • o zhotovení diela.

Pri porovnaní priemeru rokov 2017-2019 s rokom 2020 vidíme, že suma výdavkov v roku 2020 je v máji nižšia ako v minulých rokoch. Výrazne sa znížili hlavne dotácie samosprávy, z 1,8 mil. EUR na 165 tis. EUR, čo je pokles o 92%. Zmluvy o dielo sa taktiež znížili z 6,5 mil. EUR na 3,8 mil. EUR, čo je pokles o 42%.

Do analýzy za faktúry sme zaradili 6 samospráv – Banská Bystrica, Levice, Modra, Pezinok, Trenčín a Žilina. Tieto samosprávy mali k dispozícii aj údaj o dátume vystavenia faktúry, ktorý bol pre nás rozhodujúci pre datovanie faktúry.

Faktúry nepodliehajú až takým výkyvom ako zmluvy, keďže faktúry sa obvykle vystavujú za plnenie, ktoré nastalo v predchádzajúcich niekoľkých mesiacoch. Celková suma faktúr takmer každý rok stúpa, spolu s tým ako sa zvyšuje rozpočet samospráv.

Pokiaľ sa však pozrieme na vývoj faktúr v období mesiacov január až máj, vidíme mierny pokles v mesiacoch apríl a máj roku 2020 oproti predchádzajúcim rokom. Pokles je však v oboch mesiacoch skôr mierny, žiadne radikálne škrtanie sa nekonalo.

Objednávky samosprávy uzatvárajú na služby alebo tovary s nižšou hodnotou.  Takisto ako pri faktúrach ide o stabilnejší ukazovateľ míňania samospráv. Suma objednávok sa v mesiacoch apríl a máj znížila oproti rovnakým miesiacom rokov 2017 až 2019. V marci sa znížila len veľmi mierne.

Stornované objednávky

Veľmi viditeľný je však vplyv krízy na storno objednávkach, teda objednávkach so zápornou hodnotou. Suma storno objednávok v mesiacoch marec – máj 2020 dosiahla viac ako 35 tis. EUR a viac ako dvojnásobne prevyšuje najvyššiu sumu približne 15 tis. EUR v roku 2017.

Väčšina storno objednávok súvisela s kultúrnymi podujatiami vo väčších mestách. Zmluvy, objednávky a faktúry na umelecký výkon však samosprávy nemusia povinne zverejňovať na základe výnimky v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, takže suma stornovovaných objednávok ovplyvnených krízou môže byť ešte vyššia.

Výdavky spojené s krízou

Samosprávam vznikli v súvislosti s korona krízou aj určité špecifické výdavky súvisiace so zabezpečením hygienických požiadaviek. Tieto by sa takisto mali podpísať na zmluvách, faktúrach a objednávkach.

V údajoch sme vyhľadávali slovné spojeniakorona”, “covid”,  “respirátor” , “rúška” a “dezinfekcia”. Následne sme nájdené faktúry očistili o tie ktoré zjavne nesúvisia s koronakrízou. Úspešnosť identifikácie výdavkov záležala od toho, či a ako detailne samospráva vyplnila popisné údaje k faktúre.

V roku 2020 dosiahli priame výdavky vybraných samospráv spojené s koronakrízou sumu 554 tis. EUR. Najviac sa na sume podieľalo mesto Banská Bystrica s 118 tis. EUR, ďalej Žilina, Trnava a Trenčín.

Ďalší zaujímavý pohľad na tieto dáta je z hľadiska toho, na aký typ výdavkov smerovalo najviac z týchto prostriedkov. Identifikovali sme niekoľko základných kategórií – dezinfekcia, ochranné pomôcky (rúška, respirátory, rukavice, utierky, obleky), testy a testovanie (testy, zabezpečenie testovacích priestorov, teplomery) iné (napríklad školenia, tlačoviny, právne služby) a kombinácia vyššie menovaných.

Najviac peňazí samosprávy minuli na ochranné pomôcky, o niečo menej na dezinfekciu a približne 32 tis. EUR na testovanie. Z väčších samospráv vynaložili viac na ochranné pomôcky Banská Bystrica a Žilina, najväčší podiel nákladov vynaložil na dezinfekciu Pezinok.

Financie vynaložené na testovanie sa pohybovali od približne 10 tis. EUR pri Banskej Bystrici po 0 pri Prešove a Trenčíne. Pri výdavkoch na testy figurovala vo všetkých zistených prípadoch spoločnosť MEDIREX, a.s. ktorá si tak pri 5 samosprávach prišla na zákazky v hodnote 17 820 EUR.

Záver

Hľadanie súvislostí medzi dátami je oveľa jednoduchšie, ak sú zverejňované ako otvorené dáta – strojovo spracovateľné é  a pod otvorenými licenciami.  Takýmto spôsobom zverejňujú dáta stále malo miest a obcí v SR. Výnimkou sú mestá a obce, ktorých dáta sme v tomto texte analyzovali.   V tomto pozitívnom trende treba určite pokračovať.

Z 3 rôznych zdrojov údajov (datasetov), ktoré sme mali k dispozícii pre účel analýzy je najviac viditeľný pokles výdavkov pri objednávkach, o niečo menej pri faktúrach a najproblematickejšie je porovnávanie pri zmluvách.

Identifikovali sme však značné rozdiely naprieč samosprávami. Najvyšší pokles výdavkov zaznamenali mestá Žilina, Trenčín a Hlohovec. Mierny pokles zaznamenali Levice. Pezinok a Kežmarok zaznamenali rast zmlúv a len mierny pokles faktúr a objednávok. Rast pri objednávkach a pokles pri faktúrach a zmluvách zaznamenala Modra. Banská Bystrica zaznamenala vysoký rast pri zmluvách a len mierny pokles objednávok, suma faktúr sa prakticky nezmenila. Napokon Prešov a Trnava boli jediné dve samosprávy, ktorá v analýze nezaznamenali žiadny pokles ale naopak len rast.

V červenej kategórii poklesu sú zaradené mestá Levice, Hlohovec, Trenčín a Žilina, v oranžovej kategórii s rozporuplnými výsledkami sa ocitli mestá Kežmarok, Banská Bystrica, Pezinok Modra a napokon v zelenej kategórii nárastu sú mestá Prešov Trnava.

Analýzu s detailnejšími informáciami o jednotlivých samosprávach a odporúčaniami pre samosprávy nájdete na webe Alvaria.sk.

Autor: Lukáš Jankovič

Teraz najčítanejšie

Alvaria

Sme občianske združenie Alvaria a od svojho vzniku veríme v potenciál dát, inovácií a informačno-komunikačných technológií. Sme presvedčení, že dáta majú potenciál transformovať spoločnosť, posúvať nás vpred a robiť lepšie rozhodnutia. Tento potenciál narastá, ak ide o dáta verejné. Tie nám hovoria, ako je spravovaná naša spoločnosť a štát.