Denník N

Naozaj nás korona zmenila?

Všetci ňou žijeme a predsa je to len častica spôsobujúca chorobu. Ovplyvnila životy miliónov aj napriek tomu, že nemá mozog. Prečúrala tie najlepšie reklamné spoločnosti sveta bez toho, aby mala účet na Instagrame či fb. Šokujúce, neuveriteľné… ale zmení nás navždy?

Pred časom som zaregistrovala iniciatívu rôznych stránok, ktoré uverejnili články o tom, aký dopad na našu spoločnosť mal, alebo aj stále má COVID-19. Taktiež som si všimla odborníkov, ktorí sa vyjadrovali na tému Covidu a jeho dopadu na spoločnosť. A keď mám pravdu povedať, vždy sa k týmto odhadom a analýzam odborníkov alebo aj bežných ľudí staviam veľmi negatívne. Ale prečo … prečo je tomu tak?

Sama som hľadala odpoveď a myslím si, že som ju aj našla. Totiž nerozumiem tomu, prečo niekto tvrdí, že spoločnosť po korone „už nebude taká akou bývala“. Ako v čom? Kde a kedy by mal nastať ten rozhodujúci moment v ktorom sa všetko doterajšie zlomí a celé toto pozemské, svetské sa zmení na niečo iné?

Keď si to rozoberieme na drobné…

Spoločnosť, alebo teda štát tvorí územie, štátne zriadenie a osoby. Povedzme, že sa pozeráme iba na SR. Takže územie – tu niet o čom, hranice sú stále tie isté. Štátne zriadenie – okrem toho že počas mimoriadnych opatrení sa zmenili osoby v úradoch a štýl riadenia štátu – nič také zásadné sa neudialo, čo by malo nejaký výnimočný vplyv na slovenskú politickú realitu. No a to tretie – ľudia.

Jeden môj učiteľ minulý rok na prednáške povedal „Ľudia horšie znášajú to, keď im niekto niečo ukradne než smrť vlastného otca“ táto veta (parafrázovaná) odznela na prednáške občianskeho práva, a ten učiteľ ňou chcel demonštrovať neutíchajúcu ľudskú túžbu po peniazoch a nekonečnú lásku k nim. A naozaj. Keď ľudia stratia peniaze, je ťažká rana do našej podstaty. Do toho, že sme všetci sebeckí a chamtáme.

Všímali ste si články čo vychádzali počas tohto obdobia? Samé: „dlhodobo to nevydržíme“ (majiteľ pizzérie). „závod XY bude prepúšťať“ (riaditeľ veľkej firmy) „kurzarbeit“ (odborári). Korona najviac zasiahla peniaze ľudí, peniaze štátu a to je fakt.

Ibaže prečo neboli kopy článkov o tom ako ľudia prežívajú koronu po tej zdravotnej stránke? Prečo tomu nevenujú pozornosť médiá viac než peniazom? Veď je to predsa choroba a ako prvé by nám malo napadnúť zdravie.

A preto ma vyslovene štve, že psychológovia a politológovia sa vyjadrujú na témy napr. ako to bude vyzerať bez dovoleniek, bez lietadiel, bez toho strašného stresu a cestovania a naháňania svojich kariér. Ja Vám poviem ako. Tak ako doteraz.

Dajme si odpoveď na otázky – prečo sme vlastne začali cestovať? Prečo sme začali naháňať kariéry? Prečo žijeme v strese? No pretože sa spoločnosť natoľko posunula, že nikto už nemusí hospodáriť na poliach aby mal čo jesť a každý si môže plniť sny. A tu je odpoveď. Máme kopec príležitostí a povedzme si na rovinu – aj peňazí. Pomaly každý si vie ušetriť na výlet lietadlom napríklad do Londýna. Ľudstvo je teda vysoko mobilné a čo je dostupné – to využívame.

A teraz sa stalo iba to, že sa celej spoločnosti dostal do cesty jeden mikroorganizmus (alebo častica), ktorý nás brzdí, lebo nie sme zdraví a preto sa tieto dostupné veci ako budovanie kariéry, cestovanie, zrazu znedostupnili  a aj to iba na určitý čas a nie v plnej miere. Tak ako bola prekážka posunu spoločnosti tá denná práca na poliach, teraz je to korona.  Ale inak naša tendencia sa stále posúvať, stále bohatnúť, stále kupovať, stále sa naháňať – tak tá nezanikla a nikdy ani nezanikne kým bude človek človekom. Máme to v sebe, pretože ako aj môj učiteľ povedal „Človek je Homo Economicus“.

Takže čo nás naučila korona? Z môjho pohľadu – naučila nás nosiť rúška bez ostychu, dokonca nás prinútila. Ukázala nám informácie o Slovákoch -napr. že sa vieme báť. Ukázala nám, že sa radšej budeme dusiť v rúškach ako by sme mali skončiť v Slovenskej nemocnici. Ukázala nám, že máme šikovných a promptných ľudí, ktorí si cez noc ušili rúška pre celú rodinu z kadečoho. Ukázala nám silu vyjadrení vládnych predstaviteľov a že naozaj – ľudia sa ani po stáročia nezmenili a keď prídu nedobré časy, tak sa vedia upnúť na slová ich autority – či ju volili, alebo nevolili. Či ju akceptujú alebo neakceptujú – ale poslúchajú. Učila nás žiť bez nepotrebných hlúpostí – ktoré zas začneme kupovať v prípade keď to prejde. Ukázala nám, že by sme si mali viac ctiť zdravotníkov, lekárnikov, predavačov, autobusárov…

A ako posledné – veľmi spochybňujem tvrdenia o nejakej veľkej veličiznej spolupatričnosti. Spomeňte si na to, ako ľudia húfne skupovali Paraleny, Ibalginy a dezinfekcie. Že som práve kúpila kilo Paralenu a liter dezinfekcie a iní napr. onko pacienti nebudú kvôli mne mať? Nevadí, veď hlavne, že JA MÁM.

Pokiaľ sa naozaj nezmení podstata človeka, jeho správanie a chápanie reality, alebo že sa vo všeobecnosti ľudia stanú nesebeckými a budú viac myslieť na iných – vtedy môžeme hovoriť o zmene spoločnosti, o pokoronovej spoločnosti. A k tomu nedošlo. Tak aká zmena? Tie drobné zmeny v spoločnosti sa dejú neustále. Teraz možno vo väčšej miere a odštartovala ich korona. Ale žeby to nejak mimoriadne stálo za zmienku alebo za nejakú analýzu? To teda pochybujem. Netvrdím, že korona nezapríčinila zmenu. Ale taká širokánska obrovitánska spoločenská zmena neprišla.

Možno by som skôr povedala, že táto zmena našich životov je len dočasná, lebo raz keď bude po tom začneme lietať, nakupovať, a žiť konzumným životom presne ako pred tým a v tej istej miere.

A vôbec. Keď si to porovnáme s 2. svetovou vojnou. Ľudstvo sa naozaj zmenilo tým, že sme napríklad začali veľmi opatrne narábať myšlienkami a názormi na židovskú populáciu, rómsku populáciu a hlavne na myšlienky nadradenosti určitej skupiny ľudí, lebo na tieto chybné myšlienky sme všetci tvrdo doplatili a doteraz to obdobie spoločnosť drží a nezabúda – a to sme to ani nezažili. Inými slovami, zmenilo sa to, čo ľudstvo dovtedy považovalo za niečo normálne a na základe tejto zmeny uzreli svetlo sveta mnohé milé, dobré myšlienky. Vo všeobecnosti možno povedať že nastala trojdimenzionálna zmena – územie, štátne zriadenie, osoby.

Preto ma udivuje ten entuziazmus, ktorý prežívajú niektoré osoby, ktoré si myslia že dochádza k zásadnej zmene a je vzrušujúce, že sme toho súčasťou. Na jednej strane tomu rozumiem, lebo sa chceme cítiť dôležití a radi by sme poskytovali svedectvá a rozprávali našim vnúčatám alebo deťom čo sme zažili kedysi. Mám však také podozrenie, že sa berieme príliš vážne a v skutočnosti nie ja zas tak veľmi o čom…

Teraz najčítanejšie