Inšpirácie z Fínska: niečo pre deti, ktoré nemajú slovenčinu ako materinský jazyk

Pre napísanie tohto blogu ma motivoval rozhovor so sociolingvistkou, Júliou Cholevou Vrábľovou. Materinským jazykom mojich detí je slovenčina, pričom ich vzdelávacím jazykom je fínčina. V nasledujúcom texte sa pokúsim popísať, ako je vzdelávací systém vo Fínsku na takéto situácie pripravený. Nie je to žiaden odborný text, je to skôr zdieľanie zažitého a odpozorovaného.

V prvom rade je systém nastavený tak, že ak dieťa nemá fínčinu ako materinský jazyk, nie je to žiaden problém. Od materskej školy sme boli opakovane uisťovaní, že naše deti sa jazyk naučia a my máme naďalej na ne hovoriť výlučne po slovensky. Opakovali nám, aké je podstatné ovládanie materinského jazyka. Je nevyhnutné pre prenos emócií, ale jeho dobré zvládnutie (gramatika, slovná zásoba, porozumenie a pod.) dáva výborný predpoklad k tomu, aby si dieťa osvojilo i ďalší jazyk, v našom prípade fínčinu.

Vo Fínsku sú jazykové schopnosti detí posudzované v dvoch skupinách. V prvej skupine sú deti, ktoré majú fínčinu ako materinský jazyk a sú na ne kladené iné nároky, ako na deti v druhej skupine. Do druhej skupiny sú zaradené buď deti s odlišným materinským jazykom (deti cudzincov, ale i fínske deti, ktoré majú napr. materinský jazyk švédčinu – tá je vo Fínsku druhým oficiálnym jazykom), alebo aj deti, ktoré majú vážnejšie problémy s osvojením si svojho materinského fínskeho jazyka (napr. kvôli poruche učenia, sociálnej zanedbanosti, zníženému intelektu a pod.). Táto skupina býva označená ako S2, t.j. fínčina je vnímaná ako ich druhý jazyk.

Na univerzite si potom aj študenti a študentky vyberajú, či chcú študovať fínčinu tak, aby ju mohli učiť ako materinský jazyk, alebo ako druhý jazyk. Čiže už príprava pedagógov prebieha rozdielne a kopíruje realitu, v ktorej je nutné pristupovať odlišne (čo sa týka zvládnutia fínčiny) k deťom, ktoré majú tento jazyk ako materinský a ktoré ho ako prvý jazyk nemajú.

V praxi robia všetky deti všetko spolu. Spôsobov, ako už od škôlky učiteľky a učitelia pracujú s rôznojazyčnými deťmi je mnoho. To, čo sme zažili v škôlkach s našimi deťmi my, bolo používanie znakového jazyka spoločne s verbálnym vysvetlením. Veľa sa používajú obrázky, ktoré sa deťom ukazujú a po fínsky sa vysvetľuje, čo to znamená. Sú to obrázky bežných činností v škôlke, ako napr. umyť ruky, ísť von, najesť sa, obliecť sa a pod., rovnako ako aj obrázky podstatných mien, ktoré dieťa už spravidla ovláda vo svojom primárnom jazyku (vláčik, bábika, auto, a pod.).

Do škôlok v pravidelných intervaloch chodí učiteľka fínskeho jazyka, ktorá sa špeciálne venuje práve deťom majúcim akýkoľvek problém s fínčinou. Pracuje s nimi skupinovo aj individuálne a deti 1-2x ročne testuje. Všetky deti, ktoré nemajú fínčinu ako svoj materinský jazyk, majú podrobne odsledované a otestované svoje jazykové schopnosti. Výsledky týchto sledovaní potom idú s dieťaťom z jednej triedy do druhej, zo škôlky do predškolskej, z predškolskej do školy… Učitelia sú tak schopní zachytiť akékoľvek problémy s jazykom, ktoré by dieťaťu znemožňovali sa riadne vzdelávať. 

Ak je takýchto detí v jednej triede v škôlke viacero, hlavná učiteľka môže vytvoriť skupinku, v ktorej sa nad rámec bežnej činnosti venuje rozvoju jazyka. V týchto triedach je potom znížený počet detí, nakoľko existuje všeobecný súhlas, že takéto deti potrebujú dodatočnú podporu, aby fínčinu zvládli.

V školách deti s odlišným materinským jazykom ako fínčinou absolvujú bežnú výuku ako akékoľvek iné deti. Majú však navyše hodiny fínčiny, kde im je venovaná individuálna pozornosť. Na vysvedčení, majú v kolónke ,,materinský jazyk” uvedené, že majú fínčinu ako druhý jazyk. Je tak zrejmé, že ich hodnotenie je výsledkom miernejších nárokov na ovládanie fínčiny. 

Deti sú však i naďalej v škole testované. Po čase môžu prejsť kľudne do skupiny, v ktorej je fínčina hodnotená ako prvý, materinský jazyk. Všetko záleží od ich individuálnych schopností a podpory, ktorá sa im dostáva. Je však úplne v poriadku, ak celé vzdelávanie absolvujú v skupine S2. Jediným rozdielom je to, že takéto deti musia robiť prijímačky na stredné a vyššie školy aj z fínskeho jazyka, aby mala vzdelávacia inštitúcia istotu, že žiak alebo žiačka dostatočne rozumejú preberanému učivu. 

Fínsky vzdelávací systém funguje a je z mnohých hľadísk veľmi inšpirujúci. Deti nie sú diskriminované preto, že ich prvým jazykom nie je fínčina. Naopak, systém to rozoznáva a snaží sa im poskytnúť cielenú podporu. Zmyslom je, aby sa deťom garantovalo právo na vzdelanie a aby deti, ktoré majú zhodou okolností štartovaciu čiaru v danom jazyku niekde inde, dostali šancu sa čo najviac priblížiť svojim fínsky hovoriacim spolužiakom a spolužiačkám. 

Zároveň sa však stále dbá o to, aby deti ovládali čo najlepšie aj svoj materinský jazyk. Preto Fínsko garantuje svojim žiakom vzdelávanie v ich prvom jazyku. Nevyhnutné je, aby sa nazbierala skupinka min. 6 detí a mesto im musí zabezpečiť výučbu v ich materinskom jazyku. Spravidla je to raz týždenne po 2 hodiny. Vo väčších mestách a pri početnejších skupinách cudzincov je to jednoduchšie, ale pevne verím, že sa najbližší školský rok v Helsinkách otvorí aj výučba slovenčiny. To, čo však už teraz vidím je nepripravenosť nášho Ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu. Nedokážem nájsť žiadne podporné materiály pre slovenské deti žijúce v zahraničí a som celkom zvedavá, ako si s tým poradí budúca učiteľka či učiteľ našich detí. To je však už iná téma.

Tento článok uzatvorím iba s prianím, aby sa pre všetky deti žijúce na Slovensku vybudoval premyslený systém, v ktorom dostanú dostatočnú podporu a zvládnu tak prejsť štandardným vzdelávacím systémom aj bez toho, aby bola slovenčina ich materinským jazykom. Skúsenosti s tým sú a ak sa chystá reforma školstva, je to téma, na ktorú treba pamätať.