Denník N

Recep Tayyip Erdogan verzus Božia Múdrosť

English text below: Recep Tayyip Erdogan versus Holy Wisdom

Nedávno som napísal blog o jednom autokratickom prezidentovi a čoskoro sa naskytla príležitosť pripomenúť si ďalšieho. Minulú nedeľu sme na Slovensku oslavovali sviatok vierozvestcov, svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Tento týždeň tiež súd v Turecku podľa tamojších médií rozhodol, že Chrám Božej Múdrosti, Hagia Sofia, sa zrejme bude môcť premeniť späť na mešitu, keďže podľa súdu sa v roku 1935 z neho stalo múzeum protiprávne. Túto premenu sa snaží presadiť vláda tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý o tom hovoril už na jar minulého roka. Hagia Sofia bol od šiesteho storočia najvýznamnejším chrámom Byzantskej ríše, z ktorej pochádzali a ktorej cisárom boli na Veľkú Moravu poslaní práve Konštantín (Cyril) a Metod. Dnes, po vyše jedenástich storočiach tu nie je Byzancia, ktorá je mocnosťou šíriacou kultúru, vzdelanosť a politický vplyv. Máme tu Turecko, na čele ktorého je autokratický prezident, snažiaci sa upevňovať svoju moc a vnútropolitický aj medzinárodný vplyv. Aj za cenu ohýbania či porušovania práva, hazardu s osudom a bezpečnosťou krajiny či jej väčšej islamizácie. Turecko je pritom veľmi silným, dôležitým a (nielen geograficky) strategickým lokálnym hráčom s početne druhou najväčšou armádou v rámci krajín NATO.

Ruchir Sharma, vedúci globálny stratég v Morgan Stanley Investment Management a komentátor The New York Times vo svojej knihe 10 pravidiel úspešných národov (The 10 rules of successful nations) pripomína, že Recep Tayyip Erdogan, podobne ako Vladimír Putin, je na najvyššom poste už štvrté volebné obdobie. Odkedy začalo jeho tretie volebné obdobie v roku 2011, Erdogan opustil cestu ekonomických reforiem, začal viac agresívnejšie presadzovať islamské spoločenské pravidlá a míňať energiu, čas a peniaze na to, aby Turecku prinavrátil v jeho očiach tzv. islamskú veľkoleposť, ktorú zažívala krajina v čase Osmanskej ríše. Pritom to tak spočiatku vôbec nevyzeralo. Ako Sharma uvádza, keď sa Erdogan v roku 2003 chopil úradu, veľmi pozorne počúval triezve rady o tom, ako pomôcť štátnym financiám. Reformoval nehospodárny penzijný systém, privatizoval štátne banky, presadil zákon o tom, ako plynulejšie ukončiť činnosť firiem v konkurze. No najmä, prisahal, že bude udržiavať rozpočtový prebytok. Počas nasledujúcej dekády sa príjem Turkov na obyvateľa zvýšil mnohokrát, až na vyše 10 000 dolárov. Turecko sa dostalo zo zoznamu chudobných krajín ku krajinám stredne bohatým (aspoň na chvíľu). Aj keď je pravdou, že v čase, keď príjem a hrubý domáci produkt Turecka rástol, rástla aj celková globálna ekonomika, do roku 2008 tiež absentovala významnejšia regionálna alebo globálna finančná, ekonomická či hospodárska kríza. Bez reforiem Erdogana by sa však Turecku v tom čase tak dobre nedarilo.

Ako však už bolo spomenuté, Erdogan od prezieravého prístupu k ekonomike a od reforiem upustil. 16. mája 2020, teda uprostred obdobia celosvetovej krízy vyvolanej pandémiou nového koronavírusu, vyšiel na portáli iDnes.cz článok Sáry Mazúchovej s názvom Turecká líra si siahla na dno, prezident Erdogan z toho viní Západ. Ako sa v nom píše, „„[turecký; pozn. autora] Rozpočet má problémy, nezamestnanosť stúpa, dovoz klesá. Prezident Erdogan nie je schopný vysvetliť, čo sa v Turecku deje a len hovorí: „Sme obeťou, Západ nám kradne naše peniaze a manipuluje s našimi výmennými kurzami“, komentuje situáciu v krajine politológ Ibsan Yilmaz z melbournskej univerzity pre Deutsche Welle. Potom, čo sa minulý týždeň líra voči doláru obchodovala za 7,49 a siahla si tak na dno, pristúpila Ankara ku kontroverznému kroku. Globálnym bankám Citigroup, UBS a BNP Paribas zakázala s tureckou menou obchodovať. Bankové domy sa vraj previnili tým, že vo chvíli, keď kupovali veľké čiastky zahraničnej meny, nesplácali včas záväzky voči líre. V pondelok zákaz Turecko uvoľnilo s tým, že záväzky bánk boli, hoci s oneskorením, splnené.“ „V lokálnych médiách sa šíria správy, že za nízku hodnotu líry môže Západ, ktorý chce Turecku ublížiť. „Vyšetrovanie zahraničných bánk, ktoré svoje záväzky plnia s oneskorením, bude pokračovať,“ uviedol Mehmet Ali Akben, šéf tamojšieho finančného regulátora BDDK. Podľa neho je Turecko obeťou „manipulatívnych iniciatív, ktoré ohrozujú finančný systém“.

Lenže podľa mnohých ekonómov a analytikov leží pôvod problémov tureckej meny ďaleko bližšie, než si je Recep Tayyip Erdogan schopný pripustiť. Ešte mesiace pred začatím pandémie sa Turecko snažilo odvrátiť menovú krízu a zbavovalo sa miliárd dolárov zo svojich devízových rezerv, aby tak podporilo tureckú líru. Investorov znepokojuje to, ako Erdogan s finančným trhom krajiny zaobchádza, hovorí Yilmaz. V minulom roku napríklad odvolal šéfa tureckej centrálnej banky po tom, čo guvernér údajne odmietol znížiť úrokové sadzby. Práve politika nízkych úrokov je podľa ekonómov jedným z dôvodov, prečo krajina nie je príťažlivá pre zahraničné investície. „Erdogan neverí, že zvýšením úrokových sadzieb zároveň zvýši atraktivitu meny. Namiesto toho si myslí, že tým len posilní infláciu“, uviedol Orkan Saká z inštitútu London School of Economics. Podľa neho sú Erdoganove ekonomické taktiky prinajmenšom neortodoxné. „Ak nerešpektujete právny štát ani rozsudky medzinárodných súdov a potom sa hráte na mačku a myš so zahraničnými bankami, investori vám skrátka dôveru nedajú. Otázkou je, ako by sa teraz malo Turecko zachovať. Napríklad podľa holandskej banky Rabobank by malo prestať „zachraňovať“ líru zbavovaním sa devízových rezerv a požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond. Takýto postup však Erdogan odmieta.“ (Zdroj: https://www.idnes.cz/ekonomika/zahranicni/turecka-lira-ankara-mezinarodni-banky-obchodovani-spekulace-mena-centralni-banka-devizove-rezervy-zd.A200514_143221_eko-zahranicni_maz?zdroj=vyhledavani)

Ako sa v spomenutom článku ďalej píše, hoci má Turecko vážne menové a ekonomické problémy, krajina pod vedením Erdogana počas koronakrízy posiela zdravotnícky materiál do zahraničia, napr. do Spojených štátov Amerických, Francúzska či do Peru. Prezident Erdogan to prezentuje ako demonštráciu sily Turecka a jeho ochoty pomôcť spojencom v rámci NATO a krajinám v núdzi. Pritom niektorí namietajú, že zdravotnícke zásoby chýbajú v mnohých nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach v samotnom Turecku.

Erdoganov autoritarizmus ale aj antiamerikanizmus je čoraz viac citeľnejší, najmä po zmarenom puči z roku 2016, ktorý mal za cieľ Erdogana zosadiť a zmeniť kurz smerovania Turecka. Erdogan sa viac odklonil od Západu, v mnohých významných geopolitických ale aj hodnotových otázkach má bližšie k Rusku než k USA alebo iným liberálnym demokraciám., Pritom Turecko je už dlhé desaťročia členom NATO a pomerne dlhodobo aj usilovalo o zlepšenie vzťahov s krajinami Európskej únie či dokonca o členstvo v EÚ. Aj dohoda ktorú Turecko s EÚ po migračnej kríze z roku 2015 podpísalo, obsahovala, že Turecko za zadržiavanie migrantov na svojom území dostane na oplátku finančnú pomoc, ale v budúcnosti aj možnosť ašpirovať o bezvízový styk svojich občanov s krajinami únie či o ďalšie rokovania o samotnom vstupe Turecka do európskeho klubu. K posledným dvom bodom však zatiaľ nedošlo. Práve naopak, Recep Tayyip Erdogan sa vo vzťahu k EÚ, jej krajinám a jej predstaviteľom správa čoraz asertívnejšie, neraz hrozí, najmä otvorením hraníc s Gréckom pre migrantov. Veľmi ostro vystúpil napr. aj voči francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorému odporučil, aby si dal skontrolovať, či sa sám nenachádza v stave mozgovej smrti (bolo to po tom, ako sa Macron po stiahnutí sa amerických vojsk zo severnej Sýrie a následnej invázii Turecka vyjadril, že sa NATO nachádza v stave mozgovej smrti). Erdoganov odklon od Západu je viditeľný nielen vo vzťahu k EÚ, ale aj USA a NATO. Najmä potom, čo Turci uprednostnili kúpu ruského raketového obranného systému S-400.

Ako píše vo svojom komentári Rozíde sa Turecko so svojimi spojencami v Severoatlantickej aliancii? uverejnenom takmer pred rokom na portáli ceskapozice.lidovky.cz Ľubomír Světnička, „USA a ďalšie členské štáty NATO, ktorého je Turecko členom od roku 1952, nákup kritizujú od chvíle, keď Ankara začala s Moskvou obchod vyjednávať. Spojenci kvôli správaniu Ruska v uplynulých rokoch považujú systém S-400 za ohrozenie, navyše nie je kompatibilný s inými systémami, a preto ho nie je možné zapojiť do protivzdušnej obrany Aliancie. Pre Američanov je problémom, že by ruský systém mohol získavať citlivé dáta o nových lietadlách F-35, ktoré sa v najbližších rokoch stanú štandardom vzdušných síl NATO. Ide však o vyústenie omnoho väčšieho problému, ktorý sa týka predovšetkým tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Nákup ruského systému a ochladzovanie vzťahov s USA vyvolávajú obavy zo spoľahlivosti Turecka ako spojenca. NATO je viac ako bezpečnostné spojenectvo – ide o spoločenstvo krajín, ktoré zdieľajú podobné hodnoty a princípy. Preto je otázne, či by dnešné Turecko pozvánku k členstvu v NATO dostalo. Západná, predovšetkým americká kritika prezidenta Erdogana je oprávnená. „Ide o reálnu obavu, že nákup S-400 je symbolom odpútania Turecka od Západu a začiatok mocenských ambícií krajiny na Bospore, ku ktorým jej môže pomôcť skôr Rusko a Čína ako demokratické NATO a EÚ,“ uviedol analytik Lukáš Dyčka z vysokej školy Baltic Defence College v estónskom Tartu. A pripomenul, že ochladenie vzťahov dvoch významných členov NATO nie je nič nové. Nastalo už pri krízach na Cypre v rokoch 1964 a 1974 či pri americkej invázii do Iraku v roku 2003. Až za prezidenta Erdogana však nezhody prichádzajú pri každom väčšom probléme na Blízkom východe. Či ide o sankcie proti Iránu, intervenciu v Líbyi, občiansku vojnu v Sýrii či vzťah k Egyptu či Rusku, Ankara a Washington sú takmer vždy na opačnej strane. Nákup systému S-400 podľa Dyčku predstavuje iba kvapku v zlých vzťahoch oboch krajín v uplynulom desaťročí – možno ale poslednú.“

Erdoganov antiamerikanizmus je dôsledkom americkej kritiky dodržiavania ľudských práv v Turecku a podpory islamistov v Sýrii aj neprijateľnosti spolupráce USA so sýrskymi Kurdmi a ich ochrany v boji proti Islamskému štátu. Cieli predovšetkým na domácu populáciu a je symbolom buchnutia silného vodcu, že Turecko je na Západe nezávislé. Pritom pred Erdoganovým postupným posunom k islámskejšej identite bolo Turecko sekulárne a usilovalo o členstvo v Európskej únii napriek jej frustrujúcim odmietavým výhovorkám.“

Turecká exilová opozícia často označuje Erdoganovu vládu za „diktatúru, ktorá zmenila Turecko na gulag“. Niet divu. Po zmarení „vojenského prevratu“ z 15. júla 2016 boli desiatky tisíc Turkov uväznených a obvinených z terorizmu a viac ako 100 tisíc úradníkov a štátnych zamestnancov prepustených. Podľa štúdie amerického Modern War Institute pri akadémii vo West Pointe slúžia najnovšie Erdoganove kroky k tomu, aby z neho nezhody so Západom urobili „hrdinu, ktorý robí ťažké, ale potrebné rozhodnutia k šíreniu neoosmanskej moci“ v regióne. Erdogan je súčasne pragmatik, a preto vie, že nákup ruského systému S-400 môže krajinu priviesť k ekonomickej katastrofe. Americké sankcie by tureckú ekonomiku ešte viac posunuli k priepasti. „Pretrhnutie vzťahov Turecka a NATO ako súčasť Erdoganovho krátkodobého upevnenia moci povedie k dlhodobému oslabeniu tureckej ekonomiky a armády,“ tvrdia analytici. Východiskom môže byť, že „najbližší vplyvní“ prinútia Erdogana, aby sa spamätal. V dôsledku centralizácie moci však môže len on rozhodnúť, či Turecko bude úspešné vďaka pokračovaniu v spojenectve so Západom alebo bude sledovať ruské väzby a naďalej rozširovať a upevňovať autoritársky režim.“ (Zdroj: https://ceskapozice.lidovky.cz/tema/rozejde-se-turecko-se-spojenci-v-severoatlanticke-alianci.A190717_011009_pozice-tema_lube)

Aktualizácia: Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan premenil istanbulskú Hagia Sophiu na mešitu v piatok hodiny potom, čo súd rozhodol, že rozhodnutie z 30. rokov minulého storočia zmeniť kultovú budovu na múzeum bolo nezákonné. Erdogan v uznesení zdieľanom na Twitteri uviedol, že majestátnu klenutú budovu odovzdal vládnemu riaditeľstvu pre náboženské veci, aby ju otvorila veriacim. (Zdroj (angl.): https://www.nbcnews.com/news/world/istanbul-s-hagia-sophia-set-be-converted-mosque-top-court-n123331)

 

Recep Tayyip Erdogan versus Holy Wisdom

 I recently wrote a blog about one autocratic president, and soon there was an opportunity to remember another. Last Sunday in Slovakia we celebrated the feast of the missionaries, the holy Thessalonian brothers Cyril and Methodius. This week, according to the local media, a court in Turkey also ruled that the Temple of Holy Wisdom, Hagia Sophia, would probably be able to be turned back into a mosque, as according to the court in 1935 it became a museum illegally. This try of transformation is pushed by the government of Turkish president Recep Tayyip Erdogan, who spoke about this in the spring of last year. Hagia Sofia had been the most important church of the Byzantine Empire since the sixth century, from which Cyril and Methodius originated and which emperor sent them to Great Moravia. Today, after more than eleven centuries, there is no Byzantium, which is a power that spreads culture, education and political influence. We have Turkey here, headed by an autocratic president, trying to consolidate his power and domestic and international influence. Even at the cost of bending or breaking the law, gambling with the fate and security of the country or its greater Islamization. At the same time, Turkey is a very strong, important and (not only geographically) strategic local player with the numerically second largest army within NATO countries.

Ruchir Sharma, chief global strategist at Morgan Stanley Investment Management and a commentator for The New York Times recalls in his book entitled The 10 rules of successful nations, that Recep Tayyip Erdogan, like Vladimir Putin, is in the highest post for the fourth election period. Since the beginning of his third term in 2011, Erdogan has abandoned the path of economic reform, more aggressively pursued Islamic social rules, and spent energy, time and money to bring to Turkey the so-called „return“ of Islamic grandeur experienced by the country during the Ottoman Empire. At the same time, it didn’t look like that at all in the beginning. According to Sharma, when Erdogan took office in 2003, he listened very carefully to sober advice on how to help public finances. He reformed the uneconomical pension system, privatized state-owned banks, and enforced a law on how to more smoothly close down bankrupt companies. But in particular, he vowed to maintain a budget surplus. Over the next decade, Turks‘ per capita income increased many times, to more than $ 10,000. Turkey has moved from a list of poor countries to moderately rich countries (at least for a while). While it is true that at a time when Turkey’s income and gross domestic product were growing, the overall global economy was also growing, until 2008 there was also no major regional or global financial or economic crisis. However, without Erdogan’s reforms, Turkey would not have done so well at the time.

However, as already mentioned, Erdogan abandoned the prudent approach to the economy and reforms. On May 16, 2020, in the middle of the global crisis caused by the new coronavirus pandemic, an article by Sára Mazúchová entitled The Turkish Lira reached its bottom and President Erdogan blames the West for this was published on the iDnes.cz portal. As it says, „„[Turkish; author’s note] budget has problems, unemployment is rising, imports are falling. President Erdogan is unable to explain what is happening in Turkey and just says: „We are victims, the West is stealing our money and manipulating our exchange rates,“ political scientist Ibsan Yilmaz of the University of Melbourne said for Deutsche Welle. After trading the lira against the dollar last week for 7.49, Ankara took a controversial step. Citigroup, UBS and BNP Paribas global banks have been banned from trading in Turkish currency. The banks were blamed for allegedly not paying their liabilities to the lira in time while they bought large amounts of foreign currency. Turkey released the ban on Monday, saying the banks‘ commitments were met, albeit belatedly.“ „There are rumors in the local media that the West, which wants to hurt Turkey, is to blame for the low value of the lira. „The investigation into foreign banks, which are meeting their obligations late, will continue,“ Mehmet Ali Akben, head of the local financial regulator of BDDK, said. According to him, Turkey is the victim of „manipulative initiatives that threaten the financial system“.

But according to many economists and analysts, the origins of the Turkish currency problems are far closer than Recep Tayyip Erdogan is able to admit. Months before the start of the pandemic, Turkey sought to avert a currency crisis and rid itself of billions of dollars in its foreign exchange reserves to support the Turkish lira. Investors are concerned about how Erdogan treats the country’s financial market, Yilmaz says. Last year, for example, he dismissed the head of Turkey’s central bank after the governor allegedly refused to cut interest rates. According to economists, the policy of low interest rates is one of the reasons why the country is not attractive for foreign investment. „Erdogan does not believe that raising interest rates will also increase the attractiveness of the currency. Instead, he thinks it will only boost inflation,“ Orkan Saká of the London School of Economics said. According to him, Erdogan’s economic tactics are at least unorthodox. „If you do not respect the rule of law or the rulings of international courts and then play cat and mouse with foreign banks, investors simply will not give you confidence. The question is how Turkey should behave now. For example, according to the Dutch bank Rabobank, it should stop „saving“ the lira by getting rid of foreign exchange reserves and ask the International Monetary Fund for help. However, Erdogan refuses to do so.“ (Source (Czech): https://www.idnes.cz/ekonomika/zahranicni/turecka-lira-ankara-mezinarodni-banky-obchodovani-spekulace-mena-centralni-banka-devizove-rezervy-zd. A200514_143221_eko-zahranicni_maz? source = search)

As the article goes on to say, although Turkey has serious monetary and economic problems, the country, led by Erdogan, sends medical supplies abroad during the coronavirus crisis, e.g. to the United States, France or Peru. President Erdogan presents this as a demonstration of Turkey’s strength and its willingness to help NATO allies and countries in need. At the same time, some argue that medical supplies are lacking in many hospitals and medical facilities in Turkey itself.

Erdogan’s authoritarianism as well as anti-Americanism is becoming more and more palpable, especially after the failed coup d’état of 2016, which aimed to overthrow Erdogan and change Turkey’s course. Erdogan has moved further away from the West, closer to Russia than to the United States or other liberal democracies on many important geopolitical but also value issues. Turkey has been a member of NATO for many decades and has long sought to improve relations with European Union countries or even aspire for EU membership. The agreement that Turkey signed with the EU after the 2015 migration crisis included that Turkey would receive financial assistance in return for detaining migrants on its territory, but also the opportunity to aspire visa-free travel for its citizens to EU countries or further negotiations on Turkey’s accession to the European club. However, the last two points have not yet occurred. On the contrary, Recep Tayyip Erdogan is becoming increasingly assertive towards the EU, its countries and its representatives, he has often threatened, especially by opening the border with Greece to migrants. He spoke very sharply, e.g. also against French President Emmanuel Macron, to whom he recommended that he should check himself for a state of brain death (after Macron claim after the withdrawal of US troops from northern Syria and the subsequent invasion of Turkey, that NATO was in a state of brain death). Erdogan’s detachment from the West is visible not only in relation to the EU, but also in relation to the United States and NATO. Especially after the Turks preferred to buy a Russian missile defense system S-400.

As Ľubomír Světnička writes in his commentary Will Turkey break up with its allies in the North Atlantic Alliance? published almost a year ago on the portal ceskapozice.lidovky.cz, „The USA and other NATO member states, of which Turkey has been a member since 1952, have been criticizing the purchase since Ankara began negotiations with Moscow. Due to Russia’s behavior in recent years, the Allies consider the S-400 system to be a threat, and it is not compatible with other systems and therefore cannot be involved in the Alliance’s air defense. The problem for the Americans is that the Russian system could obtain sensitive data about the new F-35 aircraft, which will become the standard of NATO air force in the coming years. However, this is the result of a much bigger problem, which mainly relates to Turkish President Recep Tayyip Erdogan. The purchase of the Russian system and the cooling of relations with the United States raise concerns about Turkey’s reliability as an ally. NATO is more than a security alliance – it is a community of countries that share similar values ​​and principles. Therefore, it is questionable whether today’s Turkey would receive an invitation to join NATO. Western, especially American, criticism of President Erdogan is justified. „This is a real concern that the purchase of the S-400 is a symbol of Turkey’s detachment from the West and the beginning of the country’s power ambitions on the Bosphorus, which Russia and China can help it with rather than democratic NATO and the EU,“ analyst Lukáš Dyčka of Baltic Defense College in Tartu, Estonia, said. And he reminded that the cooling of relations between two important NATO members is nothing new. It has already occurred during the crises in Cyprus in 1964 and 1974 or during the US invasion of Iraq in 2003. However, it was not until President Erdogan that disagreements arose with every major problem in the Middle East. Whether it is sanctions against Iran, intervention in Libya, civil war in Syria or relations with Egypt or Russia, Ankara and Washington are almost always on the opposite side. According to Dyček, the purchase of the S-400 system represents only a drop in the bad relations between the two countries in the past decade – but perhaps the last one.”

Erdogan’s anti-Americanism is the result of American criticism of human rights in Turkey and support for Islamists in Syria, as well as the unacceptability of US cooperation with the Syrian Kurds and their protection in the fight against the Islamic State. It targets primarily the domestic population and is a symbol of the hit of a strong leader that Turkey is independent of the West. At the same time, before Erdogan’s gradual shift to a more Islamic identity, Turkey was secular and sought membership of the European Union despite its frustrating rejection.“

The Turkish exil opposition often describes Erdogan’s government as „a dictatorship that turned Turkey into a gulag.“ No wonder. After the failure of the „military coup d’état“ of July 15, 2016, tens of thousands of Turks were imprisoned and charged with terrorism and more than 100,000 officials and civil servants were fired. According to a study by the American Modern War Institute at the West Point Academy, Erdogan’s latest moves and disagreements with the West are used to make him a „hero who makes difficult but necessary decisions to spread neo-Ottoman power“ in the region. Erdogan is also a pragmatist, so he knows that buying Russia’s S-400 system could lead to economic disaster. US sanctions would push the Turkish economy even further into the abyss. „The severance of Turkey-NATO relations as part of Erdogan’s short-term consolidation of power will lead to a long-term weakening of the Turkish economy and military,“ analysts said. The starting point may be that the „closest influencers“ force Erdogan to recover. However, as a result of the centralization of power, only he can decide whether Turkey will succeed by continuing its alliance with the West or will pursue Russian ties and continue to expand and consolidate the authoritarian regime.“ (Source (Czech): https://ceskapozice.lidovky.cz/tema/rozejde -se-turkey-the-ally-to-North Atlantic-alianci.A190717_011009_pozice-tema_lube)

Update: Turkish President Recep Tayyip Erdogan re-converted Istanbul’s Hagia Sophia into a mosque Friday, hours after a court ruled that a 1930s decision to make the iconic building into a museum had been unlawful. Erdogan said in a decree shared on Twitter that he had handed the majestic domed building over to the government’s directorate of religious affairs to open it up to worshipers. (Source: https://www.nbcnews.com/news/world/istanbul-s-hagia-sophia-set-be-converted-mosque-top-court-n1233310)

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

🇸🇰 Jakub Feltovič sa narodil 12. júla 1994 v Prešove. V domovských Lipanoch vyštudoval gymnázium, v roku 2008 ako 13-ročný zvíťazil vo svojej kategórii na Medzinárodnej olympiáde v ruskom jazyku v Moskve. Svojho času v tejto súťaži triumfovala aj nemecká kancelárka Angela Merkel. Jakub prispieva blogmi o politike a medzinárodných vzťahoch. Zaujíma ho politika, diplomacia, právo, financie, zdravotníctvo a farmácia, situácia na Slovensku i v Európe a vo svete. Ideologicky a hodnotovo má blízko k francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorý je jeho vzorom v budovaní modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky a vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. 🇬🇧 Jakub Feltovič was born on July 12, 1994 in Prešov. He graduated from a grammar school in his home town of Lipany, and in 2008, at the age of 13, he won in his category at the International Olympiad in the Russian language in Moscow. German Chancellor Angela Merkel also triumphed in this competition. Jakub contributes blogs on politics and international relations. He is interested in politics, diplomacy, law, finance, healthcare and pharmacy, the situation in Slovakia and in Europe and in the world. Ideologically and in value, it is close to French President Emmanuel Macron, who is his role model in building a modern, united, fair and economically and militarily strong and socially solidary European Union.