Prečo na Taiwane žiadna epidémia nie je: Zhrnutie

Mal by som sa k tomu postaviť ako chlap a address the elephant in the room (neviem, nakoľko slon v miestnosti je z frazeologického hľadiska vhodný preklad) – Covid-19.

O čo ide?

Nuž ide o to, že žijem už asi rok na Taiwane a ak by som nesledoval správy, vari by som ani nezaznamenal, že tú má zúriť nejaká epidémia. Tu sú najnovšie čísla :

Taiwan: 449 prípadov, 7 úmrtí¹
Slovensko: 1870 prípadov, 28 úmrtí²

Asi by sa patrilo poznamenať, že Slovensko je európsky premiant, čo sa týka vírusu, pričom Taiwan nie je ani zďaleka jediná ázijská krajina, ktorej sa podarili podobné čísla (viac o tom neskôr; v zhrnutí sa chcem venovať najdôležitejším informáciam). Treba tiež zôrazniť, že hoci je Slovensko rozlohou o tretinu väčšie ako Taiwan, má o 18 miliónov obyvateľov menej. Taiwan má skoro toľko ľudí ako Austrália, teda zhruba 4,5-krát viac ako Slovensko. Ani to však nemaľuje celkom realistický obraz; treba si uvedomiť, že Taiwan je v podstate jedno obrovské pohorie vyrastajúce z mora a drvivá väčšina obyvateľstva je koncentrovaná na západnej pobrežnej planine. Z východného pobrežia na mnohých miestach prudko stúpajú útesy a vysoké vrchy a v hornatom strede nežije prakticky nikto okrem turistov (Taiwan má prakticky všetky horské chaty zadarmo, ale o tom inokedy).

Horeuvedená štatistika je opäť len nezmyselné číslo. Tých 449 prípadov za celý čas trvania epidémie nevystihuje realitu. Faktom je, že cez komunitný prenos sa na Taiwane nakazilo 55 ľudí, čo je číslo omnoho bližšie skutočnosti. Komunitný prenos tu nezaznamenali už asi od apríla, čiže tri mesiace, takže vírus tu prakticky necirkuluje. 357 prípadov boli ľudia, čo sa nakazili v zahraničí a temer každý jeden z nich bol odchytený a izolovaný už na letisku (áno, Taiwan to má omnoho jednoduchšie tým, že je ostrov). Zvyšných 36 prípadov bola nákaza na jednej vojenskej lodi (Panhsin).³

Ako sa to premieta do bežného života občanov? Snáď to zhrniem do dvoch bodov:

1. Prakticky nič sa tu nezatvorilo. Ani školy, dokonca ani materské, súkromné, univerzity, či doučovacie. Toto je fotografia z 15. marca v nedeľu poobede na tradičnom trhu v Sanxii (predmestie Nového Taipeia):
   A toto je foto z populárneho južného letoviska (Kenting) v prvý deň sviatku zametania hrobiek (čosi ako u nás Halloween Dušičky, ibaže na začiatku apríla; asi preto, lebo aj vtedy je tu daždivo ako u nás novembri):
   
2. Hospodársky rast. Áno, Taiwanu sa aj tento rok prognózuje hospodársky rast.⁴ Pozor, ide pritom o krajinu, ktorá ešte pred epidémiou mala HDP na obyvateľa na úrovni Nemecka, Austrálie, či USA (viac než akákoľvek iná ekonomika v Ázii, ak nerátam miništátiky typu Singapur, Hong Kong, Makao, či Brunej). Slovensko sa má prepadnúť o necelých desať percent.⁵

Dobre, ale čo je za tým?

Maskami to zrejme nebude, resp. ani zďaleka neboli (a nie sú) najdôležitejšie – o dôvodoch a dôkazoch neskôr. Rád by som to opäť zhrnul do dvoch bodov:

1. Okamžitá reakcia. Taiwan začal kontrolovať pasažierov prichádzajúcich z Čínskej provincie Hubei ešte v minulom roku (áno, možno niektorí z nás si nepamätáme, ale kedysi tu existovalo aj čosi také ako minulý rok). To bolo predtým, než vôbec Čína oficiálne priznala WHO (Svetovej zdravotníckej organizácii), že sa u nich niečo deje. Ja som sa o koronavíruse s miestnymi bežne bavil už v januári.
2. Tu asi niektorí z vás očakávajú, že napíšem testovanie. No ale to nie je celkom tak. Testovanie je celkom zbytočné, ak sa informácie z neho nepoužijú na to, čo je skutočne dôležité – contact tracing & selective isolation (pozor, nepliesť si s mass incarceration, ako tomu bolo na Slovensku). Akonáhle vláda vie o prakticky každom jednom prípade, rozsiahle testovanie je nepotrebné; Taiwan nijako nevynikal v množstve testov. Testovanie dáva zmysel len na to, aby vláda dostala situáciu pod kontrolu, pre príklad nemusíme chodiť ďaleko, napríklad taká Južná Kórea.

Ja som akosi prišiel k vývodu, že vláda na Taiwane sa v tejto kríze zachovala ideálne – ako minarchia. Čo to znamená? Patrilo by sa to celé vysvetliť.

Ide o to, že v pozadí makajú dňom a nocou ako besní len preto, aby obyvateľstvo pocítilo čo najmenšie následky. Keď sa zaznamenal nejaký prípad nákazy, zodpovední pracovníci požiadali nakazeného o zoznam ľudí, s ktorými bol v kontakte a zoznam miest, ktoré v predchádzajúcich dňoch navštívil. Následne obvolali bárs aj stovky ľudí, s ktorými bol tento človek v kontakte a väčšinou ich požiadali, aby sa nasledujúce dva týždne sledovali, či sa u nich neprejavia príznaky.

Ak išlo o bližší kontakt, mohli nariadiť karanténu (pozor, nie v štátnych zariadeniach, ale doma). Za každý deň karantény je samozrejme kompenzácia. Neviem, koľko je to u Taiwančanov, ale u zahraničných turistov (ktorých do marca ešte púšťali do krajiny) to bolo 1000 dolárov denne. Miestny dolár je zhruba čosi ako naša v blahej pamäti niekdajšia poručenopánubohu koruna, Boh jej daj večnú slávu, takže vyše 30 eur. Čiže za 14 dňovú karanténu v štátom určenom zariadení, keďže zahraniční turisti tu nemajú domov, zinkasovali plus-mínus 500 eur.

V novinách boli následne články typu:

Za posledný deň pribudli dvaja nakazení, jeden prípad dovezený zo zahraničia, jeden prípad komunitného prenosu. Nakazený sa pohyboval v ten a ten deň a v tom a tom čase na trhu v tom a tom meste. Ak ste boli na tom trhu v uvedenom čase a cítite príznaky, kontaktujte bezplatnú linku 1922.

Komunikácia od vlády bola vždy na úrovni:

Občania, nepanikárte, všetko máme pod kontrolou.

Pretože skutočne aj mali. V každom jednom momente tunajší komeptentní mali prehľad prakticky o každom jednom prípade, odkiaľ pochádza, ako sa nakazil, s kým sa skontaktoval, atď. Čosi podobné som zaznamenal aj v diskusiách s domácimi:

Nebojte sa, tu ste v bezpečí.

Taiwan mal inteligentnú karanténu prakticky od počiatku epidémie, kde sledovanie bolo zabezpečené cez lokalizáciu mobilného telefónu na základe pingov od signálnych veží. To samozrejme neurčí vašu polohu na meter presne ale vie to povedať, že či niekam idete alebo nie. Pokuty za nedodržanie karantény sa tu pohybovali od 150-tisíc po 300-tisíc dolárov a v jednom vysoko publicizovanom prípade udelili pokutu spomínaných 300-tisíc dolárov (zhruba 10-tisíc eur) jednému biznismenovi, ktorý po návrate z Číny ignoroval nariadenú karanténu a zúčastnil sa večierku. Pre porovnanie, pokuty za bežné dopravné priestupky sa tu začínajú na smiešnych 300 dolároch (necelých 10 eur).

Dobre, možno niekto z vás tu namietne, že ide o obmedzovanie základných slobôd. Spomínané sledovanie mobilov je tu vnímané veľmi citlivo, keďže na tomto ostrove stále vládne mentalita bipolárneho sveta – my sme tí dobrí a Čína, kde kamerami sledujú, verejne pranierujú a pokutujú ľudí ešte aj za prechádzanie ulice pešo na červenú, sú tí zlí. Tu si predstavitelia moci nemôžu dovoliť akékoľvek zneužitie uvedených opatrení, lebo, prenesene, od zajtra sú na chodníku.

Len pre príklad, v prezidentských voľbách v januári bol pôvodne jasným favoritom kandidát Kuomintangu (KMT, resp. Národná strana), keďže ľudia mali pocit, že vládnuca strana ignorovala ekonomiku a strácala diplomatických spojencov. Ako sa však v júni 2019 začali protesty v Hong Kongu, na čelo priesumov sa vyšvihla súčasná prezidentka z DPP (Demokratická progresívna strana). Prečo? Nuž, Kuomintang je strana potomkov poslednej vlny čínskych migrantov (po 1945) a mnohí z nich stále pozerajú na Čínu ako ich domovinu. A hoci sa celý KMT dôrazne dištancoval od akéhokoľvek prístupu k čínskemu modelu 1 krajina, 2 systémy, ich reputácia je natoľko poznamenaná týmto biľagom v očiach taiwanskej verejnosti, že DPP nemala problém ich vo voľbách zvalcovať.

Ako som spomínal, nezaznamenal som tu žiadne obmedzenia osobných slobôd v porovnaní so Slovenskom. Počas celej epidémie mohli Taiwanci kedykoľvek vycestovať do zahraničia a vrátiť sa. Jediné, o čo som sa dopočul, bola debata o obmedzení vycestovania študentov do 18 rokov za hranice, ale aj to sa stretlo s masívnym odporom opozície (KMT) a pokiaľ viem, nebolo presadené.

Obmedzenia pre Taiwan by, mimochodom, boli katastrofálne. Kolotoč spotreby tu pripomína to koliesko v teráriach, kde behajú pokusné myši. Kultúra mestnych nočných trhov vám naisto ukáže, že ťažným koňom ekonomiky sú malé, rodinné podniky. To sú také, ktoré prevažne žijú zo dňa na deň a nemajú zdroje na to, aby si mohli dovoliť vypnúť biznis na niekoľko mesiacov. Ceny služieb a niektorých produktov sú tu stále nízke dokonca aj v porovnaní so Slovenskom (nehovoriac už o Západnej Európe), pretože mentalita juhovýchodnej Ázie postráda chamtivosť a lakomstvo v takej miere, v akej sme na to zvyknutí doma. Aj preto sú tu miestne biznisy viac závislé na cash flow a akékoľvek vynútené prerušenie aktivity by malo mimoriadne negatívny dopad.

V ďalšom dieli napíšem čosi viac o maskách. Spolier: žiadne rúškové šialenstvo tu neprebiehalo.

1. Čísla k 9. júlu 2020
2. Čísla k 3. júlu 2020
3. Najväčší nárast prípadov, zaznamenaný na prelome marca a apríla, boli v skutočnosti prakticky výlučne repatrianti, napr. študenti, ktorí nemohli chodiť do školy a zároveň sa necítili dostatočne bezpečne v krajinách Západnej Európy či USA.
4. Taiwanský štatistický úrad: 1,67% (28. mája)
   Asian Development Bank: 0,8% (18. júna)
   DBS Bank (Singapur): -1% (3. júna)
5. Európska komisia: -9% (7. júla)