Denník N

Ilúzia konca dejín.

Keď sa pozeráme späť do minulosti, uvedomujeme si, ako veľmi sme sa zmenili. Možno niekto v mladosti túžil žiť v centre mesta, a teraz je jeho snom žiť na vidieku alebo predmestí. Alebo niekto investoval značné prostriedky do svojho hobby, ktoré ho už vôbec neoslovuje. Ale ako veľmi sa zmeníme v budúcnosti? Budú to dramatické zmeny alebo len malé korekcie na našich osobnostiach, preferenciách a hodnotách?

V článku s názvom Ilúzia konca dejín (End-of-History Illusion; názov je inšpirovaný knihou Francisa Fukuyamu- Koniec dejín a posledný človek, ktorá vyšla na začiatku 90tych rokov,  v ktorej predpokladal, že liberálna demokracia globálne zvíťazila a sme svedkami konca dejín) si autori položili podobné otázky. Na ich zodpovedanie urobili experiment na takmer 19000 respondentoch vo veku od 18 do 68  rokov.

Časť respondentov absolvovala test na zistenie piatich dominantných charakteristík ľudskej osobnosti (takzvaná Veľká päťka), kde sa hodnotí miera neurotizmu, extraverzie, otvorenosti, prívetivosti a svedomitosti. Potom ich rozdelili náhodne do dvoch skupín – na „pamätníkov“ a prediktorov. Prvá skupina mala reportovať, aká bola ich osobnosť pred 10 rokmi, zatiaľ čo druhá si mala predstaviť, aká bude ich osobnosť o 10 rokov. Následne sa porovnali predpovede a spomienky. Dali sa do kontrastu predikcie ľudí vo veku n rokov a spomienky ľudí vo veku n+10 rokov (čiže predpovede 18-ročných sa porovnali so spomienkami 28-ročných.)

Ďalšej skupiny testovaných sa dopytovali na základné životné hodnoty podľa Schwartzovej teórie (napr. hedonizmus, konformitu). A zvyšná časť respondentov odpovedala na otázky aké je ich najobľúbenejšie jedlo, typ dovolenky, druh hudby, hobby a meno ich najobľúbenejšieho priateľa. Podobne ako v prvej časti experimentu, aj tu robili buď predikciu do budúcnosti alebo sa rozpomenuli ako sa zmenili ich hodnoty alebo preferencie.

Zmeny v osobnostných rysoch, životných hodnotách a aj preferenciách sa menili počas celého života. Najväčšie zmeny boli viditeľné v mladosti a s pribúdajúcim vekom sa stabilizovali. Čo je však podstatné, že ľudia dramaticky podceňujú mieru ich zmeny. Ako keby práve v tomto momente (a je jedno v ktorom veku), sa ich vývoj dramaticky spomalil, a vidia len veľmi malý priestor na zmenu. Pri kvantitatívnom vyjadrení si môžete predstaviť, že 18-ročný človek, u ktorého sa očakáva veľká zmena osobnosti, si predstavoval, že sa za 10 rokov zmení len tak, ako sa v skutočnosti zmenil za 10 rokov 50-ročný človek, o ktorom predpokladáme, že vzhľadom na vek je vývin jeho osobnosti menej výrazný.

Všetky tieto štúdie naznačili, že ľudia preceňujú stabilitu svojich preferencií. Autori sa teda rozhodli urobiť experiment, kde sa pozreli na praktický dosah týchto zistení.  V tejto štúdii sa časti respondentov opýtali na ich obľúbenú hudobnú skupinu, a koľko by boli ochotní dnes zaplatiť za ich koncert o 10 rokov. Druhej skupiny sa pre zmenu opýtali, aká bola ich obľúbená kapela pred 10 rokmi a tak isto na maximálnu cenu, ktorú by boli dnes odhodlaní minúť. Cena, ktorú boli ľudia ochotní zaplatiť za koncert aktuálnej obľúbenej kapely o 10 rokov bola v priemere $129, zatiaľ čo v prípade kapely, ktorá bola obľúbená pred 10 rokmi, by za jej dnešný koncert zaplatili len $80. To predstavuje rozdiel až na úrovni 61%. Ľudia teda majú tendenciu preplatiť svoje budúce rozhodnutia, pretože sa rozhodujú na základe súčasných preferencií.

Tieto experimenty priamo nevedia vysvetliť mechanizmus tejto ilúzie. Autori špekulujú o dvoch možných vysvetleniach. Prvé vychádza z toho, že ľudia považujú svoje osobnosti za atraktívne, svoje hodnoty za príťažlivé a svoje preferencie za rozumné a že už dosiahli ušľachtilého stavu a zdráhajú sa predstaviť, že sa zmenia. Taktiež majú tendenciu veriť, že sa dobre poznajú a takáto zmena ohrozuje túto ich vieru. Druhé možné vysvetlenie spočíva v tom, že ľudia sa oveľa ľahšie vedia na niečo rozpamätať, ako si niečo nové predstaviť, niečo, čo nahradí ich aktuálne preferencie. Ťažko si je predstaviť osobu, ktorú ste ešte nestretli, film alebo hudbu, ktorá ešte nevznikla.

Keď sa pozriete na svoje teenagerské roky, a uvedomíte si, ako ste sa zmenili, vaše budúce ja si takú istú zmenu uvedomí pri pohľade na vaše súčasné ja. Aj keď sa môže zdať, že sa už nezmeníte, že sa nezmení vaša osobnosť, preferencie a hodnoty, (vaše) dejiny nekončia, je to len ilúzia.

 

Referencie:

Jordi Quoidbach, Daniel T. Gilbert, Timothy D. Wilson, The End of History Illusion, Science 339(2013), pp. 96-98, 10.1126/science.1229294

Jordi Quoidbach, Daniel T. Gilbert, Timothy D. Wilson, Your life satisfaction will change more than you think: A comment on Harris and Busseri (2019), J. of Research in Personality 86 (2020), pp. 103937, 10.1016/j.jrp.2020.103937

Teraz najčítanejšie

René Derian

Veľkú časť kariéry som sa venoval teoretickému výskumu vlastností molekúl a nízko-rozmerných systémov a oblasť mojej expertízy je kvantové Monte Carlo. V súčasnosti pomocou strojového učenia bojujem proti malwaru.