Bytie a právo
Pred pár dňami inšpirovaný i myšlienkami, či životnými názormi, nášho tohtoročného čestného hosťa, historika SAV, Ivana Kamenca, keď spájal potrebu rešpektovania ľudských práv zo strany suverénnych štátov i na svojich občanov, čo bola myslím časť jeho odpovedi na moju otázku, či sa z histórie môžeme poučiť, alebo:
V čom tkvie tá podstata historického skúmania života človeka v modernej dobe?, a teda, keď som si to nejak vcelku originálne spojil s inou úvahou filozofa Martina Heideggera, v s úvislosti s jeho témou skúmania:
„Čo je bytie?“,
som to mal už nejak sformulované, ale som to nezapísal a ostalo to teda „vyblednuté“, zahmlené…
…a dnes ráno som si nejak spomenul, začal to zapisovať a zrazu počujem nejaký šramot na loggii. Akoby sklo. (to bol úvod, veta…sorry…)
Pozriem von a tam vrana. Zdala sa mi veľká. Netypický pohľad.
Teraz, ako to píšem, spomenul som si i na E.A. Poe (Never more…havran zanaŕíkal na okenici…:-))
Teda to, čo som sa snažil, možno nesprávne v úvahe s Heideggerovým bytím uviesť a zapísať, bolo asi toto:
Ak mu išlo o to, čo je bytie, predpokladal, že už pri samotnom stanovení tejto témy, pri zameraní sa na to, čo prežívame, čo žijeme, vedome a intenzívne, je určitý predpoklad, ktorý tento proces umožňuje.
(A aby som nevyzeral ako moc múdry, uvediem, že tu čerpám z live streamov, ktoré sú na youtube od filozofa Antonína Doláka, dá sa to nájsť….).
Teda ten predpoklad je učité predporozumenie. predtým, ako sa na to pýtame, akoby sme už tušili odpoveď. Nevieme ju síce vyjadriť. Je to možno nejaké tajmstvo. Slová nestačia na také pocity. Prežívanie prúdu života, prítomnosti. Možno Boha? Určitého vzťahu seba so svetom, so situáciou, v ktorej sme, v ktorej sa nám veci „dávajú“, „sú na po ruke“, sme to nielen my, ako subjekt, ale zároveň sme súčasťou tej situácie, prostredia, sme i tými vecami a bez nich by sme boli iní…
(Tu pravdepodobne čerpá z fenomenológie, bol žiak tohto ucenia, žiak E. Husserla.).
Teda to som chcel povedať, že práve vďaka spojeniu ľudských práv s učením o bytí, ktoré je dané každému človeku, ako predporozumenie, je možné celkom dobre a prirodzene určiť to, čo sú tie ľudské práva, že majú legitimitu…rešpekt…
AK totiž všetci vnímeme svet i seba v princípe podobne, a vyplýva z toho, že i toho druhého berieme ako brata či sestru, jeho Já je akoby súčasť nás, naše já a jeho já, akoby malo v niečom spoločnú rovinu, majú účasť na jednom bytí, sme v jednej situácií, tu a teraz, vnímame práva i seba i druhého… (inak bez tohto predporozumenia a bez úvahy by sme druhého vnímali ako „cudzieho“ (paradoxne sa o Heideggerovi vie, že bol vo svojej dobe v Nemecku, prívrženec myšlienok nacistov…trochu to pripomína i fakt, že i to, ako otcovia zakladatelia (USA) deklarovali ľudské práva, akoby nevnímali pritom otrokov, ako ľudí…).
Budem teda rád, ak sa podarí účasť tohtoročného čestného hosťa Ivana Kamenca na našej akcii (OZ Presadíme), že zasadí ten strom, zabehneme ten tradičný rodinný beh a potom v rámci nejakej improvizovanej besedy sa dozviem možno viac i o tom, ako to naozaj myslel. Ako vníma tie naše „súdobé“, moderné dejiny.
Práva moderného človeka, člena spoločnosti, kde sú rôzne inštitúcie a rôzne sily, tlaky, práva a povinnosti. Pozrel som si učebnicu napísanú pre deviatakov ZŠ, ktorú písal spoločne i s našim minuloročným čestným hosťou Dušanom Kováčom, a tá kniha je veľmi dobre napísaná, veľmi sviežo a pútavo.
Dejiny XX. storočia vychádzajú z dejín, z prúdov dejov, XIX. storočia, ktorú sú podľa mňa dosť zložité, plné protikladov a rôznych otvorení tém a problémov (k rozumu osvietenstva storočia predtým sa akosi prirodzene prihlásili i city, romantizmus, vôľa, vôľa k moci, marxizmus…pozitivizmus, novotomizmus…)…
No a uvedomil som si, že to bytie a situácia sa naozaj ukazuje v celej sile. Vrany ako súčasť nášho vedomia, bytia. 
Sáčok s chlebom, ktorý splesnivel a ktorý som sal sušiť, našli na zábradlí loggie, zhodili a začali sa o neho deliť. Manželka mi vraví, nemali by jesť plieseň, že nech idem von a nech im to rozdelím… A to som i spravil. Už ich tam bolo asi zo štyri, odbehli preč na chvíľu – v rámci žitia – bytia- a kým som prišiel hore, pozrel z okna, už zvyšky chleba doslova naporcovali na rovnaké dieliky. Niektoré už so svojim dielom odleteli a iné si ešte užíval „raňajky“- i v Petržalke možno zažiť kus „prúdu prirodzeného žitia“, „kus prírody“. „kus chleba každodenného“.
Možno i to želanie : „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, je súčasť toho procesu, do ktorého sa ráta i vzývanie i úvodných potreb danej modlitby, s ktorými oslovuje jedinec, ktorý má účasť na bytí, ktorý mu v akomsi predporozumení rozumie, toho svojho „priateľa“, „srdce“ či …možno si doplniť to, čo cítime… (? – to len na záver…:-))
Chcel som len to povedať, že naozaj v tých odpovediach na moje otázky, historik Ivan Kamenec, ukázal originálnosť i suverennésť v tej svojej životnej skúsenosti v poznaní, že tá beseda môže byť veľmi fajn. Ale, kto chce možno i bez nej niečo vedieť, môže siahnuť po jeho výborných knihách a tam sa dozvedieť, ak si dáme tie správne otázky, formulácie problému, ktorý nás zaujíma.
Z jeho odpovedí mi vyplyulo, že sme tu a teraz, zodpovední v rámci slobody, ktorú môžeme uskutočniť v rámci spoločného dialógu s druhými, s rešpektom voči druhým, so snahou porozumieť im naozaj, pochopiť to, čo potrebujú a hľadať riešenia a zdroje. A deliť sa…
Možno ako občas to vedia i tie vrany o ten kus chleba…
Akcia by mala byť v sobotu 24.10. musíme sa dohodnúť, ako som písal predtým, ešte s Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorá tam sídli a vlastní pozemok, kde chceme sadiť strom a ten beh popri Dunaju, v rámci Ovsištskej riviery, ten by mal byť v pohode. každá rodinka môže mať zážitok so spoločného behu otca so synom, matky so synom, či v rôznej kombinácí, rôznych dvojíc, kde sa hodnotí ten druhý v rámci dvojice, čas toho druhého z rodinky:-)
A je tu možnosť ísť do situácie, v rámci toho nášho bytia, i do Petržalky a fotiť…súťažiť…
ako sa píše napr. tu v rámci našej súťaž, ktorú máme spolu s MČ Petržalka… Držíme palce.
Letná súťaž – remix Džungľoraj: in.ba – informačný magazín Bratislavy
