Absolventi nenahradia dôchodcov. Nevedia robiť to, čo trh práce potrebuje
Do dôchodku by malo odísť vyše šesťdesiattisíc ľudí. Zároveň, stredné a vysoké školy skončí päťdesiattisíc absolventov. Jednoduchá matematika – na miesto dôchodcu nastúpi absolvent – však neplatí. A to ani v čase krízy.
Koronakríza spôsobila prepad zamestnanosti, bez práce je kvôli pandémii u nás už 50-tisíc ľudí. Ešte väčší nárast sa očakáva v septembri, kedy na trh práce prídu absolventi stredných a vysokých škôl. Tých bude tento rok končiť tiež približne 50-tisíc. Nástup do zamestnania budú mať preto zložitejší ako po iné roky. Zároveň však dôchodkový vek na jeseň dosiahne približne 60-tisíc ľudí. Zdalo by sa, že matematika je jednoduchá, 60-tisíc uvoľnených pracovných miest bude stačiť na zamestnanie 50-tisíc absolventov.
„Realita však bude iná,“ upozorňuje Viliam Páleník, prezident Inštitútu zamestnanosti. „Dôvodov je niekoľko. Napríklad, verejná správa bude musieť šetriť, a bude sa snažiť neobsadzovať pracovné miesta po dôchodcoch. Absolvent tiež logicky nemá prax a skúsenosti, aby v istých zamestnaniach obsadil miesto po dlhoročnom pracovníkovi. Ale hlavným dôvodom je štruktúra vzdelania našich absolventov. Systém vzdelávania neposkytuje dostatok absolventov pre oblasti, kde ich potrebujeme. Naša populácia starne, dopyt po zdravotných a sociálnych službách narastá, a pracovná sila v týchto oblastiach je mimoriadne prestarnutá – až polovica zdravotných sestier má vyše 50 rokov. Ak napríklad do dôchodku odíde tisíc zdravotných sestier, medzi absolventmi škôl sú ich len stovky, a aj z tých mnohé odídu napríklad do zahraničia alebo nezačnú pracovať v zdravotníctve,“ upozornil v relácii Z prvej ruky RTVS 1. júla 2020.
Na mladých ľudí a ich schopnosť zamestnať sa budú v čase hospodárskej krízy zamerané aj opatrenia Európskej komisie, ktorá túto skupinu pracovníkov vníma ako tú „zraniteľnú.“ Podobne to bolo aj pred dvanástimi rokmi, kedy Európu zasiahla finančná kríza a nezamestnanosť mladých v mnohých európskych krajinách bola vysoká. Podľa ekonóma Viliama Páleníka však táto politika nie je celkom férová voči iným skupinám zamestnancov. V spoločnosti sú podľa neho aj zraniteľnejšie skupiny, napríklad zdravotne znevýhodnení. Mladí ľudia by si podľa neho mali zodpovednejšie vyberať svoje vzdelávanie, hľadať kvalitné vzdelanie, s ktorým sú schopní zamestnať sa.
Štát by mal preto viac dbať na to, aby bola štruktúra vzdelávania nastavená správne. „Keď absolvent vysokej školy, do ktorého vzdelania investoval štát i jeho rodičia, musí ísť na rekvalifikáciu, je to zlá vizitka celej hospodárskej politiky v oblasti vzdelávania a trhu práce,“ upozornil V. Páleník.
Zároveň by štát mal viac investovať do vzdelávania ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí u nás tvoria veľkú skupinu dlhodobo nezamestnaných. Ak by sa im dostalo viac podpory pri vzdelávaní, nemuseli by sme napríklad na prácu v priemyselných podnikoch a automobilkách prijímať zahraničných pracovníkov. Ako uviedol V. Páleník, v automobilke v Nitre bolo pred krízou vyše 1 000 zahraničných pracovníkov, ktorí boli nekvalifikovaní, museli sa zaúčať. V tom istom meste je však približne rovnako veľa Rómov, ktorí dlhodobo nemajú prácu. V poľnohospodárstve dlhodobo prijímame sezónnych pracovníkov zo zahraničia, a nie sme schopní zamestnať našich dlhodobo nezamestnaných. „To sú vážne poruchy na našom trhu práce – nevhodná štruktúra vzdelávania a jeho slabá kvalita,“ uzavrel.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
