Denník N

Kto má rád svojho syna, neprestane mu dávať bičom. Čo? To ste už čítali?

Ilustračný obrázok, zdroj: internet
Ilustračný obrázok, zdroj: internet

Maznaj sa s dieťaťom a sklame ťa, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa. Keď sa ono smeje, ty sa nesmej, aby si s ním nemusel aj bedákať a napokon škrípať zubami. Nedaj mu v mladosti voľnosť, udri ho cez boky, kým je ešte malé, aby sa nestalo zanovitým a neposlušným voči tebe. /písmo sväté/

Čo hovorí na výchovu Biblia?

Nasledujúci text je krátkym zamyslením k blogu „Vyrástla som v sekte, bolo to nebo aj peklo.“. Hovorí životný príbeh Lilie Tarawa, ktorá v období 1990-2008 žila v uzavrenej kresťanskej komunite Gloriavale, striktne dodržujúcej „vybrané“ Božie prikázania. Fyzické tresty,  ponižovanie, vynucovaná disciplína a rešpekt boli bežnou výchovnou metódou. Mnohým z nás sa takýto prístup prieči ako hlúpy, nefunkčný, poškodzujúci, krutý a zlý. No stále je veľa rodičov, ktorí pri tradičnej prísnej výchove ostávajú a sú presvedčení, že konajú správne. Veria, že to prinesie dobré ovocie. Žiaľ, neprinesie. Naopak, prinesie to len zničené životy a odovzdávanie tejto smutnej štafety z generácie na generáciu.

Následovné biblické texty sú v prudkom rozpore s ľudskosťou, láskou, dobrými mravmi, poznatkami z psychológie, ako aj zákonmi SR a dohovormi, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať (detstvobeznasilia.gov.sk). Niektoré biblické texty priamo navádzajú rodičov na fyzické týranie, ponižovanie vlastných detí a navádzajú na porušovanie práv dieťaťa predovšetkým:

Práva dieťaťa na zdarný vývoj 
Práva dieťaťa na slobodu názorov a prejavu
Práva dieťaťa na slobodu vyznania a náboženstva

List Hebrejom 12:6,7:

6…koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne?“ 

Príslovia 23:13, 13:24, 22:15, 20:30, 29:15

13Nezdráhaj sa potrestať chlapca, veď nezomrie, keď ho udrieš prútom.14 Ty ho síce udrieš prútom, ale zachrániš mu život od podsvetia.

24 Kto šetrí palicu, nenávidí syna, kto ho však miluje, včas ho vychováva.

15 Pochabosť väzí v srdci chlapca, ale trestajúca palica ju odtiaľ vyženie.

15 Palica a pokarhanie dáva múdrosť, no samopašné dieťa robí hanbu svojej matke.

Kniha Sirachovca 30:1-2, 9-12

1 Kto má rád svojho syna, neprestane mu dávať bičom, aby sa neskôr dožil radosti z neho. 

9Maznaj sa s dieťaťom a sklame ťa, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa. 10Keď sa ono smeje, ty sa nesmej, aby si s ním nemusel aj bedákať a napokon škrípať zubami. 11 Nedaj mu v mladosti voľnosť, 12 udri ho cez boky, kým je ešte malé, aby sa nestalo zanovitým a neposlušným voči tebe. 

…a takto by sa dalo pokračovať. Tieto citáty nájdeme nie len v Biblii, ale aj na viacerých kresťanských weboch a článkoch zameraných na výchovu. Autori síce sami osobne k fyzickým trestom (väčšinou) nenabádajú, za vzor si však berú práve vyššie spomenuté biblické texty. A ak máme za vzor prísnosť, disciplínu, rešpekt k autoritám, poslušnosť, darmo sa budeme snažiť o milotu a lásku. Z takého rodiča sa stane rodič schyzofrenik. Toľko sa bude snažiť o lásku a milé slovo a pritom bude čo chvíľa, kričať, vyčítať, karhať, ruka mu vyletí aby dala malej ratolesti pozaucho či pozadku. Nedá sa robiť dve protichodné veci naraz. Aj ľúbiť aj neľúbiť. Kto sa hnevá, kričí, bije, vyvyšuje sa, ten v tej chvíli neľúbi. Musíme si vybrať. Ak chceme aby naše deti boli raz úspešné sebavedomé a šťastné, buďme im priateľmi. Tými prvými a najlepšími priateľmi. Dajme im pocit priateľstva a bezpečia. Počúvajme prírodu – empatiu v nás, nie hlúpe zvyky a pokrivené vzorce. A budú sa diať divy. Viem to. Vidím to u nás doma. A som rád, že som si to uvedomil zavčasu. Nevychovávam. Naše dieťa sa vychováva samé. A robí nám radosť.

Ako ďaleko od nás sa nachádza pochmúrne údolie Gloriavale? Je to na opačnej strane planéty? Je to v minulom storočí? Je to dnes? V našom meste? Našom susedstve? U nás doma? Je to pobožná rodinka s pekne upravenými deťmi, sediaca vedľa v kostolnej lavici? V koľkých tradičných kresťanských rodinách stále vládne krutá ruka písma svätého? Koľko rodičov (aj neveriacich) v snahe vychovávať za každú cenu automaticky preberá tento pomýlený odkaz minulých storočí. Biblia je kniha, z ktorej si každý vyberie to, čo mu je najbližšie. Niekto svoje deti pohladí, pochopí, dá im lásku, dôveru, priateľstvo, sebavedomie, slobodu a štastný život. Iný vrieska, vytiahne remeň, manipuluje, vyžaduje poslušnosť a disciplínu a ničí detský život vo vlastnej slepej viere. A obaja, jeden aj druhý opiera svoje konanie o tú istú knihu. Je to rozporuplná kniha, ktorá umožňuje všetko, od najkrajšieho dobra, po najtemnejšie zlo. Pokiaľ sa k nej veriaci budú staviať s posvätnou, nedotknuteľnou úctou, nikdy sa to nezmení. Nestačí snaha o akrobatické prekrúcanie a láskyplné výklady. Maskovať za lásku to, čo je v skutočnosti očividné násilie, krivda, nespravodlivosť, neláska a krutosť. Pre veriacich je sväté písmo manuálom pre život. Raz sa snáď kresťania postavia k svojej svätej knihe kriticky, uznajú a pochopia že ju písali omylní ľudia starých krutých mravov. Ľudia nekonečne vzdialení súčasným poznatkom. Prestanú donekonečna opakovať staré omyly. Vyhodia z nej všetok balast a navádzanie na zlé. Možno tam nakoniec ostanú len tri prikázania: „Miluj blížneho svojho ako seba samého“,  „Nečiň iným to, čo nechceš, aby oni činili tebe“ a „čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili“. Lebo viac prikázaní ani netreba. A z týchto troch prikázaní vyplýva, že kto v nich verí a zároveň útočí na svoje dieťa, ten útočí na Boha v ktorého verí, ten sám seba nemá rad, ten chce aby mu toto činili iní.

 

 

Teraz najčítanejšie