Denník N

Mýty o Testovaní 5 (T 5)

Kedysi som si sľúbil, že sa už testovaniu nebudem vo svojich článkoch venovať. Pripravila sa petícia, nepodpísalo ju ani 1000 ľudí, tak asi to nie je dôležitá téma a učiteľské handry sa nechajú, slušnejšie povedané, preháňať administráciou testovania rok čo rok bez adekvátnej odmeny, aby si potom zabetónovaná riaditeľka NÚCEM-u mohla robiť promo. Ale človek by asi nemal hovoriť nikdy. Tak som sa situačne vrátil k téme T 5, keď sme ako skupina učiteľov žiadali, aby v jeseni nebolo, keďže boli v školách krízové podmienky. Odpoveď od ministerstva sme nedostali, no vieme, ako to poriešili: T 5 ako „výstup“ z I. stupňa bude takmer na konci 5. ročníka, teda 1. ročníka II. stupňa. No a druhý môj návrat k T 5 bude v nasledujúcich riadkoch.

Predvčerom som počul v Markíze (Televízne noviny) dve vetičky o T 5, ktoré budem parafrázovať, keďže nemám vôľu si to pozrieť znova. Ľahko to nájdete v archíve. Predstaviteľ Slovenskej komory učiteľov vravel niečo také, že testovanie je užitočné či potrebné s dovetkom, že sa tam overujú kompetencie. A riaditeľka NÚCEM-u opäť opakovala okrídlenú vetu o tom, že T 5 poskytuje učiteľom spätnú väzbu o I. stupni. Ja v nejakom spôsobe testovania vidím zmysel, ale nie v tom aktuálnom deštrukčnom mechanizme, keď sa v čase tertovaní na školách robia priam manévre. Oba parafrázované výroky však rázne odmietam.

Povedzte mi, úprimne aj tvrdo, som otvorený poučeniu, čo vám dáva výsledok T 5? (Mimochodom veľmi dlhý čas po konaní testovania, keď už aj žiaci zabudnú, že ho robili. Hlavne, že učitelia musia písomky opraviť do 14 dní, čo je však pedagogické.) Fakt ma to zaujíma. Teda okrem toho, že škola nabehne na všelijaké praktiky rebríčkových firiem a vycapí si na webovú stránku, že mala 85 % v testovaní, nehovoriac o tom, že výsledok T 5 je iba výsledkom momentálneho nastavenia žiakov z jedného testovacieho dňa a iba z dvoch predmetov. Nič to nehovorí o dlhodobej a komplexnej kvalite žiakov, triedy, školy – veď aj škola so zlými výsledkami v testovaní môže byť veľmi dobrá, len má možno žiakov s rôznymi poruchami. Ďalej, čo ak je v danom ročníku žiak parádne nadaný na výtvarnú výchovu? Čo ak robí nezabudnuteľné prezentácie o biológii? Čo ak vyhráva športové súťaže? Kvalita školy, triedy, učiteľa, žiakov sa má posudzovať komplexne, nie selektívne, no obávam sa, že táto selekcia sa už stala normou hodnotenia škôl. Takže číselká percent a populárne percentily nepovedia nič o kvalite školy, hoci výsledky z týchto testovaní sú smerodajné aj pre mnohých rodičov pri výbere školy. Ide len o štatistiku a obľúbené grafy, rebríčky a boj o opodstatnenosť úradníkov. Všimnite si, aj vrcholoví politici, médiá, ale žiaľ aj riaditelia a zriaďovatelia konajú práve na základe prázdnych štatistických údajov bez zamýšľania sa nad ich interpretáciou – v akejkoľvek téme. A to, že sa stalo T 5 a možno aj tie ďalšie testovania stredobodom posudzovania školy považujem za veľmi zlé, nebezpečné a pre učiteľov slovenčiny a matematiky šikanózne. Pretože testovací deň s dvoma náročnými predmetmi v jeden deň takisto nehovoria absolútne nič o kvalite či nekvalite učiteľa I. alebo II. stupňa.

Že nám to naznačí úroveň vedomostí a schopností žiakov z I. stupňa? No, po posune T 5 na koniec školského roka sa jedine dozvieme to, ako žiaci napredovali počas 5. ročníka, lebo predpokladám, že učitelia v strachu z nerelevantného výsledku budú celý rok drilovať na testy. Ale opakujem, ak sa aj po výsledkoch z T 5 čosi o žiakoch dozvieme, bude to len to, čo vedeli v daný testovací deň zo slovenčiny, z matematiky, prípadne sa dozvieme o individuálnych zlyhaniach žiakov, ktoré nemuseli byť iba dôsledkom vedomostného deficitu, ale napr. aj toho, že sa testujú náročné témy z dvoch predmetov v jeden deň, čo je v rozpore so základnou pedagogickou psychohygienou. Takže mýty o tom, že T 5 dáva spätnú väzbu sú správne v minimálnej miere a nie sú určujúce. Učiteľ je najlepší diagnostik a sám zistí, ako sú na tom žiaci z I. stupňa a môže to v rámci rokovaní pedagogických rád a metodických orgánov sprostredkovať ostatným učiteľom, snáď to je cieľom porád. Navyše, jeho závery sú dlhodobejšie, z niekoľkých dní, rôznorodejšie, z niekoľkých predmetov a na rozdiel od neosobných testov prihliadajú aj na individuálne vlastnosti žiaka a triedy. Takto sme nútení písať správy o „zlyhaniach“ v T 5 a na základe toho, že šiesti žiaci zlyhali v nejakej textovej položke T 5, musíme konštatovať, že napr. nevedia skloňovať, hoci v iných úlohách, pri ústnych odpovediach skloňovanie ovládajú. Ale uzávery v rôznych záverečných správach škôl nesmú vychádzať iba z testov, keďže tie sú kontextovo obmedzené, teda okolnosti skúšania žiakov neberú do úvahy. (Otázkou je, či sa taký test dá vytvoriť, no to je už inou témou.)

Spomínalo sa, že test je potrebný. No nie je! Ak sa zamyslíme nad problémami s čitateľskou gramotnosťou našich žiakov, tá sa pravidelne medzinárodne testuje u vybraných žiakov, takže máme veľmi slušnú a určite objektívnejšiu spätnú väzbu o tom, ako napredujeme/zaostávame. Navyše vďaka medzinárodným testom získavame exaktnejšie informácie o gramotnosti, keďže ich súčasťou sú dotazníky a testové úlohy sú variabilnejšie, divergentnejšie (variantné odpovede) a umožňujú aj dlhšiu odpoveď, čo niekedy ozaj žiaci potrebujú. Tie naše testy sú len paródiou a nezmyselným mrhaním peňazí, lebo prehľad o úrovni základných gramotností máme. Navyše naše testy čitateľskej gramotnosti neraz vyzerajú tak, že sa tipuje, ako to autor myslel. Takže T 5 v súvislosti s kľúčovou kompetenciou čitateľskej gramotnosti naozaj nie sú potrebné.

Mrzí ma, že stále odznievajú v celoslovenských spravodajstvách takéto mýty. Nepravdivé, nesúvisiace s praxou a zreteľne zaujaté, keďže treba odôvodniť existenciu inštitúcie, ktorá dlhodobo traumatizuje školy, žiakov, učiteľov i rodičov. Opakujem, nejaký druh testovania sa dá nastaviť. Ale to, čo tu máme v súčasnosti, je formalizmus, diletantizmus, byrokracia a buzerácia škôl. To už je však téma, ku ktorej som už písal (aj iní) kilometre textov…

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Teraz najčítanejšie

Ján Papuga

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda - hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk