Denník N

Patrick bojoval za ľudské práva. Skončil za mrežami

Už niekoľko mesiacov dominuje na hlavnej stránke Bolonskej univerzity fotka jej študenta Patricka Georgia Zakyho. Donedávna jeho meno a tvár poznali nanajvýš jeho najbližší a spolužiaci. Od februára, keď ho zatkli na káhirskom letisku, sa stal na Apeninskom polostrove ikonou boja za ľudské práva a slobody. Zakyho už niekoľko mesiacov zadržiavajú v Egypte a aj napriek výzvam najvyšších predstaviteľov Talianska a Európy, akademických kruhov a početných mimovládnych organizácií, sa nemôže vrátiť naspäť do Bologne.

Prečo niekomu tento študent leží až tak v žalúdku? Oficiálne egyptské kruhy ho vinia z podnecovania k násiliu, zo šírenia poplašných správ či dokonca z ohrozovania národnej bezpečnosti. Preložené do normálnej reči – v celom prípade ide o Zakyho ľudskoprávne aktivity, spoluprácu s EIPR (Egyptian Initiative for personal rights), boj proti štátnym inštitúciám a podporu menšinám. Aktivista dlhodobo zbieral správy o stave ľudských práv v Egypte a údajne ich posúval ďalej do zahraničia. Taliansky politológ Paolo De Stefani sa pre portál Osservatorio Diritti vyjadril, že krajina pyramíd sa chce v zahraničí prezentovať úplne inak ako ju zobrazoval aktivista – teda ako umiernená demokratická krajina a ako nosný mierotvorca medzi Izraelom a Palestínou.

Problémom je aj to, že študent sa viackrát verejne zastal menšinovej kresťanskej komunity v moslimskom svete a propagoval minoritu LGBT. Tejto téme sa venoval aj vo svojom výskume, publicistických článkoch a na internete. V angličtine uverejnil článok o represáliách voči ľuďom, ktorí sa hlásia k štvorpercentnej menšine.

Žiaľ, Patrickova aféra sa začína podobať na ďalší analogický prípad, ktorý v Taliansku už niekoľko rokov vyvoláva mimoriadnu pozornosť. Talianskeho občana, doktoranda University of Cambridge a ľudskoprávneho aktivistu, ktorý vykonával výskum v Egypte, Giulia Regeniho v roku 2016 zavraždili a dodnes sú okolnosti jeho smrti nedoriešené. Rozdiel tu však predsa len existuje – Patrick je (na rozdiel od Giulia) občanom Egypta a nie Talianska, a teda žiadosť o riešenie celej situácie môžu v severoafrickej krajine chápať ako vmiešavanie sa do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu. Mimochodom, Zakyho rodičia pre taliansky denník Corriere della Sera vyhlásili, že ich syna sa pri vypočúvaní pýtali aj na Regeniho, takže sa domnievajú, že zrejme hľadajú nejaké súvislosti medzi oboma prípadmi. Oficiálne káhirské kruhy však odmietajú akékoľvek informácie o Patrickovom možnom prenasledovaní či dokonca mučení a tvrdia, že došlo k štandardnému vypočutiu zatknutého a celý proces sa v súčasnosti odohráva za účasti jeho advokátov.

Na Slovensku sa Zakymu i Regenimu nevenovala mimoriadne zvýšená pozornosť, zrejme sme ju pochopili len ako bilaterálnu diplomatickú záležitosť medzi Talianskom a Egyptom. V zahraničí však rozumeli, že takto sa k prípadu nemožno stavať a téma zarezonovala vo svetových médiách oveľa viac. Výraznejší medzinárodný kontext jej určite dodal aj predseda Európskeho parlamentu Davide Sassoli, mimochodom Talian. Aj vďaka nemu sa o prípade začalo hovoriť viac aj v politickej a diplomatickej sfére.

Najnovšie uverejnil rektor Bolonskej univerzity profesor Francesco Ubertini stanovisko, v ktorom vyzýva taliansku vládu, Európsku komisiu a univerzity sveta, aby v celom prípade v mene princípov Magna Charta „zosilnel ich hlas“ – egyptská vláda totiž avizovala prepustenie viac ako päťsto zadržiavaných. Je to teda jeden z momentov, kedy by Zakyho (spolu s ďalšími) mohli prepustiť na slobodu.

Patrickova fotka nezmizla z hlavnej internetovej stránky najstaršej univerzity na svete ani počas pandémie a nezmizne odtiaľ dovtedy, pokým sa mu nepodarí zasadnúť do školských lavíc. Za študenta sa postavili aj jeho spolužiaci z univerzity a viaceré ľudskoprávne organizácie – v Ríme a v Bologni zorganizovali niekoľko pochodov a manifestácií. Žiadali v nich nielen jeho okamžité prepustenie, ale aj riešenie otázky ľudských práv a slobôd v Egypte, teda oblastí, ktorými sa Zaky vo svojich výskumoch prioritne zaoberal.

Verme, že „zosilnený hlas“ budú za Patricka Zakyho počuť v Bologni a Káhire aj zo slovenských akademických a ľudskoprávnych kruhov. Pridáte sa?

Teraz najčítanejšie

Ivan Šuša

Od roku 2003 pracujem v akademickom prostredí, momentálne na Bolonskej univerzite v Taliansku, kde šírim slovenský jazyk a kultúru. Za práva zamestnancov bojujem už niekoľko rokov v odboroch.