Denník N

Genocída maďarských toponým na južnom Slovensku

Možno správnejší titulok by bol Nomencída uhorských urbanoným na Hornej Zemi? Neviem. Každopádne, komu sa nechce čítať dlhšie vovedenie do situácie, tu je skok priamo na podstatu.

Tak či onak, s koncom 1. svetovej vojny, pádom Uhorskej monarchie a Trianonskou dohodou Slovensko prišlo k obrovským územiám ako slepé kura k zrnu (a čosi malé aj v tom čase stratilo, a síce slovenské dediny – územia – na severovýchod a severozápad od Vysokých Tatier, v prospech Poľska). Na týchto územiach bolo prevažne maďarské obyvateľstvo, a teda aj miestne názvy boli v Maďarčine.

Skrátka a dobre, nastal veľký premenovávací ošiaľ. Zdá sa, že v roku 1920 sa doslovne premenovalo len niekoľko vyslovene maďarských názvov, prípadne sa použila transkripcia maďarskej ortografie do slovenskej.

V roku 1927 prišla druhá, väčšia vlna – viac osád sa premenovalo (rozumej: preložilo), resp. prepísal sa názov z maďarsky vyzerajúceho na slovenský (ale stále maďarsky znejúci). Pravdepodobne to súviselo aj s presídľovaním slovenského obyvateľstva smerom na juh (kolonizáciou). Príklady premenovaní budú nižšie.

Bol to ale rok 1948, kedy nastal skutočný ošiaľ. Masaker maďarských názvov štýlom ‚votrieme vám do Trianonskej rany typickú slovenskú pohostinnú Benešovodekrétovskú soľ‘. Celé to bolo pod palcom Daniela Okáliho (* 9. marec 1903, Liptovský Mikuláš – † 23. november 1987, Bratislava) medzivojnového DAVistu a komunistu (D-čko v skratke skupiny DAV je vlastne prvým písmenom jeho krstného mena). Po 1945 sa stal vládnym splnomocnencom pre výmenu obyvateľstva s Maďarskom a zároveň predsedom československej presídľovacej komisie v Budapešti (1946-1948). Vtedajšiu situáciu a propagandu ilustruje aj dobová tlač:

Aby som však len nekecal, tu sú čísla:

Síce na postupimskej konferencii bolo zamietnuté jednostranné vysídlenie maďarskej menšiny, československej vláde sa predsa len podarilo za pomoci Sovietskeho zväzu docieliť u maďarskej vlády podpísanie tzv. dohody a výmene obyvateľstva. V zmysle tejto dohody mali československé orgány právo vysídliť do Maďarska toľko slovenských Maďarov, koľko Slovákov bolo ochotných dobrovoľne opustiť Maďarsko. Počas tejto akcie, ktorá sa začala v apríli 1947 a trvala do leta 1949, bolo vysídlených zo Slovenska do Maďarska 89 660 Maďarov, kým z Maďarska sa presťahovalo na územie Slovenska 73 000 Slovákov.

6. marca 1948 sa Daniel Okáli stal povereníkom (ministrom) vnútra na Slovensku (tzv. slovenská vláda, ale s obmedzenými právomocami) pod vedením vtedajšieho predsedu Zboru Povereníkov Gustáva Husáka(!) – čiže ako keby slovenského premiéra – a, ako píše Vikipédia:

K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku.

Podieľal sa aj na Akcii K (Barbarská noc), čiže likvidácii káštorov a rehoľných rádov na Slovensku v noci z 13. na 14. apríla 1950. Mal vo svojej kompetencii aj Tábory nútených prác. Podľa českej vikipédie patril spolu s Novomeským Husákom medzi národne orientovaných komunistov (federalistov, resp. autonomistov), čo zrejme len urýchlilo ich pád v 1950 a obvinenie z buržoázneho nacionalizmu. Nasledovalo zatknutie v 1951 a o tri roky nato súdny proces (kde mu bolo kladené za vinu aj to, že ako povojnový predseda Československej presídľovacej komisie vykonával špionáž proti Maďarsku). Okáli sa ku všetkému vykonštruovanému ‚priznal‘, na rozdiel od Husáka, ktorý, ako správny komunista, ‚zatĺkal, zatĺkal, zatĺkal‘. Napríklad mu dali za vinu, že ako povereník vnútra (a prezieravý imperialista :-) dokázal zlikvidovať usvedčujúce dokumenty, a preto proti nemu nemajú žiadne dôkazy :-) To je ako v tom vtipe:

Americkí archeológovia začali kopať pod New Yorkom 100 metrov do hĺbky. Našli medený drôt. Z tohto objavu usúdili, že pred 10 000 rokmi starovekí Indiáni používali telegraf.
Ich ruskí kolegovia sa nenechali zahanbiť a začali kopať 200 metrov pod Moskvou. Nenašli nič. Z tohto objavu logicky usúdili, že pred 20 000 rokmi starovekí Rusi používali dokonca bezdrôtovú telegrafiu!

Okáliho odsúdili na 18 rokov a vyskúšal si Pankrác, Leopoldov, aj Valdice, kým ho 10.5.1960 – po deviatich rokoch strávených vo väzení – nevyslobodila amnestia prezidenta Novotného. Bol rehabilitovaný 28. júna 1963, ale, na rozdiel od Gustáva Husáka, do verejného života sa už nevrátil.

Vráťme sa však naspäť k podstate tohto článku. Ako píše Vladimír Jancura v Pravde:

Vyhláška A-311 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948 […] odobrala mnohým obciam s maďarským alebo nemeckým obyvateľstvom ich tradičné názvy. A prisúdila im nové, často po slovenských národných buditeľoch a iných dejateľoch.

Táto slovakizácia nastala prakticky výlučne na Hornej Zemi, čiže na južnom Slovensku, ktoré bolo vtedy etnicky prevažne maďarské. Zdá sa, že sa to robilo štýlom ‚prídeme do obce, kde je tradičné maďarské meno, názov, no ale my im tam bachneme slovenské, a na dôvažok ešte aj po slovenskom národnom buditeľovi, dejateľovi či inom národovcovi‚ (nacionalistovi – pre mňa ako kozmopolitu je každý národovec nacionalista), čím efektívne premazali miestopisné povedomie a históriu. Zrejme to súviselo aj s násilným vysťahovaním maďarských občanov pre Benešove dekréty a následným vyprázdnením dedín. To už neviem, historik nie som, ani insitný, a ani sa nechcem na žiadneho hrať.

Čo ma však každopádne zaráža, je, že prakticky nikto zo slovenských politikov sa túto krivdu nesnažil napraviť. Ako píše Jancura v horeuvedenom článku:

Problém s dvojjazyčnými názvami obcí čiastočne vyriešil takzvaný tabuľový zákon z roku 1994. Výnimkou sú obce nazvané podľa slovenských národných dejateľov. Paralelný názov v maďarčine by bol neadekvátny (!!!)

Nerobme ale ani z Maďarov nevinných barančekov. Podobné backformation, čiže premenovanie typicky slovenských osád na severe Slovenska na maďarské často doslovným prekladom robili aj Maďari v časoch najtvrdšej maďarizácie, hoci uvedená dedina mala predtým niekedy tiež maďarský názov, ktorý však bol len maďarskou transkripciou (skomoleninou) jej slovenského názvu.

Niektoré z týchto zmien zrejme majú korene v uhorskom zákone IV z roku 1898 o pomenovaní verejných miest (IV-ik magyar törvénycikk a községek és egyéb helynevekről), kde podstatnou zmenou bolo hneď prvé ustanovenie:

Každá obec môže mať len jedno oficiálne meno.

Okáli to zjavne opajcol do svojej neslávne známej vyhlášky A-311:

Zároveň zrušujem všetky dvojité (t.j. druhé) názvy miest, obcí a osád maďarského a nemeckého pôvodu.

Na maďarskej vikipédii asi o tom pojednáva stránka Földrajzinév-bizottság (Komisia pre zemepisné pomenovania), pričom sú tam referencie na ďalší zdrojový materiál v maďarčine. Takže napríklad Švábovce (vtedy Svábóc(z), resp Schwabsdorf), sa zmenili na Svábfalva. Tu sú ďalšie inštancie:

  • Berg (terajšie Kremnické Bane): 1892–1913 Jánoshegy
  • Blatná Polianka (vtedy Sárospolyánka): 1907-1913 Sárosmező
  • Bohunice (Trenčín): 1907-1913 Vágbánya
  • Bohunice (Trnava): 1913 Apátszentmihály
  • Budicska (Budička): 1888–1913 Budás
  • Bujakovo (teraz súčasť Brezna): 1888–1913 Bikás (býk, bujak je bika)
  • Čierna Lehota pri Rožňave, (Feketelehota): 1907–1913 Szabados
  • Čierna Lehota pri Bánovciach nad Bebravou (Csernolehota): 1907–1913 Csarnólak
  • Dimburg (teraz Suchohrad): 1913 Dimvár
  • Dobrá (od 1976 súčasť Trenčianskej Teplej): 1907-1913 doslovne na Jólak
  • Dobroč: 1907–1913 Dabar
  • Dolná Poruba (ale aj Nižná Poruba, resp. Alsóporuba či Kisporuba): 1907-1913 Berces
  • Drahovce (vtedy Drahóc): 1913 Vágdebrőd
  • Dubnica (súčasť Bojníc): pred prvou svetovou vojnou krátkodobo zmenená na Bajmóctölgyes. Tölgy je dub po maďarsky.
  • Dubnica nad Váhom: 1907-1913 Máriatölgyes
  • Dvorce – 1907-1913 Szepesudvard, čiže Spišský Dvor(ec). Vtedajší názov bol Dvorec(z), po nemecky Bürgerhof.
  • Ďubákovo (vtedy Gyubákó): 1907-1913 Vágó
  • Folyvark (teraz Stráňany): 1907–1913 Nagymajor
  • Gajdel (súčasné Kľačno): 1913 Nyitrafő
  • Gocnód (terajšia JarnáCíferi): 1913 Dajta (?)
  • Handlová: Nyitrabánya
  • Haszprunka (súčasná Studienka):  1888–1913 Szentistván(kút)
  • Hnilčík (vtedy Kishnilec): 1902-1913 Szepespatak (čiže Spišský Potok)
  • Hnilec (vtedy Nagyhnilec): 1907-1913 Nyilas (zdá sa, že ide o pomaďarčenú ortografiu)
  • Hochstettno (teraz Vysoká pri Morave): 1888–1913 (Nagy)magasfalu. Áno, správne, magas značí vysoký.
  • Horná Poruba (ale aj Vyšná Poruba či Felsőporuba alebo Nagyporuba): 1907–1913 Felsőtölgyes
  • Horná Ves: 1892–1913 Felsőtóti (Horné Slovácko?)
  • HornéDolné Devičany, vtedy AlsótótbakaFelsőtótbaka po 1892 (do prvej svetovej vojny) 1913 jednoducho vypustili tót, čiže sa stali AlsóbakaFelsőbaka.
  • Hrádok, Hrádek: 1913 Temetvény
  • Hraničné (vtedy Granasztó/Granastov/Granasdorf): 1907-1913 Határhely (határ je hranica, hraničný)
  • Hobgart (teraz Chmeľnica): 1907-1913 Komlóskert, čiže presný preklad z nemčiny.
  • Hrabovka (Trenčín):  1907–1913 Szúcsgyertyános. Gyertyán je po maďarsky hrab (ako inak :-)
  • Hradisko: 1907–1913 Radoskő
  • Chrenovec (vtedy Chrenóc): 1913 Nyitratormás (torma je chren)
  • Jahodníky: 1913 Epres (zrejme z maďarského eperjahoda)
  • Kamenná Poruba pri Vranove (vtedy po maďarsky Kőporuba): 1907-1913 KővágásLiptovská Porúbka však zostala KisporubouNémetporuba (teraz Závažná Poruba) sa takisto nezmenila.
  • Kassalehota (po 1920 Kašova Lehôtka): 1907–1913 Zólyomszabadi
  • Kiripolc (súčasné Kostolište): 1913 Egyházhely. Preklad sedí.
  • Klenová: 1907–1913 Kelen
  • Klokočov (Michalovce): 1907–1913 Hajagos
  • Kľak: 1892–1913 Madaraszalja
  • Kolpach (súčasný Banský Studenec): 1892–1913 Tópatak (Jazerný Potok?)
  • Kolbach (súčasný Studenec): 1907–1913 Hidegpatak (to už skôr, Studený Potok)
  • Kostolná: 1907–1913 Vágegyháza
  • Kostolná Ves (resp. Kosztolnafalu): 1913 Kisegyházas
  • Kostolné: 1913 Nagyegyházas
  • Kotterbach (súčasné Rudňany): Ötösbánya (Päť Baní? Baňa Päťka?)
  • Krajná Porúbka: 1907–1913 Végortovány. Vég je konečný, koncový, krajný.
  • Krajné Čierno (Krajna-Csarnó): 1907-1913 Végcsarnó. Zaujímavé, preložené len napoly, nestalo sa z toho Végfekete.
  • Kubach (teraz Spišské Bystré): 1907-1913 Hernádfalu (asi Hornádovo)
  • Kudlovce (Kudlóc): 1907–1913 Kurucfalva
  • Kvakovce (do 1920 Kvakóc): 1907-1913 Nagykőpatak, čiže čosi ako Veľký Kamenný Potok
  • Levkovce (vtedy Lefkóc): od 1892 Lök(falu)
  • Lomnica: 1913 Törés
  • Lukavica: 1907–1913 Kislankás
  • Kahlenberg (teraz Lysá nad Dunajcom): 1907–1913 Tarhegy
  • Majom (terajší Mojín): 1907-1913 Mezőtelkes
  • Majzel (súčasné Vyšehradné): 1913 Felsőpróna (zrejme to znamenalo Horné Pravno). Teraz je to súčasť Nitrianskeho Pravna (vtedy Nemeckého Pravna – Németpróna), takže možno aj preto sa Majzel zmenil na Vyšehradné.
  • Mühlenbach (terajšia Mlynica): 1907–1913 Malompatak (jendoducho preklad, ako v 1948 do slovenčiny)
  • Nálepkovo (vtedy Wagendrüssel): 1882-1913 Mérény
  • Nechválova Polianka (vtedy Nechválpolyánka): 1907–1913 Szinnamező
  • Nestich (teraz Smolenická Nová Ves, súčasť Smoleníc): 1888–1913 Jánostelek (Janova Zem)
  • Nevoľné: 1892-1913 Tormáskert
  • Niklová (súčasná Mikulášová): 1907-1913 Miklósvölgye
  • Olcnava (vtedy Olcnó): 1907–1913 Detrefalva
  • Ompitál (súčasné Doľany): 1888–1913 Ottóvölgy. Nečudo. Ompitál sa vyvinul z pôvodného nemeckého OttenthalOtova Dolina, Otovo Údolie.
  • Oroszbisztra (Ruská Bystrá): 1907-1913 Oroszsebes (dáva zmysel Ruské Rýchle/Bystré)
  • Oroszhrabóc(z) (Ruský Hrabovec): 1907-1913 Nagygereblyés (áno, gereblye sú po maďarsky hrable)
  • Oroszporuba (Ruská Poruba): 1907-1913 Oroszvágás
  • Oroszvolova (Ruská Volová): 1907-1913 Barkócháza
  • Ostrožnica: 1907-1913 Szedreske
  • Ördögporuba (súčasná Porúbka pri Sobranciach): 1907–1913 Ördögvágás. Mimochodom, ördög je čert.
  • Pečeňady: 1913 Besnyőpetőfalva
  • Pierg (terajšie Štiavnické Bane): 1892–1913 Hegybánya (približný preklad)
  • Podrečany (vtedy písané Podrecsány): 1907–1913 Patakalja
  • Pohronská Polhora: 1888–1913 Erdőköz
  • Pollusz (teraz Poluvsie pri Prievidzi): 1913 Erdőré
  • Pondelok: 1907-1913 Cserepes (Pondelok bol v r. 1964 zlúčený do Hrnčiarskej VsiCserepes bude mať čosi s hrnčiarstvom, keďže cserép je – čo iné, ako črep či škridla, angl. tile)
  • Poruba pod Vihorlatom (vtedy Németporuba/Nemecká Poruba): 1907-1913 Németvágás (preklad)
  • Porúbka (Bardejov; vtedy aj Tapliporubka): 1907–1913 Tapolyortovány
  • Porúbka (Humenné): 1907–1913 Kisortovány
  • Posádka: 1913 Szolgagyőr
  • Priekopa: 1913 Révayfalva (čosi ako Révayovce)
  • Reichwald (súčasná Veľká Lesná): 1907–1913 Kristályfalu
  • Rohožnica (Zlaté Moravce): 1892–1913 Újpetend
  • Rohožník (Humenné): 1907–1913 Barátlak (čosi ako Bratovo, Bratské?)
  • Rohožník (Záhorie): 1913 Nádasfő. Rohožník sa vtedy volal po nemecky Rohrbach (po maďarsky Rárbok, čo bola asi len skomolenina). Rohrbach značí niečo ako Trstený Potok a ten maďarský názov z 1913 je zrejme akýmsi pokusom o preklad.
  • Runina: 1907–1913 Juhászlak (v preklade Ovčiarsko?)
  • Ruská Voľa: 1907-1913 Kisszabados (čosi ako Malé Slobodné)
  • Ruské Petrovce (vtedy Oroszpetróc(z), resp. Ruské Petrovce): 1907-1913 Sártó
  • Ružindol (resp. vtedajší Rosenthal): 1892-1913 Rózsavölgy
  • Ružomberok: 1863–1913 Rózsahegy. Zjavne vytvorené z vtedy používaného nemeckého názvu Rosenberg.
  • Rybky (vtedy Ribék, Ribke): 1913 Halasd (hal je ryba, halász zase rybár)
  • Sajba (súčasné Strelníky): 1888–1913 Sebő
  • Sárosreviscse (teraz Blatné Revištia): 1907-1913 Sárosrőcse
  • Savčina-Podvažie (vtedy Szavcsinapodvazs): 1907-1913 Vágpart
  • Schönviz (teraz Krásna Lúka): 1907-1913 Széprét (doslovný preklad). Ale Krásno nad Kysucou nezmenili.
  • Schweinsbach (teraz Viničné): 1913 Hattyúpatak
  • Sečovská Polianka (vtedy aj Szécspolyánka): 1907-1913 Szécsmező
  • Sliepkovce: 1907-1913 Denésújfalu
  • Stará Nová Lesná (vtedy Óleszna/Alt-Walddorf, resp. Újleszna/Neu-Walddorf): 1892–1913 Felsőerdöfalva/Felsőardöfalu Alsóerdőfalva (čiže preložené na VyšnáNižná Lesná).
  • Starina (resp. vtedy sa písala Sztarina): 1907-1913 Cirókaófalu
  • Stelbach (teraz Tichý Potok): 1907–1913 Csendespatak (priamy preklad)
  • Stillbach: 1892-1913 Lassúpatak (značí tichá, pomalá, pokojná voda)
  • Stráne pod Tatrami – vtedy z nemčiny Forberg (čiže Predhorie): 1907-1913 Tátraalja (asi preklad, niečo na štýl Podtatrie, keďže alján značí naspodku)
  • Stráňany (časť Michaloviec, vtedy písané maďarsky Sztrajnyán): 1907–1913 Laborcszög (Ohyb Laborca?)
  • Sztrázsa (Stráže): 1900–1913 Vágőr (čosi ako Vážska stráž)
  • Sztrázsa (súčasné Stráže v obci Šaštín-Stráže): 1900–1913 Morvaőr. Zaujímavé ale je, že Stráže pod Tatrami nepremenovali. Tam zrejme chápadlá byrokracie nedosiahli. Osídlenosť, infraštruktúra, technické prostriedky, či byrokratický mechanizmus asi vtedy ešte nebol premazaný tak, aby umožnil premenovanie až na takej masívnej škále, ako sa udialo v roku 1948.
  • Šumiac: 1907-1913 Királyhegyalja (zrejme podľa Kráľovej Hole)
  • Telgárt: 1907-1913 Garamfő (čosi ako Hlavné Hronské?)
  • Teplička: 1907–1913 Hernádtapolca
  • Trenčianska Teplá: 1907-1913 Hőlak. je teplo, ale zato Trenčianske Teplice ponechali.
  • Turá Lúka: 1913 Túrréte
  • Turie Pole: 1907–1913 Túrmező
  • Turík: 1902–1913 Turapatak
  • Uderiná (Udornya): 1907–1913 Udvarház
  • Umrlá Lehota: 1907–1913 Lehelfalva (hm, o toto ich asi sami miestni Slováci požiadali :-)
  • Varechovce (vtedy Varehóc): 1907-1913 Variháza
  • Veľké Pole: 1888–1913 (Pálos)nagymező. Dovtedy iba slovenský názov alebo nemecký (Hochwiesen)
  • Výborná: 1907–1913 Sörkút. Ide o priamy preklad jej nemeckého názvu BierbrunnPivná Studňa. Nežartujem.
  • Vysoká (Banská Štiavnica): 1892–1913 Magaslak
  • Vysoká (Sabinov): 1907–1913 Magas
  • Vysoká nad Uhom: 1907–1913 Magasrév
  • Vyšná a Nižná Jedľová (vtedy Felsőjedlova, resp. Alsójedlova): 1907-1913 Felsőfenyves Alsófenyves.
  • Vyšná a Nižná Polianka (vtedy Felsőpolyánka/Horná Polianka, resp. Alsópolyánka/Dolná Polianka): 1907-1913 Felsőpagony/Alsópagony
  • Vyšná a Nižná Voľa (vtedy Felsővolya, resp. Alsóvolya): 1907-1913 Felsőszabados a Alsószabados.
  • Welbach (teraz Bystrany): 1907–1913 Agostháza (zdá sa, že Maďari na prelome storočí boojovali viac proti nemeckým než proti slovenským názvom)
  • Záriečie (Púchov): 1907–1913 Felsőzáros
  • Záriečie (Trenčín): 1907–1913 Alsózáros. Dobrých 50 km na juh od toho púchovského.
  • Zelené: 1907-1913 Ipolyszele
  • Zemianske Lieskové (po maďarsky vtedy Nemeslieskó): 1907-1913 preklad dokonaný na Nemesmogyoród.
  • Zlatno: 1892-1913 Kisaranyos (v preklade čosi ako Malé Zlatno alebo Malé Zlaté)
  • Železná Breznica: (vtedy aj Vasberzence): 1907-1913 Vaségető (čosi ako Železné Pálivé?)

Obzvlášť potom na Žilinu a jej okolie mala v tejto vlne premenovávania a maďarizácie štátna moc „spadeno“. Zrejme tam sedeli nejakí maďarónski byrokratickí snaživci. Už verím Jančimu Slotovi, že jeho starý otec bol bitý, bitý trstenicou za to, že nevedel povedať katolícky… hik… po maďarsky… otčenáš.

  • Bitarová: 1907–1913 Bitérfalva
  • Bodiná: 1907–1913 Bogyós
  • Brvnište: 1907–1913 Boronás
  • Budatínska Lehota: 1907-1913 Újhelyszabadi (niečo ako Slobodné Nové Mesto?)
  • Bytčica: 1907–1913 Bicsefalu
  • Čelkova Lehota (Cselkólehota): 1907–1913 Cselkószabadja
  • Dolná Horná Breznica (vtedy Alsóbrezsnic Felsőbrezsnic): 1907-1913 Alsónyiresd a Felsőnyiresd. Nyír je breza, brezový, takže preklad.
  • Dolné Horné Hlboké (vtedy Alsóhl(o)boke Felsőhl(o)boke): 1882–1913 Alsómélyesd Felsőmélyesd. Mély je hlboký, čiže preklad.
  • Dolný Horný Lieskov (vtedy Alsólieszkó Felsőlieszkó): 1907-1913 Alsómogyoród a Felsőmogyoród. Opäť preklad do maďarčiny.
  • Dolný Horný Moštenec (vtedy Alsómostenec Felsőmostenec): 1907-1913 Alsóhidas Felsőhidas. Asi na základe most = híd.
  • Dolný, Stredný Horný Vadičov (vtedy Alsóvadicsó, Közepvadicsó Felsővadicsó): 1907-1913 Alsóvadas, Közepvadas, resp. Felsővadas
  • Domaniža: 1907–1913 Demény
  • Dubková: 1907–1913 Lázalja (asi kvôli geografickej blízkosti k Lazom pod Makytou)
  • Ďurďové (vtedy sa písalo Gyurgyove): 1907–1913 Gergőfalva
  • Horelica (súčasť Čadce): 1907–1913 Orlóc
  • Hliník nad Váhom: 1907-1913 Vágagyagos
  • Horenice: 1907–1913 Magasi
  • Hôrka: 1907–1913 Kiserdő
  • Hôrky: 1907–1913 Zsolnaberkes
  • Hoštiná: 1907–1913 Hadas
  • Hrabové: 1907–1913 Rabó
  • Hrabovka (Púchov): 1907–1913 Bélagyertyános
  • Hričovské Podhradie (vtedy aj Hricsópodhrágy): 1882–1913 (H)ricsóváralja
  • Jablonové: najprv 1882 na Jablonfalu/Jablonfalva a potom 1907-1913 full-blast all-the-way na AlmásfaluAlma je totižto jablko (áno, súvisí to s Almaty, keďže z tamojšieho divého ovocia sú vyšľachtené dnešné jablká).
  • Kamenná Poruba (vtedy po maďarsky tiež Kőporuba): 1907–1913 Kővágó.
  • Kňazova Lehota (vtedy Plébánlehota): 1907 Papszabadi (krátko nato včlenená do Lietavskej Svinnej). Pap je po maďarsky plebán, čiže farár.
  • Konská: 1888–1913 Kunfalva
  • Kostolec: 1907–1913 Kosfalu
  • Kotešová: tá vznikla v roku 1944 z pôvodne troch Kotešových, ktorých mená sa v rokoch 1907-1913 zmenili (vo vtedajšej maďarskej transkripcii) z Nagykotessó na Trencsénkutas, resp. z Nemeskiskotessó na Nemeskutas.
  • Kotrčiná Lúčka: 1907–1913 Kaszarét
  • Kysucký Lieskovec (vtedy iba Lieszkovec): 1907–1913 Újhelymogyoród
  • Lalinok: 1907 Lányos, krátko nato včlenený do Diviny.
  • Lietavy sa stala Litva. Posúďte sami:
    • Lietava: 1907–1913 Zsolnalitva
    • Brezany: 1907–1913 Litvaberzseny
    • Lietavská Lúčka (Lietavalucska): 1907 Litvamező (preklad), 1913 Litvailló (po pripojení Ilového)
    • Lietavská Svinná (vtedy iba Szvinna): 1907–1913 Litvaszinye
  • Lietavská Závadka (vtedy Szunyogzávada): 1907-1913 Szunyogfalu
  • Lúky (teraz Divina-Lúky): 1907 Felsőrétfalu, krátko nato včlenené do Diviny.
  • Lúky (pod Makytou): 1907–1913 Alsórétfalu. Tak hej, boli nižšie od tých predchádzajúcich…
  • Lutiše: 1907–1913 Lótos
  • Lysá pod Makytou (vtedy iba Lissza): 1907–1913 Fehérhalom (asi Biela Kopa)
  • Lysica: 1907 Trencsénkopár, 1913 Trencsénladány
  • Mestečko: 1907–1913 Lednickisfalu
  • Mikšová: 1873–1907 Miksófalva
  • Mojš: 1907–1913 Majosfalva
  • Mojšova Lúčka (Moyslucska): 1907–1913 Majosmező
  • Mostište: 1907–1913 Lednichidas
  • Nesluša:  1907–1913 Neszlény
  • Nezbudská Lúčka (vtedy Nezbudlucska): 1907–1913 Óváralja, čiže Staré Podhradie (zrejme preto, že sa nachádza pod Starhradom)
  • Nimnica: 1907–1913 Nemőc
  • Nosice: 1907–1913 Vágormos
  • Oblazov: od 1907 Vágbalázsi, potom pričlenený k Zemianskej Kotešovej
  • Ochodnica: 1907–1913 Ösvényes
  • Okrut: 1907–1913 Vágköre
  • Oščadnica: 1907–1913 Ócsad
  • Oškerda: 1907–1913 Ókert
  • Ovčiarsko (resp. Ovcsarszko): 1907–1913 Juhászi. Dáva zmysel, juhász je ovčiar (pastier oviec), valach
  • Papradno: 1907–1913 Kosárfalva
  • Paština Závada: 1907–1913 Pásztorzávod
  • Petrovice: 1907–1913 Trencsénpéteri
  • Plevník-Drienové sa skladal z dvoch obcí:
    • Drienové: 1882–1913 (Vág)somfalu
    • Plevník: 1882–1913 Pel(y)vás
  • Podhorie: 1907-1913 Zsolnaerdőd (erdő je les)
  • Podskalie (Podszkal): 1907–1913 Egyházasnádas. WTF??? Kostolné Tŕstie?
  • Podvažie: 1907–1913 Vágalja
  • Podvysoká: 1907–1913 Határújfalu
  • Poluszje (terajšie Poluvsie): 1907–1913 Palosnya
  • Porúbka: 1907–1913 Túrirtovány
  • Považská Teplá (resp. Vágtepla): 1882–1913 Vághéve
  • Považské Podhradie: z vtedajšieho Besztercepodhragy, Vágpodhragy, resp. Vágbesztercepodhragy preložené 1907-1913 na Vágváralja.
  • Považský Chlmec: 1907-1913 Hámos
  • Povina: 1907–1913 Gerebes
  • Prosné: 1907–1913 Kölesfalu. Jasné, köles je proso.
  • Pružina: 1907–1913 Barosháza
  • Pšurnovice: 1907–1913 Legelővölgy (čosi ako Pasienkové Údolie?)
  • Rajecká Lesná (teda vtedy Trsztyennafrivald): 1907–1913 Frivaldnádas (skrátka preklad slovenskej časti názvu)
  • Raková: 1907–1913 Trencsénrákó
  • Riečnica: 1907–1913 Veselény
  • Rosina: 1907–1913 Harmatos
  • Rudina: 1907-1913 (Nagy)rudas
  • Rudinka: 1907 Kisrudas
  • Rudinská: 1907–1913 Rezsőfalva
  • Setechov (Szetyehó): 1907–1913 Visszhang
  • Skalité: 1907–1913 Sziklaszoros (skala je szikla, szoros je tesný, resp. tiesňava)
  • Snežnica: 1907–1913 Havas (značí zasnežený)
  • Staškov: 1907–1913 Szaniszlófalva
  • Stránske: 1907–1913 Alsóosztorány
  • Stráňavy: 1907–1913 Felsőosztorány. Zaujímavé riešenie. Vzdušnou čiarou sú od seba 10 km, ale nie sú to vôbec susediace dediny. Po ceste je to 23 kilometrov.
  • Stráža (po maďarsky vtedy písané Sztrázsa): 1907-1913 Nemesőr (v preklade Zemianska Stráža)
  • Strážov (Sztrazsó): 1907–1913 Őrlak
  • Streženice (Sztrezsenic): 1907–1913 Kebeles
  • Súľov-Hradná (vtedy písané Szúlyóhradna): 1907–1913 preložené na Szulyóváralja
  • Sverepec: 1907–1913 Lejtős
  • Svrčinovec: 1907–1913 Fenyvesszoros
  • Štiavnik: 1907–1913 Trencsénselmec. Ani Spišský Štiavnik, ani Šarišský Štiavnik neboli pritom maďarizáciou zasiahnuté.
  • Teplička nad Váhom (Teplicska): 1907–1913 Vágtapolca
  • Terchová: 1907–1913 Terhely. Pomaďarčené asi tak ako v 1948 Gyubákó poslovenčené na Ďubákovo (viď nižšie)
  • Trnové: 1907–1913 Zsolnatarnó
  • Tŕstie: 1907–1913 Térnádasd
  • Turie (vtedy Turótridvori): 1907-1913 Háromudvar. Toto nebolo až také nečakané, keďže Turie vzniklo zlúčením dvoch obcí v r. 1877: Turo Tri Dvory, ktorých maďarský názov už dlho bol preklad Háromudvar.
  • Udiča: tá vznikla v roku 1959 z Malej a Veľkej Udiče, ktorých mená sa v rokoch 1907-1913 zmenili (vo vtedajšej maďarskej transkripcii) z Nagyugyics na Nagyudva, resp. z Kisugyics na Kisudva.
  • Upohlav: 1907–1913 Sárosfalu (Blatnica?)
  • Veľká Divina (Nagydivina) a Malá Divin(k)a (Kisdivina): 1907–1913 Nagydivény Kisdivény
  • Veľké Rovné (vtedy iba Rovne): 1907–1913 Nagyróna
  • Vieska-Bezdedov (Veszkabezdedó): 1907–1913 Bezdédfalva
  • Vysoká nad Kysucou (Viszoka): 1907–1913 Hegyeshely, čiže Kopcovité Miesto.
  • Vranie: 1907–1913 Varjad
  • Vrchteplá: 1907–1913 Felsőhéve (slušný preklad :-)
  • Vrtižer: 1882–1913 (Kis)farkasd
  • Zádubnie: 1907–1913 Tölgyesalja
  • Záskalie (Zászkal): 1907–1913 Sziklahát (sedí, hát je chrbát)
  • Zástranie: 1907–1913 Vághegyes
  • Závodie: 1907–1913 Szentistvánpatak
  • Zemianska Závada (Nemeszávada): 1907–1913 Nemeslak
  • Zbyňov: 1907–1913 Zebény
  • Žilinská Lehota (vtedy Bittselehota, čiže Bytčianska Lehota): 1907-1913 Bicscseszabadi

Toto všetko sú obce iba z oblasti Žiliny, Kysúc a trochu nižšie smerom ďalej po Váhu (zhruba po Púchov). Dediny smerom na Martin (snáď s výnimkou Priekopy) a ďalej na Liptov (Sučany, Turany, Stankovany, Krpeľany, Šútovo) vrátane Oravy (Zázrivá, Dolný Kubín, Podbiel, Nižná, Zuberec…) ostali zväčša nezmenené, ale v blízkom okolí Žiliny a na Hornom Považí vari 80% názvov obcí bolo premenovaných. Zaujímavé však je, že taká Malá Čierna či Veľká Čierna (pri Žiline) sa vyhli tomuto ošiaľu a nestalo sa z nich Kisfekete alebo Nagyfekete (aj keď nemám poňatia, či by to dávalo v maďarčine zmysel), jednoducho to ostalo Kiscserna a Nagycserna.

Ktovie, možno aj Daniel Okáli toto v detskom veku vnímal a potom v 1948 vykonal pomstu ešte obludnejších rozmerov. A možno to celé bola len záležitosť byrokracie. V 1907 maďarský byrokratický aparát nebol na takej technologickej úrovni, obývanosť a dostupnosť regiónov bola nižšia, infraštruktúra menej rozvinutá, či slabšia systematickosť spracovávania informácií, a tak viac než v 1948 platilo, že ‚Hlavné mesto (vláda) je príliš ďaleko‘, efektívna implementácia administratívnych nariadení pokrivkávala a nemohla dosiahnuť úroveň omnoho lepšie namazanej mašinérie o vyše štyridsať rokov neskôr.

No ale jedno Maďarom aj pri tej maďarizácii uznať treba – aspoň nám tam nepchali mená ich nacionalistov. Nezaznamenal som osadu, ktorá by sa v tom danom uvedenom čase bola bývala premenovala na Kossuthfalva či… no, viac maďarských dejateľov a činovníkov beztak nepoznám. Dokonca Hodžovo, novovytvorená obec v r. 1926 na Žitnom Ostrove sa po nastolení maďarskej zvrchovanosti nad tým územím počas druhej svetovej vojny len preložilo na Hodzsafalva (či analogicky Šrobárová na Srobárfalva)! Hodžovo museli zušiť až za komunizmu v 1951 (premenované na Lipové), očividne agrárnik Hodža (áno, obec bola pomenovaná podľa vtedy žijúceho politika Milana Hodžu, nie podľa jeho strýka, štúrovca Michala Miloslava Hodžu či jeho otca, evanjelického kňaza Ondreja Hodžu) prekážal komunistom viac ako Maďarom (veď aj eser Kerenskij – fakticky agrárnik – prekážal komunistom Leninovi Trockým). Ale o tom neskôr.

* * * * * * * * * *

Poďme späť k meritu veci. Čiže, ako som už spomínal, hlavným takým prevratným rokom sa javí byť 1948 (zrejme v súčinnosti s Benešovými dekrétmi). O tom však nižšie.

No lenže potom prichádza rok 1960, kedy komunisti úspešne vymazali mnohé tradičné názvy dedín, odkazujúce na náboženstvo, ich premenovaním alebo skonsolidovaním (pridaním do existujúcich dedín či vytvorením nových dedín zlúčením viacerých starých do jednej). Išlo v prevažnej miere o obce s názvom Svätý:

  • Liptovský Svätý Ondrej
  • (Liptovská) Svätá Mara – terajšia Liptovská Mara
  • Svätý Ondrej nad Hronom
  • Svätý Jur nad Hronom, Borský Svätý Jur, Svätý Jur a ešte aj Ďur
  • Svätý Kráľ – teraz Kráľ
  • Liptovský Svätý Mikuláš, Borský Svätý Mikuláš, či Plavecký Svätý Mikuláš
  • Svätý Beňadik – súčasný Hronský Beňadik
  • Turčiansky Svätý Martin
  • Svätý Kríž nad Hronom – teraz Žiar nad Hornom
  • Svätý Kríž nad Váhom – zlúčený do novovytvorenej obce Považany
  • Sväté Kríže – už v 1954 na Nové Hony
  • Svätý Michal nad Žitavou
  • Svätý Michal – teraz je to Michal na Ostrove
  • Svätý Peter, Liptovský Svätý Peter, Borský Svätý Peter, Plavecký Svätý PeterTurčiansky Svätý Peter a tiež Svätý Peter pri Váhu
  • Všechsvätých – do 1920 (Kassa)mindszent(falva) – áno, správne, mindszent značí všetkých svätých v maďačine, do 1927 transkripcia na Košický Micent, a po 34 rokoch pod názvom Všechsvätých bola v r. 1961 osada zlúčená (aj s ďalšími) do obce Valaliky.
  • Svätuša – podobný príbeh. V r. 1960 bola zlúčená do obce Podhájska, pričom do r. 1948 mala maďarský názov Szencsa (poslovenčené na Senča v medzivojnovom období).
  • Zemplínsky Svätý Kríž – ten bola do 1. sv. vojny Szécskeresztúr, po 1. sv. vojne sa to preložilo ako Križovany či Križanovce, ale používal sa aj poslovenčený Kerestúr, veľká vlna slovakizácie v 1948 zmenila názov obce na Zemplínsky Svätý Kríž, ale iba na sedem rokov, pretože v 1955 sa premenovala na Zemplínsku Teplicu.
  • Mučeníky – iba tri roky (1948-1951). Poslovenčené z maďarského Mocsonok (Močenok), v r. 1951 zmenené na Sládečkovce, v 1992 naspäť na súčasný Močenok.
  • Matka Božia – do roku 1948 išlo o obec s dvoma názvami, ten maďarský bol Boldogfa(lva) – keďže boldog je šťastný, tak Šťastkovce? Po 1948 sa uzákonil iba jeden (Matka Božia), ten však komunistom neskôr zjavne nepasoval do krámu, a preto sa obec v r. 1960 vrátila k pôvodnému maďarskému (mierne však poslovenčenému) názvu Boldog.
  • Kostolné MoravceOpátove Moravce v 1960 jednoducho zlúčili do Hontianskych Moraviec. Nie všetky kostolné názvy komunisti prenasledovali, ale napr. taká obec Malá Bašta pola pred 1964 Kostolná Bašta.

Príkladov je mnoho. Stačí si nalistovať Slovník starších a inojazyčných názvov pod heslami svätá, sväté, svätísvätý v publikácii od Milana Majtána: Názvy obcí Slovenskej Republiky (vývin v rokoch 1773-1997), z ktorej som čerpal a ktorá je aj on-line (spracovaná ako slovníkové heslá).

Prečo som napísal, že komunisti tieto obce ‚úspešne‘ premenovali? Nie z nejakého sarkazmu; skôr naopak, ich úmysel sa im vo veľkej miere podaril. K svojmu tradičnému pomenovaniu sa vrátili len tieto obce:

  • Borský Svätý Jur (1960-1992 Borský Jur)
  • Svätá Mária (1960-1990 Bodrog)
  • Svätuše (1960-1990 Plešany)
  • Svätý Anton (1960-1996 Antol)
  • Svätý Jur (1960-1990 Jur pri Bratislave)
  • Svätý Peter (1961-1990 Dolný Peter)

Len dve(!) obce sa uchránili od komunistických antireligióznych nomencíd (o.k., po slovensky, protináboženského kántrenia a kynoženia mien a názvov). Nepremenované ostali len tieto dve (pravdepodobne boli príliš malé či bezvýznamné, možno to však bolo aj pre odpor miestnych činovníkov):

  • Svätuš (pred r. 1948 Szentes) – na úplnom východe Slovenska, 111 obyvateľov
  • Svätý Kríž – pri Liptovskom Mikuláši, 811 obyvateľov

No ale zase som sa zakecal. Úplne o inom som chcel, a síce O premenovávaní obcí na pôvodne maďarskom území podľa významných osobností slovenskej histórie v roku 1948. Hoci aj tu sa komunisti v podstate prerátali. Vtedy si zrejme ešte neuvedmili, ako veľmi budú nenávidieť ŠtefánikaHodžu, kňazov či emigrantov… Čoskoro sa však ‚spamätali‘ a ‚uvedomili‘, a preto sa niektoré tieto názvy najmä v roku 1960 (podobne ako horeuvedené náboženské) stratili – premenovaním, ale ešte častejšie administratívnym zlúčením.

* * * * * * * * * *

Poďme na to. Väčšina obcí bola teda premenovaná podľa slovenských (s vari jedinou výnimkou Švermova) dejateľov v roku 1948, ak nie je uvedené inak. Najprv však mapa:

Osady premenované v r. 1948 podľa významných slovenských osobností:

  • Bellova Ves – od 1955 vyčlenením z obce Tonkovce. 1976-1990 súčasť obce Blahová. Žeby podľa Jána Levoslava Bellu?
  • Bernolákovo – podľa Antona Bernoláka, do 1948 Cseklész (Čeklís)
  • Bohúňovo – do 1948 Lekenye. Asi podľa Petra Michala Bohúňa.
  • Bottovo – vzniklo 1926 administratívym vyčlenením z obce Dubovec. Podľa Jána Bottu.
  • Božetechovo – tak toto bolo skryté. Pôvodne Goc(z)nód, zrejme z nemeckého Gottesgnad (Božia Milosť). V roku 1948 zmenené na Božetechovo, zrejme inšpirované pôvodným názvom Gottesgnad a vari tiež odkaz na Jozefa Božetecha Klemensa. Komunistom to asi prišlo príliš religiózne, a tak spolu s ďalšími bola táto obec v 1960 premenovaná na súčasnú Jarnú, ktorá je teraz súčasťou susedného Cífera.
  • Čajakovo – do 1948 Lekér, od 1968 zlúčené do obce Hronovce. Asi podľa Janka Čajaka (nie, kňazom nebol).
  • Dulovce – do 1920 Újgyalla, do 1948 Nová Ďala. Pravdepodobne po Matúšovi Dulovi. Pozri tiež Hurbanovo (Stará Ďala); Dulovo v tom čase už existovalo (bez väzby na vyššieuvedeného Matúša Dulu).
  • Dulova Ves – tu je to ťažko rozsúdiť. Do 1920 sa volala Gulyvész, potom (do 1948) to bolo poslovenčené na Guľvas. Ak Matúša Dulu minuli na Dulovce, bol ešte v zálohe aj jeho syn Igor Dula, no skôr to bola z núdze cnosť – pôvodný názov sa dal skomoliť, takzvane násilne poslovenčiť, na nový (hoci teda hneď vedľa je Záborské). Skutočnú inšpiráciu autorov sa zrejme nedozvieme.
  • Gabčíkovo – do 1948 Bős. Podľa Jozefa Gabčíka, ktorý spáchal atentát na Reinharda Heydricha.
  • Gessayov – vznikol 1936 vyčlenením z Malinova, v roku 1948 sa pravopis zmenil na Gešajov. Potom možno komunistom emigrant a spoluzakladateľ Slovenskej ligy v Amerike Ignác Gessay (podľa ktorého to bolo asi pomenované) liezol na nervy, a tak sa to zmenilo v 1960 na Zálesie (to pri Bratislave, nie Kežmarku).
  • Golianovo – do 1920 Lapásgyarmat, do 1948 Lapáš(ske) Ďarmoty. Podľa generála SNP Jána Goliana.
  • Gondovo – do 1920 (Garam)sólymos, 1920-1927 Šolmoš, 1927-1948 zmenené na Balvany, 1948-1974 Gondovo, potom zlúčené do obce Nová Dedina. Pravdepodobne podľa Daniela Gondu, dôstojníka a hrdinu SNP.
  • Gorazdov – ide o osadu v chotári Močenku, ktorú v 1948 premenovali z pôvodného názvu Garazda. Garazda je v slovenčine výtržnosť, vystrájanie, čo je prevzaté z maďarského gárazda násilný, bitkár, ale toto meno je skôr odvodené od sv. Gorazda, ktorý sa tu podľa tradície narodil. Kruh sa tak uzatvára a poslovenčenie názvu osady bolo zrejme inšpirované spomínaným sv. Gorazdom.
  • Hamuliakovo – do r. 1948 Gútor. Zrejme podľa Martina Hamuljaka.
  • Hodžovo – nová osada (administratívne vyčlenená) na území prevažne maďarsky hovoriaceho Žitného Ostrova (1926). Pod Maďarskom (1939-1945) premenovaná na Hodzsafalva. Za komunizmu premenovaná na Lipové (1951), čo je aj jej terajší názov (súčasné maďarské meno je potom Zsemlékes). Podľa vtedy žijúceho politika Milana Hodžu, nie podľa národného buditeľa Michala Miloslava Hodžu.
  • Hroboňovo – súčasný Dolný Štál. Do 1927 Alistál, 1927-1948 a po 1990 opäť Dolný Štál. Pravdepodobne po Samovi Bohdanovi Hroboňovi, prípadne mladšom Jánovi Miloslavovi Hroboňovi.
  • Hurbanovo – do 1920 Ógyalla, do 1948 Stará Ďala. Podľa Jozefa Miloslava Hurbana.
  • Hurbanovce do r. 1948 Kisfajkürt, po 1960 pričlenená k obci Dedinka (pôv. Fajkürt). Žeby po Svetozárovi Hurbanovi-Vajanskom, keď už máme Hurbanovo po Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi?
  • Hurbanova Ves – 1956 vyčlenením z obce Rastice. Ostáva ešte tretí Hurban? Možno Vladimír Hurban Vladimírov.
  • Hurbanova Dolina – akosi veľa je po tom Hurbanovi pomenované, nie? Toto vari ani nebolo treba meniť, pred 1948 išlo o Turiansku Dolinu, osadu v katastri obce Brezová pod Bradlom. Ďaleko od čohokoľvek maďarského či nemeckého
  • Hviezdoslavov – 1936 administratívnym vyčlenením. Po Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi.
  • Jánošíková – do 1948 Dénesd/Schildern, po 1974 zlúčená do Dunajskej Lužnej. Po Jurajovi Jánošíkovi.
  • Jánošíkovo na Ostrove – ako hovorí slečna Viktória Pédiová, ide o miestnu časť obce Okoč, ktorá vznikla v roku 1947, kedy sa do oblasti medzi Okočom Hroboňovom nasťahovalo približne 32 rodín z Terchovej (pravdepodobne ako osídľovanie v súvislosti s Benešovými dekrétmi). Po Jurajovi Jánošíkovi.
  • Jánošíkovo je aj osada obce Tvrdošovce. Podľa Juraja Jánošíka.
    Jesenské – do r. 1948 Feled, resp. Feledince (krátko po 1. svetovej vojne aj Veladín). Zrejme podľa Janka Jesenského.
  • Kalinčiakovo – do 1948 Varsány, od 1976 súčasť Levíc. Po Jánovi Kalinčiakovi.
  • Kalinkovo – do 1948 Szemet(h). Szemét sú po maďarsky odpadkysmeti. Žeby Odpadkovo? Nový názov zrejme podľa Jána Kalinku (alebo jeho syna Joachima Kalinku).
  • Kmeťovo – do 1920 Gyarak, do 1948 Ďorok. Zrejme podľa Andreja Kmeťa.
  • Kmeťovce – do 1948 Disznós (osada v chotári Bátoviec), teraz miestna časť Drženíc. Kmeťov je dosť, takže to môže byť aj podľa  Daniela Mateja, Jozefa Jarína, či nebodaj aj Jána.
  • Koceľovce – do 1948 Geczel(falva)/Gecelovce. Asi z núdze cnosť. Názov osady sa podobal na Koceľa, tak prečo ho nepozmeniť podľa vzoru Mojmíroviec, Rastislaviec, či Svätoplukova.
  • Kolárovo – do r. 1948 Guta. Podľa polyhistora Adama Františka Kollára.
  • Kubáňovo – do 1948 Szete. Zrejme podľa Ladislava Kubániho.
  • Kukučínov – do 1920 Nemes-Oroszi (v preklade čosi ako Zemianske Ruské), potom do 1948 iba Oros. Po Matejovi Bencúrovi.
  • Masníkovo – do 1948 Előpatony (od 1927 aj poslovenčené na Predná Potôň), v r. 1960 pričlenené do Lehníc. Asi podľa – kto by to bol povedal – Tobiáša Masníka (bol aj kňazom).
  • Matúškovo – do 1948 Taksony(falva). 1971-1990 súčasť Galanty. Podľa Janka Matúšku.
  • Mojmírovce – do 1920 Ürmény, potom do 1948 Urmín. Zrejme po Mojmírovi I. alebo II.
  • Mojzesovo – do 1948 Özdög. Podľa biskupa a prvého predsedu Matice Slovenskej Štefana Moyzesa.
  • Mudroňovo – vzniklo podobne ako Hodžovo, a síce v r. 1926 vyčlenením z obce Modrany. Súčasný maďarský názov Újpuszta. Otázkou zostáva, či je pomenované po národnom aktivistovi Pavlovi Mudroňovi, alebo, podobne ako Hodžovo, jeho synovi, vtedajšom politikovi Jánovi Mudroňovi (zomrel práve v r. 1926). Maďarská vikipédia síce tvrdí, že po Pavlovi Mudroňovi, ale zdroj som nenašiel; obec vznikla v rovnakom čase, za rovnakých okolností a hneď vedľa Šrobárovej, pomenovanej podľa vtedajšieho politika, podobne ako Ján Mudroň.
  • Nálepkovo – pôvodne nemecké Wagendrüssel, potom krátko počas maďarizácie (1882-1913) Mérény. 1920 poslovenčený na Vondrišel, 1948 premenovaný na Nálepkovo podľa slovenského dôstojníka a partizánskeho veliteľa, kapitána Jána Nálepku. Nešlo pritom o etnicky maďarské, ale skôr nemecké územie. Bolo odtiaľ vysťahovaných po druhej svetovej vojne vyše 800 Nemcov a názov obce tak stihol podobný osud ako v prípade Nemeckej Ľupče či Nemeckého Biela (a zrejme aj Švermova).
  • Palárikovo – do r. 1948 Tótmegyer (Slovenský Meder). Podľa Jána Palárika.
  • Palkovičovo – do 1948 a po 1990 Sap. Podľa Juraja Palkoviča.
  • Rastislavice – vznik 1936 vyčlenením z Komjatíc ako Degeš, zmena na Rastislavice v 1948. Maďarsky stále Dögös. Podľa Rastislava.
  • Sasinkovo – do r. 1948 Šág (obec nevyzerá byť v tradične väčšinovej maďarskej oblasti). Asi podľa historika, publicistu a kňaza Františka Víťazoslava Sasinka.
  • Sklenárovo – do 1948 Béke. Od 1960 Mierovo. Žeby podľa Juraja Sklenára?
  • Sládkovičovo – do r. 1948 Diószeg (Diosek). Po Andrejovi Sládkovičovi.
  • Slávikovo – zrejme ďalší politický prípad. Vzniklo v r. 1926 (porov. Hodžovo, Mudroňovo, Ursínyovo Šrobárová) vyčlenením z Rimavskej Seči a podobne ako Hodžovo bolo v r. 1951 premenované na Orávku (súčasný maďarský názov Kacagópuszta). Slávikov bolo viacero, počnúc Jánom, cez jeho syna Juraja a končiac Michalom. Dvaja posledne menovaní boli, podobne ako Ján Mudroň, Vavro Šrobár či Milan Hodža, vtedajší politici.
  • Svätoplukovo – do 1920 Salgó, do 1948 potom Šalgov. 1976-1990 súčasť Mojmíroviec. Po Svätoplukovi I.
  • Šafárikovo – do 1948 a po 1990 Tornaľa. Podľa Pavla Jozefa Šafárika.
  • Šrobárová – opäť ‚politická obec‘, na štýl Hodžova Mudroňova vznikla v r. 1926 vyčlenením z obce Marcelová. Počas 2. svetovej vojny pod Maďarskom ako Srobárfalva, súčasný maďarský názov Szilasháza. Po (vtedy žijúcom) politikovi Vavrovi Šrobárovi. Ešteže sa časy menia. Šrobára síce glorifikujeme, ale neviem si predstaviť, aká shitstorm by sa spustila, keby dnes vznikla obec s názvom Ficovo Ficília.
  • Štefánikovce – v r. 1907 Alsócsölle, resp. Unter-Waltersdorf (Dolná Čela) a Felsőcsölle, resp. Ober-Waltersdorf (Horná Čela) zlúčené do obce Csölle, resp. Waltersdorf (od r. 1927 aj Čela), 1948-1960 Štefánikovce, ale komunistom bol zrejme v zuboch, čiže od r. 1960 až do súčasnosti Rovinka. Asi podľa Milana Rastislava Štefánika.
  • Štefánikov(o) – novovzniknutá obec v 1936 vyčlenením z Matúškova. V 1960 včlenená do Galanty (komunisti ho asi fakt nemali radi).
  • Štefanovičová – 1935 vyčlenením z Mojmíroviec pod názvom Taraň, premenovaná na Štefanovičovú od 1948. Buď po Samuelovi Dobroslavovi Štefanovičovi, alebo jeho synovi Milošovi.
  • Štúrovo – podľa Ľudovíta Štúra. Do 1948 Párkány. Tak toto je neskutočná šupa. Klasické maďarské mesto s typicky maďarským názvom, premenované po najväčšom slovenskom národovcovi a jazykovedcovi!
  • Šulekovo – do 1948 Beregszeg, od 1980 súčasť Hlohovca. Napriek maďarsky znejúcemu názvu nejde o prevažne maďarsky hovoriacu oblasť.Pomenované podľa Viliama Šuleka, ktorého tu spolu s Karolom Holubym r. 1848 popravili. Ako asi jedna z mála výnimiek, táto premenovaná obec má aj priame spojenie so svojím ‚patrónom‘.
  • Švehlovo – ešte jedna politická podenka podľa vzoru Hodžova, Mudroňova, či Šrobárovej. Vznikla analogicky v 1927, pomenovaná opäť po vtedy ešte žijúcom – a taktiež aktívnom – politikovi Antonínovi Švehlovi (dokonca vtedajší predseda vlády!), ako kolónia s novými osadníkmi zo Slovenska a Moravy, a síce zlúčením niekdajších miestnych častí HajmášSedín (maďarsky Szőgyén) a následným vyčlenením z chotára obce Veľké Úľany (vtedy Veľký Fedýmeš, pretože födém v staromaďarčine znamenal úľ, čiže zrejme išlo o osadu niekdajších kráľovských alebo zemianskych včelárov). Vydržala presne 11 rokov, aby sa prepadla po Viedenskej arbitráži do Maďarska, kde si pravdepodobne opäť celý chotár vzal historický maďarský názov Nagyfödémes. Otázka je, čo sa stalo s vtedy relatívne novými osadníkmi. Faktom je, že podľa cenzusu Veľkých Úľan sa v obci nachádzalo v 1921 tritisíc Maďarov a 10 Čechoslovákov, v 1930 tritisíc Maďarov a 350 Čechoslovákov a v 1941 opäť iba 10 Slovákov, ale – temer 3500 Maďarov!
    Po konci 2. svetovej vojny sa obec prinavrátila Československu, a hoci nepadla za obeť Okáliho prvej vlne nomencídy, jej meno však vydržalo len šesť rokov, konkrétne do 1951 (podobne ako u Hodžova), keď sa z nej stali Nové Osady. Tak alebo onak, o štvrť storočia neskôr (1976) boli opäť pohltené Veľkými Úľanmi. Tie majú v chotári ešte ďalšie dve časti, a síce TehelLenčeheľ (lencse je po maďarsky šošovica, takže Šošovičné). Obe boli známe ako osady už od 13., resp. 14. storočia, ale po tureckých nájazdoch sa vyprázdnili a do chotára niekdajšieho Švehlova pravdepodobne nepatrili. Zaujímavosťou, ktorú mi nedá nespomenúť v tejto súvislosti, je, že hlavná publikácia Názvy obcí Slovenskej republiky uvádza ako dátum vzniku Švehlova 1937. To však nesedí, pretože obecná stránka Veľkých Úľan uvádza 1927 a obdobné kolónie (spomínané Mudroňovo, ŠrobárováHodžovo) vznikli v tom istom období.
    Na záver dodám, že naša politická kultúra asi predsa len za tých sto rokov o čosi pokročila, pretože nikomu nenapadá zakladať Matovičné či Hegerovú.
  • Švermovo – do 1948 Telgárt/Tiergarten, počas maďarizácie 1907-1913 krátko ako Garamfő (Hlavné Hronské?), po 1990 návrat k názvu Telgárt. Podľa (prekvapivo českého!) komunistu Jana Švermu, ktorý zahynul počas SNP. Tiež nejde o maďarsky hovoriacu oblasť, podľa pôvodného mena (čo by sa dalo preložiť ako zvieracia záhrada) sa dá usudzovať, že tam žili Nemci.
  • Tešedíkovo do 1948 Pered. Podľa evanjelického kňaza Samuela Tešedíka.
  • Tomášikovo – do 1948 Tallós. Zrejme po Samovi Tomášikovi.
  • Ursínyovo – tak toto je skutočný klenot. Bolo vytvorené v roku 1945 vyčlenením z Tekovských Lužianok a pomenované po vtedy žijúcom politikovi Jánovi Ursínym – ako inak, agrárnikovi (porov. Hodžovo, Šrobárovú, Slávikovo, či Mudroňovo). Toho komunisti už v 1947 zdiskreditovali, neskôr prinútili abdikovať a následne po vykonštruovanom monsterprocese odsúdili na sedem rokov väzenia. Čiže v čase premenovávania v 1948 tento názov už nebol politicky priechodný a zapálený komunista Okáli to nechal premenovať na súčasné Medvecké (teraz súčasť Plavých Vozokian). Tuto išlo o takpovediac opačný proces (nie premenovanie po osobnosti, ale zrušenie pomenovania po politikovi).
  • Veľké Blahovo – do 1948 Nagyabony (od 1927 aj Veľký Aboň). Zrejme po kňazovi, spisovateľovi a buditeľovi Matúšovi Blahovi. A možno Malé Blahovo (do 1927 Kisabony, potom do 1948 Malý Aboň, po 1960 súčasť Dunajskej Stredy) pomenovali po lekárovi, politikovi a buditeľovi Pavlovi Blahovi :-)
  • Záborské – do 1948 Harság. Po Jonášovi Záborskom.

Na porovnanie, v českej časti republiky podobný besný ošiaľ nevládol, spomeniem len Havlíčkův Brod, premenovaný v roku 1945 z Nemeckého Brodu (úplne pôvodne však Smilův Brod či skrátka Brod) na počesť Karla Havlíčka Borovského (ten tam ale aj žil a študoval) a samozrejme notoricky známy prípad Zlína, ktorý v rokoch 1949-1989 niesol meno Gottwaldov po Klémovi.

Osady premenované v r. 1948, ktoré znejú ako keby pomenované po nejakej osobe:

  • Bardoňovo – do 1948 (Bars)baracska. Skutočne som nenašiel žiadneho Bardoňa, možno ide len o násilné preslovenčenie.
  • Blahová – vznikla 1951 vyčlenením z obce Lehnice. Zrejme by si ju komunisti nepomenovali po Matúšovi Blahovi či Pavlovi Blahovi.
  • Branovo – do 1948 Baromlak. Možno ide len o násilný prepis.
  • Holanovo – Tak toto je zaujímavé. Išlo o osadu v chotári Hurbanova (vtedajšej Starej Ďaly), a teda nie je zachytená v publikácii Názvy obcí Slovenskej Republiky (keďže fakticky nešlo o obec). Bola založená spolu s ďalšími podobnými kolóniami v dôsledku pozemkovej reformy v 20. rokoch 20. storočia a nasťahovali sa sem napr. sedliaci z Detvy či od Brna. V roku 1948 bola premenovaná z pôvodného názvu Pustatina Hamb (Hambpuszta) na Holanovo, zjavne podľa nejakého Holana či Holaňa. Dnes je to mestská časť Hurbanova (porov. Nová Trstená).
  • Hruboňovo – 1960 zlúčením štyroch obcí. Hruboňa nepoznám, hoci Hroboňov až dvoch. Možno aj je Hroboňovo pomenované po Samovi BohdanoviHruboňovo po Jánovi Miloslavovi, ktovie… ale  je to nepravdepodobné, keďže komunisti by novú osadu asi ťažko pomenovali po evanjelickom kňazovi. Nevyzerá to pritom na etnicky maďarské územie.
  • Malinovo – do 1948 Eberhart. Žiadneho Malinu nepoznám a podľa Hedvigy to asi nebude :-) Možno tam rastie malinčie. Malinová sa tiež premenovala v roku 1948 z CsékCach, či Cech (čiže to bolo asi osídlené Čechmi).
  • Sládečkovcesúčasný Močenok. Sládečkovce sa volali medzi 1951 a 1992. Aj ich však postihla besná vlna slovakizácie, keď sa pôvodne maďarský názov Mocsonok (Močonok, Močenok) krátko (na tri roky, od 1948) poslovenčil na Mučeníky, čo sa zrejme takisto komunistom neveľmi páčilo.

Osady premenované v r. 1948 podľa slovanských mien:

  • Kvetoslavov – do r. 1948 Úszor/Austern (úszó je plavec, Auster zase ustrica). Kvetoslav, aké krásne slovanské meno, hneď o dôvod viac nacapiť ho na južné Slovensko.
  • Milanovce – od 1945 ako Nitriansky Kýr (zlúčené obce Veľký Kýr Malý Kýr), od 1948 Milanovce, od 1992 návrat k názvu Veľký Kýr. Podľa Milana? ;-)
  • Miloslavov – administratívnym vyčlenením od r. 1936, maďarsky Annamajor. Miloslav, ešte milšie to slovanské meno.
  • Rastice – do 1927 Nagymagyar/Groß-Magendorf, do 1948 prevzaté do slovenčiny ako Veľký Mager, v 1960 spolu s MaslovcamiČenkovcami vytvorená osada Zlaté Klasy. Odvodené od Rasťa ;-) ?
Čo viac dodať? Asi toľko, že stále máme zopár významných osobností slovenskej histórie, ktorým sa takejto pocty – pomenovanie dediny na južnom Slovensku – ešte nedostalo. Tak povedzme:
  • Pribina. Ten bol aj na bankovke
  • Andrej Hlinka. Aj ten bol na bankovke, ale asi sa až príliš – v povojnovej optike roku 1948 –skompromitoval tým, že si jeho meno prepožičala za druhej svetovej vojny kolaborantská HSĽS.
  • Milan Rastislav Štefánik bol tiež na bankovke a samostatnú dedinu v súčasnosti na Slovensku po sebe pomenovanú nemá (ešte aj tie Milanovce sa vrátili k názvu Veľký Kýr, sú už len Rastice či Rastislavice :-). Ani Madona, ba ani Majster Pavol, ak nepočítame Pavlovce či Pavlovu Ves :-), ani Cyril a Metod, iba Bernolák Štúr.
  • Chalupka. Ani Samo, ani Ján (ak teda nepočítame Jánovce, že áno ;-)
  • Ján Francisci-Rimavský – ale ktovie, možno po ňom tajne pomenovali Rimavskú Sobotu
  • Michal Miloslav Hodža – veru tak, Hodžovo (súčasné Lipové) bolo pomenované po Milanovi. Cena útechy – aspoň Miloslavov pomenovali povedzme po jeho strednom mene.
  • Mikuláš Schneider-Trnavský – Žeby Trnava?
  • Ján Hollý – ťažko niečo po ňom pomenovať. Holé? Ibažeby boli po ňom tie druhé Jánovce.
  • Karol Kuzmány – mali sme už aj Ursínyovo, takže Kuzmányovo by nebolo to najkostrbatejšie.
  • Ivan KraskoKraskovo síce existuje, ale nie je pomenované po ňom. Tak si môžme pomyslieť že Bottovo je pomenované aj po ňom a navyše máme ešte aj dve Ivanky :-)
  • Pavol Dobšinský – Tak povedzme Pavlová a ešte aj Dobšiná :-)
  • Jozef Cíger-HronskýHa-ha, Jozefova Dolina!
  • Jozef Gregor-Tajovský – no jasne, Tajov
  • Janko Kráľ – No tak máme obce Kráľ aj Kráľová, takže netreba, už je to vybavené :-)

Potom sú obce (najmä na južnom Slovensku), ktoré by – svojou koncovkou či menom – mohli zvádzať k tomu, že sú tiež pomenované po niekom, ale nie je to tak. Tak napríklad:

  • Ardovo
  • Ani Benkova Potôň, ani Benkovce nie sú pomenované po Martinovi Benkovi. Ten bol na to aj tak príliš mladý.
  • Blažov
  • Blažovce
  • Čalovo je zaujímavý prípad. Do 1920 sa obec volala Nagymegyer, potom sa poslovenčila na Veľký Meder, aby sa v 1948 zmenila na Čalovo, ktoré je zrejme odvodené z maďarského názvu pre Žitný Ostrov – Csallóköz. Ten pochádza údajne z rieky Csalló köz značí niečo ako medzi – asi že ako vnútrozemský ostrov je medzi riekami. V roku 1990 sa potom obec vrátila k slovenskému názvu Veľký Meder. Menne príbuzná obec Čalovec sa pritom do 1948 tiež volala podobne – Megyercs (Mederč).
  • Čoltovo – pôvodne Csoltó
  • Čunovo (Bratislava) – maďarsky (Duna)csún a ako vikipédia tvrdí, „Čunovo was first mentioned as a village in 1232 under the name Chun.
  • Dulov
  • Dulovo
  • Dulovská Nová Ves – akosi podozrivo veľa je tých Dulov.
  • Ďubákovo – ide len o poslovenčený pravopis, pred 1920 Gyubákó (krátko 1907-1913 aj ako Vágó).
  • Fiľakovo – maďarsky Fülek, nemecky Fileck
  • Gočaltovo
  • Gočovo
  • Hatalov – aj keď to zvádza na pomenovanie po Martinovi Hattalovi, ide o pôvodný názov, čo dokazuje aj skoršia forma Hatalow(ce)
  • Hrabovo
  • Hrachovo
  • Hrušovo
  • Hubovo
  • Kalinov
  • Kalinovo
  • Kečovo
  • Kobeliarovo – maďarský názov (Kis)feketepatak – (MalýČierny Potok
  • Kraskovo – vývin z mena Kraszkó/Kraskov
  • Lukáčovce
  • Ľudovítov – časť Palárikova, históriu pomenovania som nenašiel, ale toto meno je doložené minimálne od r. 1938 (takže nešlo o premenovanie v 1948) a maďarský názov je analogický – Lajoshalma.
  • Ľudovítová – nie, nemá to nič spoločné s Ľudovítom Štúrom (ani ľubozvučným slovanským menom), do 1948 sa volala Lajosfalva, resp. Lajošová.
  • Mládzovo
  • Petrovo
  • Rumanová
  • Semerovo – pôvodne Szemere
  • Skerešovo
  • Šútovo
  • Vlachovo – do 1920 Oláhpatak (v preklade Vlašský Potok)
  • Žarnov

Samozrejme, horeuvedené zoznamy nie sú v žiadnom prípade vyčerpávajúce a určite tam budú medzery. No ale keďže som sa do toho už zažral, narazil som pri svojom prieskume hlbinami Slovníka starších a inojazyčných názvov na rôzne zaujímavosti. Takže pekne po poriadku. Najprv obce, ktorých názvy sa v uvedených rokoch (1920, 1927, ale najmä 1948 a 1960) nepreložili ani neprepísali, ale natvrdo zmenili. Najsamprv budovateľské:

  • Nový Život – obec vznikla zlúčením Vojtechoviec, Eliášoviec Tonkoviec v r. 1960. Súčasný maďarský názov je Illésháza (po pôvodnej obci Eliášovce):
    • Vojtechovce – do 1948 Bél-Vata
    • Eliášovce – do 1948 Illésháza
    • Tonkovce – do 1948 Tonkháza. Súčasťou Tonkoviec sa v 1940 stal aj Kismagyar (Klein Magendorf), od 1927 aj poslovenčený na Malý Mager.
  • Zlaté Klasy – zlúčením Čenkoviec, Masloviec Rastíc v r. 1960. Súčasné maďarské pomenovanie je Nagymagyar, pôvodný názov Rastíc.
    • Čenkovce – do 1948 Csönke/Csenke (od 1993 je obec opäť samostatná)
    • Rastice – do 1927 Nagymagyar/Groß-Magendorf, do 1948 prevzaté do slovenčiny ako Veľký Mager
    • Maslovce – do 1948 Vajasvatta (vaj je maslo). Páči sa mi, ako do zlatých klasov pridali maslo. Vedeli variť :-)
A šup na ďalšie prevody typicky maďarských názvov na írečité slovenské pomenovania:
  • Rúbaň – do 1948 Fűr
  • Vydrany – do 1948 Hodos
  • Dubník – do 1948 Csúz (od 1920 aj Čúz)
  • Brezovička – do 1920 Hamburg (ha-ha :-), Hamborg, potom pravopis pozmenený na Hamborek do 1948.
  • Výborná – do 1948 aj Bierbrunn – z nemčiny Pivná Studňa. Tak to je predsa výborné, nie? Ešte lepšie by bolo, keby sa to aj po slovensky volalo Pivná Studňa.
  • Sádok – aj Csizsic(z). Žeby čížik?
  • Dolinka – do 1948 Inám. WTF?
  • Hájske – zaujímavý prípad. Do r. 1948 mala obec maďarský názov Köpösd, resp. Kepežd, kedy sa premenovala na Dverníky, už o tri roky neskôr však zrazu na Hájske. Zrejme sa komunistom nehodili do krámu kresťanské väzby prvého názvu (dverník bol v tom čase kresťanský duchovný s najnižším stupňom svätenia). Porov. vedľajšie Mučeníky (súčasný Močenok)
  • Korytník – osada v katastri Lužianok (vtedy Šarlužky-Kajsa), zmenená v r. 1948 z názvu Tekenešský Dvor
  • Borinka – do 1. svetovej vojny maďarský názov Borostyánkő (niečo ako Brečtanový Kameň), po nemecky rôzne (Paulenstein, Ballenstein, Paistun), do 1948 potom prepísané na Pajštún.
  • KobeliarovoKisfeketepatak (v preklade Malý Čierny Potok)
  • Rohožnica (Levice) – do 1920 Gyékényes, potom prepísané do slovenčiny na Dekeneš do 1948. Do 1960 Rohožnica, potom zlúčené do Veľkého Ďura spolu s Dolným Horným Ďurom, ktoré boli pred 1948 Dolný Horný Ďúrad, čo bol prepis z maďarského Felsőgyőrőd Alsógyőrőd spred 1920 a aby to nebolo primálo komplikované Dolný Ďur bol ešte predtým Veľký Ďurad (Nagy-Györöd) a Horný Ďur zase Malý Ďurad (Kis-Györöd). Ördög aby sa v tom vyznal.
  • Jahodná – do 1948 (Pozsony)eperjes, čiže Bratislavský Eperješ.
  • Malinovo – do 1948 Eberhart (pochopil by som, keby to preložili ako Diviakovo alebo Diviaky). Spomínam aj vyššie.
  • Malinová – tak po Hedvige to asi nebude. Do 1948 sa však obec volala Csék, Cach, Cách, či Cech. Žeby tam tradične žili Česi?
  • Malinovec – do 1948 Magyarád (Maďarovce). Tak tu zase zrejme žili Maďari.
  • Mierovo – do 1948 Béke, do 1960 ako Sklenárovo, viď vyššie
  • Dedinka pri Dunaji – do r. 1948 (Duna)sáp
  • Podkriváň – tak sa obec spomína až v medzivojnovom období, dovtedy sa volala Trhanová, maďarsky však Divényoroszi
  • Gbelce – do 1948 Köbölküth, Köbölkút
  • Tepličky – do 1948 Fornószeg (porov. neďaleké Šulekovo, niekdajší Beregszeg)
  • Strelníky – do 1948 Sajba (Šajba)
  • Strelnice – do 1948 Lévárt, teraz (po 1992) návrat k pôvodnému názvu vo fome Leváre. Ten Okáli bol akýsi militantný…
  • Lučina – do 1948 Huvész (?)
  • Vyšehradné – do 1948 Majzel
  • Šváby – do prvej svetovej vojny Németsóvár (čosi ako Nemecký Soľnohrad), v 1960 včlenený, už ako Šváby, do obce Solivar, ktorý sa predtým volal Tótsóvar – čiže Slovenský Soľnohrad.
  • Kremnické Bane – začalo sa to nemeckým názvom Berg (Vrch), počas maďarizácie sa to zmenil na Jánoshegy (Jánov vrch). Po 1920 sa názov opäť ponemčil, tentoraz však na Johannesberg (po Hamburgu, Parížovciach Prahe je to odkaz už na štvrtú metropolu na Slovensku), resp. poslovenčil na Piarg(y). Po 1948 Kremnické Bane.
  • Štiavnické Bane – názov spred 1948 bol, podobne ako pri Kremnických Baniach, Pierg, resp. Piarg, pravdepodobne odvodený z pôvodného nemeckého Siegelsberg (Siegel je pečať)
  • Nová Trstená – išlo o osadu v chotári Hurbanova (čiže Starej Ďaly), vzniknutú v dôsledku pozemkovej reformy z 20. rokoch 20. storočia. Nasťahovali sa sem zrejme kolonisti z Oravy. Jej maďarský názov je Margitpuszta (porov. Holanovo). Dnes je to mestská časť Hurbanova.
  • Veľký Blh – 1943 zlúčením Nižného Balogu/Blhu (Alsóbalog) a Vyšného Balogu/Blhu (Felsőbalog) do obce Vámosbalog, 1948 poslovenčené na Veľký Blh.
  • Rohožník (Záhorie) – do 1948 Rarbok (krátko pred 1. svetovou vojnou aj Nádasfő)
  • HokovceEgeg (?)
  • Záhorská Ves – do 1948 Magyarfalu/Magyarfalva, resp. Uhorská Ves (pri Morave)
  • Zemplínska Teplica – spomínam aj vyššie, do 1. sv. vojny Szécskeresztúr – po 1. sv. vojne to boli ako Križovany, tak aj Križanovce či Kerestúr, a krátky čas (1948–1955) aj Zemplínsky Svätý Kríž.
  • Rolova Huta – do 1920 Phönixhutta
  • Viničné – do 1948 Schweinsbach, od 1927 písané ako Švajnsbach. Výnimočné prikrášlenie pohodlným sa zbavením prvého písmenka. Malo by to byť skôr Sviničné, keďže pôvodný nemecký názov značí Svinský Potok.
  • Zlatá Osada – osada v katastri obce Vrbová nad Váhom (vtedy súčasť Martoviec), premenovaná v r. 1948 z pôvodného názvu Kingyes (Kindeš).
  • Smolenická Nová Ves – do 1948 Nestich, asi z pôvodného nemeckého Neustift.
  • DechtáreBertalanfalu, Vidaföld, aj po nemecky Bettendorf či Bertensdorf
  • Hrubý Šúr – do 1920 Hegysúr. Skôr to už mohli poslovenčiť prekladom na Šúrsky Kopec či Vrchšúr.
  • Malý Šúr – do 1920 Pénteksúr. Tuto to zase mohol byť Šúrsky Piatok (alebo ešte lepšie, Piatkový Žúr :-), keď už sme mali aj ten Pondelok, Stredu nad Bodrogom, Štvrtok na Ostrove, či Spišskú Sobotu.
  • Orlové – pred 1920 bolo jej paralelné maďarské pomenovanie (Vág)zsigmondházaŽigmundovce.
  • Devičany – vznikli v r. 1951 zlúčením Horných Dolných Devičian, ktoré však boli na svete len krátko – od 1948. Tradičný názov týchto obcí bol po nemecky Ober PrandorfUnter Prandorf, po maďarsky potom Felsőtótbaka Alsótótbaka (po 1892 bolo – zrejme pre maďarizáciu názvov – vypustené slovíčko tót). Po 1920 poslovenčené na HornýDolný Prandorf až do onoho neslávne známeho 1948.
  • Červený Kláštor – do 1920 Alsólehnic/Sublechnic, 1920-1948 Nižné Šváby (ktovie prečo). Smerdžonka – osada v jeho katastri – sa tiež premenovala v 1948 na Kúpele Červený Kláštor. Asi bolo treba pritiahnuť turistov zbavením sa odpudivých názvov.
  • Dolná Ves – do 1948 Šváb(y), resp. Schwabendorf (vtedy súčasť Kremnice). Asi tam bývali Švábi – tí z Nemecka.
  • Čierna Voda – do 1927 Nyék, 1927-1948 transkripciou na Čierne Nekyje
  • Vinica – 1902 zlúčením obcí Felső(ipoly)nyék (Horné Nyekie) a Alsó(ipoly)nyék (Dolné Nyekie) na Ipolynyék, po 1920 Nekyje/Nyék a zrazu po 1948 šmahom ruky (alebo skôr mocného pera) Vinica.
  • Myslenice – do 1947 Grünau/Grinava, od 1975 súčasť Pezinku
  • Dobročská Lehota – v 1948 z Kotmanová zo skoršieho Kotmánlehota. V 1990 návrat k názvu Kotmanová.
  • Vinosady – vznikli v 1964 zlúčením obcí Malé Tŕnie (do 1948 Terlény, resp. Terling) a Veľké Tŕnie (do 1948 Csukárd, resp. Zuckersdorf/Kučišdorf) – bohvie ako k tým názvom prišli… Súčasný maďarský názov obce je – prekvapivo – Csukárd-Terlény.
  • Dunajská Lužná – vznikla zlúčením obcí Jánošíková, Nová Lipnica a Nové Košariská v r. 1974:
    • Jánošíková – do 1948 Dénesd/Schildern (spomínam vyššie)
    • Nová Lipnica – do r. 1948 Torcs/Tartschendorf
    • Nové Košariská – do r. 1945 Misérd/Mischdorf. Maďarský názov Dunajskej Lužnej teda logicky nemôže byť iný ako Dénesdtorcsmisérd. Ha-ha, vtipné.
  • Tomášov – do 1948 Fél (žeby sa ten pôvodný názov dal preložiť ako niečo Horné či Vyšné?) Tomáš určite nie je typické slovanské meno, a tak som to nezaradil do príslušnej  kategórie vyššie.
  • Zálesie – do 1948 Gibely (Gibeľ)
  • Suchohrad – do 1948 Dimburg, resp. Dimburk
  • Podhorany (Prešov) – do 1920 Ásgút, potom do 1948 prevzaté na Hažgut
  • Podhorany (Kežmarok) – do 1948 Maldur, Mälter(n)
  • Nová Polianka – do 1948 Mérgeska (1907-1913 Mérgesvágása)
  • Košická Polianka – pred 1. svetovou vojnou aj Lengyelfalva
  • Krížany – do 1948 Mokča-Krišov/Mokcsakerész (1913 zlúčením KrišovaMokče), v 1960 zlúčená do Krišovskej Lieskovej. Ťažko povedať, možno aj tu bola mierne antireligionistická motivácia vtedajšieho režimu, napr. aj také Križovany nad Dudváhom sa v 1975 zlúčili – dočasne – do obce Dudváh.
  • Petržalka – najprv tradičný nemecký názov Engerau (žeby Úzke Hrubé? :-), potom od 2. polovice 19. storočia maďarsky Ligetfalu/Ligetfalva, čiže čosi ako Hájovce, Hájniky, a napokon po 2. svetovej vojne Petržalka.
  • Nová Stráž – do 1927 (Duna)újfalu, resp. Neudorf, čiže (Dunajská) Nová Ves. Od 1979 súčasť Komárna
  • Čierny Brod – do 1948 Vizkelet (čiže Východná Voda?)
  • Olšina (osada v Trebišovskom chotári) – do 1948 Čikóš
  • Sikenička – do 1948 Kisgyarmat (čiže Osádka, Malá Osada), po 1920 aj slovensky Ďarmotky. A potom Sikenička?
  • Kútniky – do 1948 Hegyéte (osada vznikla r. 1940 zlúčením Hegybeneéte – v 19. storočí spojením dvoch obcí Hegyéte a Beneéte a Töböréte)
  • Bánov – do 1927 Bánkeszi, 1927-1948 poslovenčené na Bánovskú Kesu
  • Veľké Zálužie – do r. 1948 (Nyitra)újlak
  • Malé Zálužie – do r. 1948 Újlacska (Ujlaček)
  • Údol – do 1948 Ujlak. Asi už mali po krk Nových Vsí a Osád
  • Osadné – do 1948 Telepovce/Telepóc. Tak… nemali!
  • Banská Štiavnica – do 1. svetovej vojny maďarsky aj Selmecbánya, zrejme prevzaté z nemeckého Schemnitz (ešteže to za komunistov nepremenovali na Karlomarxovo :-)
  • Liptovská Štiavnica – do 1920 Nagyselmec, resp. Veľká Štiavnica.
  • Spišská Nová Ves – maďarsky Igló, nemecky analogicky k slovenčine Zipser Neuendorf
  • Tekovská Nová Ves – do 1920 Garamújfalu, 1920-1927 analogicky Hronská Nová Ves, od 1927 Tekovská Nová Ves, 1960 zlúčená do obce Nová Dedina, spolu s Opatovou. Maďarský názov Novej Dediny pritom zostal Garamújfalu. Aby sa to celé skomplikovalo, je aj obec Nová Dedinka, a tiež Dedinka. A samozrejme aj Dedinky. Čiže:
    • Dedinka – po maďarsky Fajkürt
    • Nová Dedinka – vznikla v r. 1960 zlúčením obcí Dedinka pri Dunaji ((Duna)sáp) a Nová Ves pri Dunaji (Dunaújfalu). Jej existujúci maďarský názov je pekná kombinácia – Dunasápújfalu.
    • Dedinky – vznikli 1933 zlúčením Imrichoviec Štefanoviec. Ich maďarský názov ostal po Imrichovciach Imrikfalva.
    • a ako bonus Dedina Mládeže – po maďarsky (doslova) Ifjúságfalva. Ako píše vikipédia, „V mysliach viacerých brigádnikov na Trati mládeže skrsla myšlienka postaviť na juhu Slovenska taký poľnohospodársky dvor, ktorý by nielenže slúžil ako ‚vzor organizácie práce, ale aj pri výchove mladých poľnohospodárskych odborníkov‚“. Táto myšlienka sa tak zakorenila v ich hlavách, že ulice tam dodnes (!) nesú nasledovné mená ako Fučíkova, Jilemnického, kapitána Nálepku, Makarenkova, Mičurinova, či Brigádnická. Hej, je tam ešte aj ulica Nová… a to je asi tak všetko.
  • Iňačovce – do 1920 Sólymos
  • Kameničná – do 1948 Keszegfalu/Keszegfalva
  • Moldava nad BodvouSzepsi
  • Jelenec – do 1948 Gýmeš
  • Kostoľany pod Tribečom – do 1948 Gýmešské Kostoľany (po maďarsky Ghymeskosztolány až doteraz). Čo mali proti tomu gýmešu? Čo to vlastne vôbec je?
  • Ražňany – do 1948 Nyársardó, resp. Ňaršany. Vedel by som si však skôr prestaviť niečo ako Letnice, keďže nyár je leto.
  • Rudňany – do 1948 Kotterbach (Koterbachy)
  • Stráňany – do 1948 Folyvark (zrejme z pôvodného nemeckého Folwarck)
  • Vyšné nad Hronom – do 1948 Nagyod (od 1920 aj Naďod)
  • HostieKeresztúr
  • Vrbov – do 1948 sa používal aj názov Menhard(sdorf).
  • Trstice – do 1948 Nagyszeg
  • Vojnice – do 1948 Bátorkesz(i), po 1920 súbežne aj Bátorove Kesy. Po 1992 návrat k mierne pozmenenému názvu Bátorove Kosihy.
  • Ruská Nová Ves – do 1920 Sósújfalu (čosi ako Slaná Nová Ves)
  • Dúbravka (Bratislava) – do 1920 Hidegkút/Kaltbrunn (áno, hádate správne, Studená Studňa – to je ale riadne redundantná nadbytočnosť, veď studňa je už beztak studená, ts ts ts…
  • Dolná Potôň – do 1927 Bögöl(y)patony (bögöly je ovad, tak neviem) alebo Vizespatony (vizes značí mokrý, vodn(at)ý, vodový)
  • Horná Potôň – do 1927 Lögérpatony (asi nevedeli nájsť v slovníku lögér… :-)
  • Trnava – Nagy-Szombat (Veľká Sobota, kedy sa tam konal rínok). Zaujímavé, že podľa publikácie Zeměpisná jména Československa sa oba názvy paralelne spomínajú už od ranej histórie mesta (1211 – Sumbot; 1240 – Turnow)
  • Obsolovce – aj Pacolaj (asi maďarsky)
  • Vršatské Podhradie – používal sa aj maďarský názov Oroszlánykő(podhragy), čo by sa dalo preložiť ako Leví Kameň.
  • Šoltýska – po maďarsky (Új)antalfalva, čiže čosi ako (Nové) Antonovce
  • Dobrá Voda – do 1920 paralelne popri slovenskom existoval maďarský názov Jókő a nemecký Guttenstein (oboje značí Dobrý Kameň)
  • samozrejme Bratislava – do 1920 Pozsony/Preßburg. Podobne Prešov bol aj Eperjes (Jahodovo, anyone?) či Košice Kassa.
  • Prievoz (Bratislava) – do konca prvej svetovej vojny Förév/Ober-Ufer (?)
  • Vajnory – maďarské názvy napr. Szőllős či Prácsa (z pôvodnej slovanskej osady Prača). Zaujímavé je, že podľa Okáliho nariadenia sa mali volať Dvorník (po druhej slovanskej osady, nachádzajúcej sa kedysi na ich území).
  • Lietavská Závadka – do 1920 Szunyogzávada, potom do 1948 preslovenčené na Súnekova Závadka
  • Najväčšia záhada: Brežany – do 1956 Bujak(ov). Prečo sa zmenili a čo ich k tomu viedlo? Na Slovensku je ešte jedno Bujakovo, ktoré sa, zhodou okolností, v roku 1960 stalo súčasťou Brezna.
A pár perličiek na záver tohto zoznamu:
  • Svit – vznikol v 1946 s menom údajne ako akronymom prvého Baťovho podniku na tomto mieste – Slovenské viskózové továrne.
  • Partizánske – do 1948 Šimonovany, potom sa z nich vďaka Okáliho ediktu stali Baťovany, ale iba na 1 rok! Komunisti si asi uvedomili, že Baťa je buržuj (rozumej: imperialistický vykorisťovateľ) a ako taký triedny nepriateľ, takže od roku 1949 sa to už volalo Partizánske
  • Partizánská Ľupča – do 1946 Nemecká Ľupča (stihol ju podobný osud ako Nemecký Grob či Nemecký Biel), pred 1. svetovou vojnou potom najmä Németlipcse, resp. DeutschLiptsch
  • Slovenská Ľupča – do 1. svetovej vojny Tótlipcse, ale aj Zólyomlipcse (Zvolenská Ľupča), nemecky potom prekvapivo BöhmischLiptsch.
* * * * * * * * * *

Teraz sa dostávame k prekladom transkripciou – niekedy násilnejšou, niekedy menej. Pozor, nie som odborník na maďarčinu (rozumej: viem akurát tak egykettőhárom :-) takže môže byť, že rovnako znejúce slovenské a maďarské slová môžu mať aj rovnaký význam, len akurát ja o tom neviem. Takže:

  • Branovo – do 1948 Baromlak. Možno ide len o násilný prepis, a možno je to pomenované po nejakom Branovi, ako píšem už vyššie.
  • Bardoňovo – do 1948 (Bars)baracska. Podobe ako Branovo, možno ide len o násilné preslovenčenie.
  • Ďubákovo – do 1920 Gyubákó (krátko 1907-1913 aj ako Vágó).
  • Boheľov – ďalšie pekne znejúce slovenské meno, v skutočnosti je to len mierna zmena pri prepise na slovenskú ortografiu z pôvodného maďarského Bögellő spred 1948.
  • Andovce – do 1948 Andód
  • Gemerské Dechtáre – do 1948 Détér
  • Hrnčiarovce nad Parnou – do 1920 Gerencsér (analogicky aj Nitrianske Hrnčiarovce)
  • Hosťovce – do 1920 Gesztőc
  • Hosťová – do 1948 Geszthe (po 1920 aj Gesť)
  • Hoste – do 1920 Geszt, potom do 1948 kozmeticky upravené na Gest
  • Holiša – do 1948 Galsa (Galša)
  • Holice – do 1948 Gelle (Gala)
  • Holiare – do 1948 Gellér
  • Honce – do 1948 Gencs (Genč)
  • Gemerský Milhosť – do 1948 Miglész, v r 1964 zlúčený do obce Gemerské Teplice
  • Milhostov – do 1948 Miglešov
  • Drahov – do 1948 Dargó/Dargov, po r. 1964 návrat k pôvodnému Dargov.
  • Brehov – do 1948 Im(b)reg
  • Luhyňa – do 1948 Legenye/Legiňa
  • Ťahyňa – do 1920 Tegenye, do 1948 Tegeňa.
  • Trhyňa – do 1920 Tergenye, do 1948 Trgyňa.
  • Bohatá – do 1948 Bagota, od 1971 súčasť Hurbanova
  • Neporadza – do 1948 Naprágy (po 1920 aj Napraď)
  • Šurice – do 1948 Sőreg
  • Dubno – do 1920 Dobfenék, do 1948 Dubenec
  • Zemné – do 1927 Szimő
  • Budince – do 1948 Budaháza
  • Brezina – do 1948 Kolbása (Kolbáš)
  • Konrádovce – do 1948 Korlát
  • Veľké Lovce – do 1948 jednoducho Lót, hoci v histórii aj s prívlastkami ako Nagy/Veľký či Új/Nový. Na Slovensku sú aj druhé Lovce, ale tie sa historicky tak volali.
  • Modrany – do 1948 Madar
  • Tupá – do 1948 Tompa
  • Obid – do 1948 Ebed
  • Bruty – do 1948 Bart (Simpson :-)
  • Bodíky – do 1948 (Nagy)bodak
  • Kremná – do 1948 Krempach(y)
  • Nekyje na Ostrove – do 1927 (Csallóköz)nyék
  • Šaštín – do prvej svetovej vojny aj ako Sasvár či Schoßberg
  • Kvetná – do 1948 Kéty (Keť), po 1992 návrat k pôvodnej slovensky písanej forme Keť.
  • Jarok – do 1920 Üreg (po 1920 písané slovensky ako Ireg). Üreg je pritom dutinajarok je árok).
  • Mlynský Sek – do 1927 Malomszeg, od 1960 súčasť obce Lipová
  • Chotín – do 1920 Hetény, do 1948 Hetín
  • Kamen(d)ín Kéménd
  • Jarovce – z maďarského Horvátjárfalu z nemeckého originálu Jándorf (pravdepodobne skomolením z Jana na Jara)
  • Okoč – do 1948 Ekecs
  • Okoličná na Ostrove – do r. 1948 Ekel (žeby corrupted transcription – kostrbaté poslovenčenie?)
  • Rimavská Seč – do 1920 Rimaszécs, do 1927 Siač, Sečovec
  • Rimavská Baňa – Rimabánya
  • Rimavské Zalužany – Rimazaluzsány
  • Hrnčiarske Zalužany – Fazekaszaluzsány (áno, fazekas je hrnčiar)
  • Rimavské BrezovoRimabrezó
  • České Brezovo Csehbrezó, Csehberek
  • Lehnice – 1940-1948 Lég, z obcí Malý Lég (Kislég(h), Veľký Lég (Nagylég(h)) a Sása
  • Vrakuňa (Bratislava) – do 1948 Vereknye
  • Vrakúň – do 1948 Várkony
  • Šenkvice – do 1920 Kissenkvic/Nagysenkvic (1948-1964 Malé/Veľké Čaníkovce)
  • Pribeta – do 1948 Perbete
  • Pribeník – do 1948 Perbenyik
  • Čamovce – do 1948 Csoma
  • Čeľadice – do 1948 Család (po 1920 ako Čalad)
  • Belina – do 1948 Béna
  • Svinice – do 1948 Szinyér
  • Povoda – 1948 z Pódatejed, ktorá vznikla z obcí Pódafa Lidértejed (a tiež Csenkeszfa/Čenkovce, ale to sa nepremietlo do názvu).
  • Pastúchy – do 1948 Csilizpatas (Pataš). Po 1990 návrat k názvu Pataš.
  • Rakovnica – do 1920 Rekenyeújfalu, potom (za prvej republiky až do 1948) Rekeňa.
  • Raslavice – 1971 zlúčením Nižných a Vyšných Raslavíc. Tie sa volali do 1948 UhorskéSlovenské Raslavice, pred 1. svetovou vojnou potom aj maďarsky Magyarraslavica Tótraslavica.
  • Lužany pri Topli – do 1. svetovej vojny aj Long(h)
  • Blhovce – do 1920 Balogfalu/Balogfalva
  • Blažice – do 1948 Bologd
  • Šebastovce – do 1920 Zsebes, do 1948 Žebeš
  • Chľaba – do r. 1948 Helemba
  • Čečejovce – do 1920 Csécs
  • Vojka – do 1948 Véke
  • Nýrovce – do 1948 Nyír (od 1927 súbežne používaný aj názov Nírovce)
  • Čenkovce – do 1948 Csönke/Csenke
  • Babin Potok – do 1948 Balpataka/Balpotok
  • Gemerská Panica – do 1920 Gömörpanyit, do 1927 Panita, do 1948 Gemerská Panita
  • Uzovská Panica – do 1920 Uzapanyit, do 1927 Panita, do 1948 Uzovská Panita
  • Neded Negyed
  • Žihárec – do 1948 Zsigárd
  • Hodejov Várgede (vár je zámok, hrad)
  • Hodejovec – do 1920 Kerekgede (kerek je okrúhly)
  • Vidová – do 1927 Vigtelke
  • Vidiná Videfalva
  • Jurová – do 1948 Dercsika
  • Jovice – do 1948  Jolész
  • Hrhov – do 1920 Görgő, Gergő
  • Tvrdošovce – do 1948 Tardoskedd
  • Pašková – do 1920 Paskaháza
  • Levkuška – do 1920 Lőkösháza
  • Macov – do 1927 Macháza
  • Kojatice – do 1920 aj Kajáta
  • Slavoška Kissz(l)abos
  • Slavošovce Nagysz(l)abos
  • Rešica – do 1948 Reste (Rešta)
  • Klenov – do 1948 Klemberk, Klembarok
  • Ipeľský TrnovecIpolytarnóc (sídlo v Maďarsku)
  • Koplotovce – po maďarsky aj Kaplát
  • Pastuchov – po maďarsky aj Pásztó
  • Tekolďany – aj Tököld
  • Teriakovce Terjékfalva
  • Pusté ČemernéMárkcsemernye (?)
  • Ruská Kajňa – Oroszkánya
  • Ruská Voľa – Oroszvolya
  • Ruská Volová – Oroszvolova
  • Ruská Bystrá – Oroszbisztra
  • Ruský Hrabovec – Oroszhrabóc(z)
  • Ruská Poruba – do 1920 Oroszporuba alebo iba Poruba
  • Ruské PekľanyOroszpeklén či Pillerpeklén
  • Slovenské Ďarmoty – Tótgyarmat
  • Balážske Ďarmoty – Balassagyarmat (mesto v súčasnom Maďarsku)
  • Slovenský Grob – Tótgurab/Schlowakisch-(Weis)grab
  • Chorvátsky Grob – Horvátgurab/Kroatisch-(Weis)grab
  • Veľký Grob – do 1920 Németgurab (zrejme z nemeckého Deutsch-(Weis)grab), potom do 1948 ešte Nemecký grob
  • Vlky – 1927 (asi prepisom a poslovenčením) z maďarského Völk, Vök, resp. Vőök.
  • Zeleneč – do 1927 Szilincs
  • Poluvsie (Prievidza) – zaujímavá skomolenina. Do 1. svetovej vojny sa dedina volala Poluží a zdá sa, že bola slovenská. Prečo sa názov zmenil na Poluvsie, ani srnka netuší.

Kapitola sokol. Našiel som si, že sokol je po maďarsky sólyom (čiže Zvolen je Sokolovo?):

  • Sokolníky – do 1948 Szalakusz, resp. po slovensky Salakúz(y), po 1948 to bolo asi jednoduchšie preonačiť na Sokoľany. Po 1960 zlúčené do obce Podhorany.
  • Sokoľany – do 1920 Szakaly. Sokoľany asi znelo krajšie.
  • Ipeľský Sokolec – do 1920 Ipolyszakállos, do 1948 Sákaloš
  • Sokolce – v 18. storočí Nemes-Lak (nemes značí urodzený, zemianskylak je asi niečo na štýl osady, porov. újlak) potom do 1927 Lakszakállas, 1927-1948 iba Lak a po 1948 sa táto obec komárňanského okresu zrazu volala že Sokolce.
  • Turiszakállas – teraz sa to volá že Turský Sokolec a je to súčasť horeuvedených Sokoliec
  • Opatovský Sokolec – do 1948 Apácaszakállas (po 1976 pričlenený do obce Okoč)
  • SokolovceNógrádszakál (toto mesto je v Maďarsku; Nógrád značí Novohrad)
  • Osadu Salka údajne viedli v r. 1920 v záznamoch aj ako Sokolová. To bola teda sokol-mánia!
  • Ale: Šarišské Sokolovce – do 1948 Tolcsemes/Tolčemeš (niečo hodvábne?)

A teraz Kľačany:

  • Kľačany – do 1920 Kelecsény
  • Čierne Kľačany – do 1920 Feketekelecsény
  • Hronské Kľačany – do 1920 Garamkelecsény
  • Zemplínsky Klečenov – do 1920 Kelecsény, do 1927 Kľačanov, do 1948 Klečenov, v r. 1964 začlenený do Zemplínskej Novej Vsi
  • Košický Klečenov – do 1920 aj Kelecsény, Bordakelecsény, či Kelecsényborda.
  • Kapušianske Kľačany – vznikli 1943 zlúčením troch vsí (Kľačany, Močiar a Ňarád) ako Nyarádkelecsény, po vojne aj ŇarádKľačany (čiže čosi ako Topoľné Kľačany). Od 1948 Kapušianske Kľačany
  • Ale: Kľačno – do 1948 Gajdel

Čiže Martin Kelecsényi je Martin Kľačanský? No dobre. Teraz kapitola Veľký (Nagy) a Malý (Kis), HornáDolná, Krátky či Dlhý, to je všetko jedno

  • Veľký Meder – do 1920 Nagymegyer
  • Veľké Dravce – do 1920 Nagydaróc(z)
  • (VeľkáSuchá – Nagyszuha
  • Veľký Biel – do 1927 Magyarbél, do 1948 Maďarský Bél
  • Malý Biel – do 1927 Németbél, do 1948 Nemecký Bél
  • Malý Pesek – do 1920 Kispeszek, 1962 včlenený do Kukučínova
  • Veľký Pesek – do 1920 Nagypeszek. Pre tú srandu, Veľký Pesek sa – doslova – pobral na opačnú stranu od Malého – na juh, a síce v roku 1960 zlúčením s obcou Trhyňa vznikla Sikenica. Ak vám to niečo pripomína, tak očividne čítate pozorne, pretože 15 km na sever sa nachádza obec Sikenička, ktorá vznikla premenovaním len 12 rokov predtým (1948). Nepodarilo sa mi dopátrať, prečo z Osádky vznikla Sikenička, ale zjavne sa jej názvom topografi inšpirovali, keď takto vytvorili jej „staršieho brata.“
  • Veľký Malý Horeš – do 1948 Nagygéres Kisgéres
  • Veľké Kozmálovce + Malé Kozmálovce – do 1920 Nagykoszmál(y) + Kiskoszmál(y)
  • VeľkéMalé Chlievany: do 1920 KischlivényNagychlivény
  • VeľkéMalé Trakany: do 1927 NagytárkányKistárkány, potom do 1948 ako VeľkýMalý Tarkan
  • Malé a Veľké Zlievce – do 1920 Nagyzellő + Kiszellő
  • Malé + Veľké SuľanyKisszulány + Nagyszulány
  • Veľká Čalomija + Malá Čalomija – Nagycsalomia + Kiscsalomia
  • Veľký Kýr + Malý Kýr – do 1920 Kiskér + Nagykér
  • Krátke Kesy – do 1927 Kurtakeszi, 1942 zlúčená do Marcelovej
  • Horný Štál – do 1927 Félistál, 1940 včlenený do Dolného Štálu (vtedy Alistálu)
  • Dolný Štál – do 1927 Alistál, 1948-1990 Hroboňovo
  • Horná Seč – Felsőszecse (predtým Malá Seča – Kisszecse)
  • Dolná Seč – Alsószecse (predtým Veľká Seča – Nagyszecse)
  • Horné Janíky – do 1. svetovej vojny Felsőjányok
  • Dolné Janíky – do 1. svetovej vojny Alsójányok
  • Dolné Ozorovce – Alsó-Ozor
  • Horné Ozorovce – Felső-Ozor
  • Dolný Bar – do 1927 Albár
  • HornéDolné SalibyFelsőszeliAlsószeli
  • HornéDolné Otrokovce – aj FelsőattrakAlsóattrak
  • Horný + Dolný Pial – Felsőpél Alsópél
  • Nižný Žipov – pred 1948 Magyarizsép/Uhorský Žipov
  • Vyšný Žipov – pred 1948 Tótizsép/Slovenský Žipov
* * * * * * * * * *
A tu sa pokúsim priblížiť zopár príkladov na približný či doslovný preklad maďarských názvov spred prvej svetovej vojny v 1920, 1927, 1948 či 1960. Na začiatok voda, voda, samá voda:
  • Tichý Potok – do 1948 Stelbach, zrejme z nemeckého Still Bach.
  • Tichá Voda (v tom čase už súčasť Hencoviec) – v 1948 preložené z dovtedajšieho nemeckého názvu Stillbach.
  • Bystrany – do 1948 Wel(l)bach (Veľbachy). Podľa nemeckého názvu to mohli preložiť aj ako Žblnk :-)
  • Stará Voda – do 1920 Óviz
  • Studienka – do 1948 Hasprunka, očividne zo staršieho nemeckého názvu Hausbrunn. Technicky dobre preložené.
  • Banský Studenec – do 1948 Kolpach(y), zrejme z nemeckého Kalt Bach.
  • Studenec – do 1948 Kolbach(y). Detto.
  • Studené – HideghétHideg je po maďarsky studený a hét… neviem, možno je to toponymická prípona a možno ide o skomolenie zo slova híd, čiže Studený Most. Ktovie, každopádne je však obec ešte od roku 1938 pričlenená k Mostu pri Bratislave.
  • Most pri Bratislave – do 1927 Bruck/(Duna)hidas, potom do 1974 ako Most na Ostrove
  • Ipeľské Predmostie – do 1948 Hidvég. Indeed.
  • Kamenica (nad Hronom) – do r. 1948 (Garam)kövesd ( je kameň)
  • Kamenný Most – do 1927 Kőhídgyarmat, do 1948 Kamenné Ďarmoty
  • Karlova Ves (Bratislava) – Károlyfalva/Karlsdorf
  • Strážne – do 1927 Örös (őr je strážca), do 1948 oba názvy
  • Strážske Őrmező
  • Kľúčovec – do 1948 Kulcsod
  • Zbrojníky – v roku 1948 z Feďvernek (Kétfegyvernek, čiže Dva Feďverneky). Ten vznikol v 1944 zlúčením Dolného Horného Feďverneku, resp. pôvodne po maďarsky Alsófegyvernek Felsőfegyvernek. Fegyver je zbraň.
  • Doľany – do 1948 Ompitál (zrejme voľným prekladom z pôvodného nemeckého Ottenthal)
  • Rohovce – do 1927 Nagyszarva, do 1948 čiastočne preložené na Veľká Sarva (szarvas je aj rohatý)
  • Tekovský Hrádok – do 1948 (Bars)várad
  • Nitriansky Hrádok – do 1920 Kis(várad), potom do 1948 preložené ako Malý Várad
  • Liptovský Hrádok – pred 1920 Hrádek/Liptóújvar
  • Oravský Podzámok – do 1920 Árvavárallya, do 1927 len Podzámok
  • Svätuš – pred r. 1948 Szentes
  • Svätuša – do 1920 Szencsa, do 1948 Senča (v r. 1960 zlúčená do obce Podhájska, ako som už bol písal vyššie)
  • Svätuše – do 1948 (Bodrog)szentes
  • Všechsvätých – do 1920 (Kassa)mindszent(falva), do 1927 Košický Micent, v 1961 zlúčené do obce Valaliky
  • Mlynárce – do 1948 Molnos, od 1960 súčasť Nitry (mlynár = molnár)
  • Mlynica – do 1948 Mühlenbach
  • Vieska nad Žitavou – do 1920 Kisfalud, do 1927 Tekovská Vieska
  • Nová Vieska pri Bodrogu – do 1927 Kisújlak, do 1948 aj Malý Újlak, v r. 1964 včlenená do obce Somotor
  • Novosad – do 1948 (Bodzás(nagy))újlak, v podstate Nová Osada » Novosad
  • Krásna (nad Hornádom) – do 1927 Széplak. Doslova. Podobne ako osada Krásna (do 1948 takisto Széplak) vo Veľkých Teriakovciach.
  • Krásna Lúka – do 1920 Schönviz (a variácie spellingu), potom do 1948 poslovenčené na Šenvíz. Pochádza z nemeckého Schöne WiesePekná Lúka.
  • Svetlá (osada vo Vrbovciach) – do 1948 Világos.
  • Šarišská Poruba – do 1920 Kapivágás, potom do 1948 písané ako VagašVág je krájaťrezaťstínaťrúbať.
  • Klin nad Bodrogom – do 1948 (Bodrog)szög (hádate správne, szög je klinec)
  • Stotince – do 1920 Százvásár/Száztelek (száz značí sto), resp. Hundertmarkt/Hundertmorgen. Po 1. svetovej vojne len prevedené na Hodermark, po 1948 Stotince, ale len do 1960, kedy s obcou Majerka vytvorili Ihlanovce, resp. Ihľany, ktorých maďarský názov je Majorka.
  • Píla (Lučenec) – Fürész
  • Píla (Pezinok) – do 1920 Sägmühl/Gidrafürész
  • Rimavská Píla Rimafűrész
  • Rimavská SobotaRimaszombat
  • Vysoká pri Morave – do 1948 Hochstetten/Hochstetno
  • Križovany nad Dudváhom – do 1948 (Vág)keresztúr
  • Sväté Kríže – 1948 z Kétkeresztúr (Dva Kríže), pôvodne z dvoch osád, Kiskeresztúr Nagykeresztúr. 1954 zmenené na Nové Hony.
  • Plavecké PodhradieDetrekővárallya
  • Abovce – do 1920 Abafalu/Abafalva
  • Štrkovec – do 1920 Kövecses (štrk je kavics)
  • Farná – do 1920 Papfa(lva), 1932 včlenená do Ivanky pri Dunaji. Pap je farár, kňaz.
  • Teplý Vrch – do 1920 Meleghegy, potom do 1948 poslovenčené na Melecheď, po 1948 preložené.
  • Spiššské Bystré – do 1948 Kubach(y), možno z nemeckého Kühl Bach (chladný potok).
  • Rožňavské Bystré – do 1920 Sebespatak/Bystrá
  • Vojňany – po 1948 z nemeckého Krig
  • Dvorníky – do 1927 Udvarnok (dvor je udvar)
  • Veľký Dvor – do 1948 Kerekudvar (čiže Okrúhly Dvor), súčasť Želiezoviec
  • Trhová Hradská – do 1927 Vásárút (vásár je trhút zase cesta), do 1948 oba názvy, 1960-1990 s obcou Horné Mýto zlúčené do obce Trhové Mýto
  • Trhovište Vásárhely
  • Špania Dolina – do 1920 Úrvölgy (Panská Dolina). Zrejme odkaz na (i)špána – vysokého uhorského úradníka (župana).
  • Lysá nad Dunajcom – do 1948 Kalenberg. Z nemčiny Holý Vrch, Hoľa. Dobrý preklad, páči sa mi.
  • Ľubotice – do 1948 Kellemes (Kelemeš), kellemes značí milýpríjemnýpohodovýmierny. V roku 1990 sa do nich pričlenili Šarišské Lúky, ktoré sa do prvej svetovej vojny volali Sebeskellemes(irétek), resp. KellemessebesirétekSebes je rýchly, tak neviem…
  • Kružná – do 1920 Kőrös, potom Kerešovce do 1948. Kör je kruh, ale zase je kameň, tak neviem…
  • Okružná – do 1920 Kőrösfő (Hlavné Kruhové Strážske :-) potom slovenský ekvivalent Kereštvej, Kereštvík až do onoho neslávne známeho 1948.
  • Košťany – do 1920 Csontosfalva (csont je po maďarsky kosť),  po 1961 zlúčené do obce Valaliky
  • Gregorova VieskaGergelyfalva
  • Zemplínske Kopčany (do 1979 iba Kopčany) – Hegyi (hegy je vrch)
  • Opatová pri Lučenci Losoncapátfalva
  • Opátove Moravce – do 1920 aj Apát(h)marót(h)
  • Stráne pod Tatrami – z nemeckého Forberg (Predhorie) v 1920 na Folvarky, potom 1948 poslovenčené na súčasný názov.
  • Stránska – do 1948 Oldalfal(v)a. Nečudo, keďže oldal je stráň.
Nie je všetko zlato, čo je arany (a iné kovy, ako železo):
  • Zlaté Moravce – do 1920 Aranyosmaróth
  • Zlatná na Ostrove – do 1927 (Csallóköz)aranyos
  • Zlatá Baňa – do 1. svetovej vojny Aranybánya
  • Železník – do 1920 aj Vaspatak (čiže niečo ako Železný Potok)
  • Železná Breznica – do 1920 Vasberzence (1907-1913 krátko ako Vaségető)
Nie je všetko blato, čo sú lužianky:
  • Blatné – do 1920 Sárfő, potom do 1948 poslovenčené na Šarfia, v 1948 napokon preložené, keďže sár je blato.
  • Nitrianska Blatnica – do 1920 (Nyitra)sárfő či Sárfia, potom do 1948 písané ako Šarfia.
  • Blatné Remety – do 1. svetovej vojny najmä ako Sárosremete
  • Blatné Revištia – do 1. svetovej vojny najmä ako Sárosreviscse
  • Blatná Polianka – do 1. svetovej vojny najmä ako Sárospolyánka
  • Blatný Potok – Sárospatak (mesto v maďarskom pohraničí). Hoci, keď sa to tak vezme, aj Šariš je po maďarsky Sáros. Šariš – oblasť blata?
  • Mokroluh – do 1. svetovej vojny tiež Blatnica či po maďarsky Sárpatak(a)
  • Lužany – do 1927 Sarluska, potom do 1948 Šarluhy. Zrejme čosi ako Blatné Luhy.
  • Lužianky – do 1948 Šarlužky-Kajsa
  • Tekovské Lužany – do 1948 Nagysalló. Analogický slovenský názov bol Veľké Šarluhy do 1927, potom Tekovské Šarluhy až do onoho 1948.
  • Tekovské Lužianky – (ana)logicky, do 1948 Kissalló, slovensky do 1927 Malé Šarluhy, potom Tekovské Šarlužky.
Národy národnosti:
  • Ruský Potok – do 1920 Oroszpatak
  • Pohronský Ruskov – do 1948 Kisoroszka/Malá Oroska
  • Rusovce – do 1947 Oroszvár
  • Čechová – do 1948 Cséfa(lva)
  • Vlachy – do 1920 Nagyolaszi/Veľké Vlachy
  • Vlašky – do 1920 Kisolaszi/Malé Vlachy
  • Vlachovo – do 1920 Oláhpatak (v preklade Vlašský Potok)
  • Poruba pod Vihorlatom – do 1948 Nemecká Poruba/Némétvágás. Padol nielen maďarský názov, ale aj akákoľvek zmienka o Nemcoch.
  • Nitrianske Pravno – do 1948 Nemecké Pravno (po maďarsky Németpróna). Ďalší výmaz nemeckej minulosti.

Vlci a iné zvieratá:

  • Vlkanová – Farkasfalva. Vlk je farkas.
  • Vĺčkovo – do 1. svetovej vojny Farkaska, potom do 1948 pravopis poslovenčený na Farkaška, následne preložené na Vĺčkovo, aby sa obec v r. 1964 včlenila do Dežeríc.
  • Vlčkovce – to isté. Do 1. svetovej vojny Farkashida/Farkassin, potom do 1948 prepísané na Farkašín.
  • Vlčany – do 1920 (Vág)farkasd, do 1948 aj Farkašd.
  • Vlková – asi najzaujímavejší ‚vlčí‘ prípad. Používali sa názvy Farkasfalva/FarkasfaluFarksdorf Farkašovce až do roku 1920, kedy sa prešlo na Farkašovce a v roku 1948 sa to preložilo na Vlková. V roku 1892 boli do Farkašoviec včlenené Levkovce, ktorých nemecký názov (Fladensdorf) ako keby odkazoval na pôvod od slova lievanec, nie lev. Maďarsky sa volali najskôr Lefkóc (zrejme len transkripcia), aby sa v období intenzívnejšej maďarizácie zmenili na Lök, resp Lökfalu.
  • Včeláre – do 1948 Méhész (r. 1964 začlenené do obce Dvorníky-Včeláre). Včela je méh a včelár zase méhész.
  • Včelince – do 1948 Méhi
  • Medveďov – v 1948 preložené z Medve, čo značí… medveď. Zaujímavejší je však tradičný nemecký názov Weisskirchen (Biely Kostol), podobne ako trnavská obec Biely Kostol.
  • Koniarovce – do 1920 Lovászi, 1920-1948 Lovásovce (kôň je lovász)
  • Komárov – do 1927 Szunyogi, resp. Muckendorf či Mückendorf. Príznačné, keďže szúnyog a Mücke značia komár v maďarčine a nemčine.
Stromy a iné tŕstie:
  • Oravská Lesná – do 1945 Erdödka (ako som už spomínal, erdő je les)
  • Rajecká Lesná – do 1948 Frívald-Trstená, krátko pred 1. svetovou vojnou aj Frivaldnádas. Nemecký Wald (les) sa v názve teda zachoval.
  • Veľká Lesná – do 1948 Rychvald, z pôvodného nemeckého Reichwald.
  • Nová Lesná – do 1948 najmä Neu-Walddorf, resp. Újleszna (krátko na prelome storočí počas najtvrdšej maďarizácie aj Alsóerdőfalva (čiže Nižná Lesná)
  • Stará Lesná – do 1948 najmä Alt-Walddorf, resp. Óleszna (krátko na prelome storočí počas najtvrdšej maďarizácie aj Felsőerdőfalva (čiže Vyšná Lesná)
  • Lipovník – do 1948 Hárskút (hársfa je lipa)
  • Lipany – do 1. svetovej vojny aj Héthárs/Siebenlinden/Septem Tiliae (doslova Sedem Líp)
  • Vrbnica – do 1920 Füzes(s)ér (füz je po maďarsky vŕba), potom do 1948 prepis na slovenské Fišar.
  • Hontianska Vrbica – do 1948 Füzesgyarmat (slovenská verzia od 1920 Hontianske Ďarmoty). Musím uznať, že tá Hontianska Vrbica znie krajšie a výstižnejšie než Ďarmoty.
  • Topoľníky  vytvorené v r. 1940 z obcí Alsónyárasd (Dolný Ňáražd) a Felsőnyárasd (Horný Ňáražd). Netreba byť super inteligentný, aby som prišiel na to, že nyárfa je topoľ.
  • Topoľnica – do r. 1927 Tósnyárasd (zrejme korupciou z pôvodného Tót(h)nyárasd – čiže v preklade Slovenská Topoľnica, od 1927 po 1948 (možno aj vinou oného skomolenia) Jazerný Ňáražd
  • Topoľovec – do 1948 Csiliznyárad (po 1927 aj Čilizský Ňárad). Po 1990 návrat k starému menu Ňárad.
  • Liesková – do 1948 Mogyorós
  • Jedľové Kostoľany – pred 1920 aj Fenyőkosztolány
  • Jelšovce – do 1948 Egerszeg (jelša je égerfa)
  • Buková – do 1948 Bikszárd. Možno len skomolenie do slovenčiny a možno je za tým preklad, keďže buk po maďarsky je – bükk.
  • Brezov – do 1. svetovej vojny po maďarsky aj Nyírjes.
  • Brestovec – do 1948 Szilas (szilfa je brest)
  • Jablonec – do 1927 Halmes
  • Gemerský Jablonec (jeden novopremenovaný Jablonec už bol) – do 1948 Almágy (po 1. svetovej vojne písané aj Almáď).
  • Jablonové (Malacky) – pred 1920 aj Almás, resp Apfelsbach
  • Viničky – do 1948 Szőlőske (od 1920 aj Seleška). Sedí, szőlő je hrozno.
  • Vinodol – obec vznikla v r. 1960 zlúčením Horného Dolného Vinodolu. Tie sa pred 1. svetovou vojnou menovali Felsőszőllős, resp. Alsószőllős, po vojne potom (do 1948) ako HornýDolný Síleš. Štylisticky vhodný preklad.
  • Trávnik – do 1948 Fűss (od 1927 aj Fíš).  je tráva.
  • Trávnica – aj tá bola do 1920 Füss a potom do 1948 slovensky písané Fíš.
  • Klasov – do 1948 Kalász. Hmm, presné.
  • Trnovec – do 1. svetovej vojny aj Tövisfalu/Tövisfalva. Hádate správne, tövis je tŕň.
  • Hontianske Trsťany – do 1948 (Hont)nádas/Nadošany, do 1973 Tekovské Trsťany
  • Trstená na Ostrove – do 1927 (Csallóköz)nádasd, do 1948 oboje
  • Šarišská Trstenná – do 1948 NádfőNádfej
  • Trstín – do 1948 Nádas
  • Trstené pri Hornáde – do 1920 Nádasd, do 1948 Nádošť
  • Trsťany – Nádaska
  • Trstené – NádasNádasdNádasfalva
Čiže hokejista Nádašdi je v skutočnosti Trstenský? Pokračujeme so zeleninou, ovocím, či hubami:
  • Hubová – do 1948 Gombás (huba je gomba, že by to malo súvis so slovom gamba – pera, gamby – ústa = huba?)
  • Hubice – do 1948 Gomba
  • Hubošovce – do 1948 Gombošovce, resp. Gombosfalu/Gombosfalva. Ešteže to premenovávanie prežila Gombasecká jaskyňa (Hubatá?)
  • Hrušov – do 1920 Körtvélyes (hruška je körte), do 1948 oba názvy
  • Slivník – do 1920 Szilvásújfalu, potom do 1948 Silvaš. Szilva je slivka.
  • Orechová Potôň – do 1927 Dióspatony
  • Horné Orešany – Felső-DiósNémet-DiósOber-Nußdorf
  • Dolné Orešany – Alsó-DiósTót-DiósUnter-Nußdorf
  • Jahodná – do 1948 (Pozsony)eperjes – Bratislavský Eperješ. Znie to ako Bratislavský Prešov, ale zjavne ten preklad dáva zmysel ,keďže eper je po maďarsky jahoda.
  • Chmeľová – do 1948 Komlósa (Komloša), komló je chmeľ.
  • Chmeľov – do 1920 aj Komlóskeresztes
  • Chmeľovec – do 1927 Komlós
  • Chmeľnica – do 1948 Hobgart(en)
  • Solivar – do 1. svetovej vojny (Tót)sóvár, čiže (SlovenskýSoľnohrad
  • Soľná Baňa – do 1. svetovej vojny Sóbánya
  • Mliečno – do 1920 Tejfalu/Milchdorf (áno, mlieko je tej), v r. 1976 začlenené do Šamorína
  • Mliečany – do 1948 Ollétejed, v 1960 začlenené do Dunajskej Stredy.
  • Maslovce – do 1948 Vajasvatta (vaj je maslo), po 1960 začlenené do obce Zlaté Klasy (spomínané už aj vyššie)
  • Chrenová – do 1948 Tormos (po 1920 ako Tormoš). Od 1960 súčasť Nitry.
  • Trnkov – maďarský názov bol do 1920 Kökény, čo značí… nuž, trnka. Slovenské názvy boli viaceré adaptácie: KuchyňaKochanovce, medzi vojnami potom Kokyňa. 1948 napokon preložené na Trnkov.
  • Drienica – do 1948 Som(a), slovensky po 1920 ŠomaSom je drieň
  • Drienovec – do 1920 Somodi, potom do 1948 ortografia preslovenčená na Šomody
Neviem, ako sa povie klát po maďarsky, ale všetky sa premenovali rovnako:
  • Dunajský Klátov – do 1948 Tőkés
  • Vyšný Klátov – do 1920 Felsőtőkés, potom do 1948 Vyšný Tejkeš
  • Nižný Klátov – do 1920 Alsótőkés, potom do 1948 Nižný Tejkeš
  • Klátova Nová Ves – aj Tőkésújfalu/Neudorf

Pohostinní Slováci:

  • Hosťovce – Vendégi
  • Malé Hoste – Kisvendég
  • Veľké Hoste – Nagyvendég
Kapitola Veľký (Nagy) a Malý (Kis), starý (ó) a novýmladý (új), dlhý, krátky, všetko jedno, skrátka horná sem, dolná tam:
  • Veľká Ves – do 1920 Nagyfalu, od 1925 súčasť obce Branč
  • Veľká Ves (Poltár) – Nagyfalu
  • Veľká Ves nad Ipľom – do 1920 (Ipoly)nagyfalu
  • Veľký Kamenec – do 1948 Nagykövesd
  • Malá Vieska: do 1920 aj Kisfalu
  • Malý Kamenec – do 1948 Kiskövesd
  • Malá nad Hronom – do 1948 Kicsind
  • Spišská Stará Ves – do 1920 aj (Szepes)ófalu/Alt(en)dorf
  • Starý Hrádok – do 1948 (Kis)óvár/Ovárky, Ovarky
  • Mýtna Nová Ves – do 1920 Vámosújfalu (doslova a dopísmena)
  • Opatovská Nová Ves – do 1948 Apátújfalu
  • Nová Ves pri Dunaji – Dunaújfalu
  • Slovenské Nové MestoÚjhely
  • Slanské Nové Mesto – do 1920 (Szalánc)újváros
  • Nová Ves – Kisújfalu
  • Slovenská Nová Ves – Tótújfalu
  • Nová Ves nad Žitavou – do 1920 Zsitvaújfalu, do 1927 Žitavská Nová Ves
  • Nové Zámky – Érsekújvár (presnejšie, Biskupský Novohrad)
  • Dolné Zahorany – do 1920 Magyarhegymeg, do 1948 Maďarské/Uhorské Zahorany
  • Horné Zahorany – do 1920 Tóthegymeg, do 1948 Slovenské Zahorany
  • Dolné Trhovište – do 1920 Alsóvásárd, do 1948 Dolné Vašardice
  • Horné Trhovište – do 1920 Felsővásárd, do 1948 Horné Vašardice
  • Vyšné Nižné Nemecké – do 1920 Felsőnémeti Alsónémeti (prežili čistku v 1948, asi preto, že šlo o podstatné meno, nie prívlastok)
  • VyšnáNižná Slaná – do 1920 aj Felsősajó/Ober-SalzAlsósajó/Nieder-Salz
  • Dlhé PoleHosszúmező
  • Dlhá Ves – do 1. svetovej vojny (Gömör)hosszúszó (Dlhé Slovo alebo Dlhé Slané?), potom poslovenčený pravopis na Hosúsovo opäť práve do 1948.
  • Dlhá – do 1. svetovej vojny po maďarsky Hosszúfalu, po nemecky Langendorf a po latinsky Longa Villa
  • Dlhá nad Váhom – do 1948 aj maďarský názov (Vág)hosszúfalu
  • Dlhé Stráže – do 1948 Lengvart(y). Zjavne preložené z nemčiny.
  • Dlhá Lúka – do 1920 aj Hosszúrét
  • Muránska Dlhá LúkaMurányhosszúrét
  • …a vôbec, ostatných horných a dolných, vyšných a nižných, veľkých a malých či dolných a horných je nepreberné množstvo, napríklad Dolné, Horné, Malé Veľké Krškany, VeľkáMalá Maňa,Bíňa TŕňaVeľký a Malý Krtíš, KolačínŠariš, či ČepčínVeľké Malé Chyndice, Brestovany, či Bedzany, Horný, Stredný Dolný Čepeň, Horné, StrednéDolné TurovceHornýDolný KamenecDolné Horné Terany, Kočkovce, Štitáre, ChlebanyBučany, Obdokovce, Záturčie, či Straciny, VyšnýNižný Čaj či Lánec, VyšnáNižná ŠebastovéStaráNová Ľubovňa a Bystrica, atď, atď…, stačí si len otvoriť knižku Milana Majtána Názvy obcí Slovenskej Republiky.

Kapitola kürt. Našiel som si v slovníku, že kürt je roh (ako hudobný nástroj, trúbka), ale ono sa to skôr používa (prekladá) v zmysle sadSad (záhrada) je ale zase kert. Tak možno je to taká malá jazyková korupcia – skomolenie:

  • Mostová – do 1927 Hidaskürt, potom do 1948 aj Mostová Kerť. Dáva zmysel.
  • Ohrady – do 1927 (Csallóköz)kürt, potom do 1948 aj preložené na Kerť na Ostrove. A potom od 1948 zrazu Ohrady. Beats me.
  • Pusté Sady – do 1920 Pusztakürt(h), do 1948 transformované na Pustú Kerť. Konečne trochu zmysluplejšie.
  • Strekov – do 1927 Kürt(h), potom do 1948 aj Kerť. Ale odkiaľ sa po 1948 nabral názov Strekov? Nedáva zmysel, jedine žeby sa v tom sade striekalo (hrozno?).
  • Zemianske Sady – do 1927 Nemeskürt, potom do 1948 Zemianska Kerť
  • Dedinka – po maďarsky Fajkürt, jej súčasťou sú aj Hurbanovce, do 1948 Kisfajkürt.
  • Nové Sady – do 1920 As(s)akürt (čakal by som skôr Újkürt, ale ten názov je zrejme skomoleninou alső – nižný, čiže Dolné Sady), potom od 1920 pretransformované na Ašakerť, od 1948 napokon Nové Sady.
  • Záhradné – do 1920 Szedikert, potom do 1948 písané ako Sedikart.

A čo také úľany? Ani neviem, čo to je (úľ je údajne po madarsky méhkas či kaptár):

  • Pusté ÚľanyPusztafödémes (Pustý Fedýmeš)
  • Ipeľské Úľany – (Ipoly)födémes
  • Úľany nad ŽitavouZsitvafödémes
  • Veľké Úľany Nagyfödémes (Veľký Fedýmeš)
Zemaniabiskupikráli… skrátka, aristokracia:
  • Biskupice – do 1920 (Fülek-)Püspöki (püspök je biskup), 1920-1927 transkripciou na Pišpeky
  • Podunajské Biskupice – Püspöki, aj Bischdorf
  • Biskupová – PüspökfaluPüspökfalva (aj Biskupice)
  • Horná Kráľová – Királyi
  • Kráľovský Chlmec – do 1920 Királyhelmecz
  • Kráľová pri Senci – do 1920 Királyfa
  • Kráľová nad Váhom – do 1920 Királyfalva
  • Kráľovianky – do 1927 Királyfia, r. 1940 začlenené do obce Mliečno, neskôr do Šamorína.
  • Kráľovičová – 1948 z Királyfia
  • Kráľova Lehota – do 1920 aj Királylehota
  • Kráľov Brod – Királyrév (rév je prievoz)
  • Nebojsa – z nejakého zvláštneho dôvodu sa táto tradične slovenská obec počas maďarizácie v 20. storočí kozmeticky premenovala na Nemesnebojsza, čiže Zemanská Nebojsa. Po 2. svetovej vojne sa vrátila k svojmu pôvodnému názvu.
  • Šúrovce – tie vznikli v 1944 zlúčením obcí Veľké Šúrovce (do 1. svetovej vojny Nagysúr, resp. Groß-Schur) a Zemianske Šúrovce (do 1. svetovej vojny Nemessúr). V nasledujúcich desaťročiach sa pričlenili časti ValtašúrVarašúr (od 1948 poslovenčené na Valtov Šúr, resp. Varov Šúr)
  • Zemianska Dedina – Nemesdedina
  • Zemianske Kostoľany – Nemeskosztolán
  • Zemianske Mitice – do 1920 aj Nemesmitic
  • Zemianska Olča – Nemesolcsa
Kostol je po maďarsky egyház, čiže jeden dom:
  • Kostolište – do 1948 Kiripolc
  • Kostolná Bašta – do 1. svetovej vojny Egyházasbást, potom do 1948 oba názvy. Po 1948 iba Kostolná Bašta, ktorá sa neskôr (v 1964) zmenila na súčasnú Novú Baštu.
  • Kostolná Gala – do 1927 Egyházgelle
  • Kostolná pri Dunaji – do 1948 Egyházfa(lva), ale aj Hasvár (zrejme používaný Slovákmi, ale názov vyzerá byť odvodený z maďarčiny, pričom has je brucho, takže Bruchatý zámok?)
  • Kostolné Kračany – do 1. svetovej vojny Egyházkarcsa
  • Kostolné Mitice – pred 1. svetovou vojnou aj Egyházasmitic
  • Kostolné Moravce – do 1920 aj Egyház(as)marót(h)
  • Kostolný Sek – do konca 19. storočia Egyházszeg, potom do 1920 po spojení s osadou Nagyszeg to bol Egyháznagyszeg. Teraz súčasť Šurian.

Čierne, biele, červené, všetko jedno, skrátka nech to má len trochu farby:

  • Biely Kostol Fehéregyház
  • Biely Potok Fehérpatak, Fejérpatak
  • Čierny Balog – do 1920 ako Feketebalog. Vznikol 1882 zlúčením viacerých obcí, vrátane tej s názvom Krám, ktorá sa, ktovie prečo, takto premenovala kráto predtým z Čierneho Hronca (Schwarzwasser). Čierny Balog (rovnako ako aj Balog nad Ipľom) sa Okáli snažil premenovať na Čierny Blh (resp. Blh nad Ipľom), ale neúspešne. Vydržalo to len do 1950 (resp. 1951).
  • Čierne nad Topľou – do 1920 Feketepatak, 1920-1948 len Čierne
  • Čierne Pole – do 1920 Feketemező
  • Čierna LehotaFekete Lehota
  • Červený KameňVöröskő
  • Červeník – (Vág)Vörösvár
  • Červeňany – do 1948 Veres
  • Červenica – do 1920 Vörösvágás
  • Červenica pri Sabinove – do 1920 Vörösalma
  • Červený Hrádok – do 1948 Vörösvár/Verešvár
  • Plavé Vozokany – do 1. svetovej vojny Fakóvezekény. Fakó je plavý po maďarsky, čo sa dochovalo aj v pomenovaní koňa plavej farby – fako.
Dni v týždni:
  • Horná StredaFelsőszerdahely
  • Dolná StredaAlsószerdahely
  • Streda nad BodrogomBodrogszerdahely
  • Nitrianska Streda Nyitraszerdahely
  • Dunajská Streda Dunaszerdahely
    • Stredská Nová Ves – Szerdahelyújfalu
  • Spišský Štvrtok – Csütörtökhely/Donnersmarkt
  • Štvrtok Vágcsütörtök
  • Štvrtok na Ostrove – (Csallóköz)csütörtök
  • Plavecký štvrtok Detrekőcsütörtök
  • Spišská Sobota – Szepesszombat. Jej nemecký názov bol, pre zaujímavosť, Georgenberg. Teraz je to súčasť Popradu, ktorého nemecký názov bol zase Deutschendorf.

* * * * * * * * * *

…a na záver nejaké preklady obcí pomenovaných podľa vlastných mien:
  • Imrichovce – do 1920 Imrichfalu, resp. Imrichfalva
  • Ivanice – do prvej svetovej vojny Iványi
  • Janova VesJanófalu/Janófalva
  • Lackovce – do 1920 aj Lácfalva
  • Lenártovce – Lénártfalva
  • Leopoldov – ten bol pred rokom 1882 v skutočnosti dve obce:
    • Leopold (LeopoldstadtLeopoldopolisLeopoldváraLipótvár), čo bola možno pôvodná osada (pri) vystavanej pevnosti zo 17. storočia (?), pomenovanej na počesť cisára Leopolda I.
    • No a potom Mestečko ((Leopold-)Újvároska/Leopold Neustadtl), čiže v preklade (Leopoldovo) Nové Mestečko) zrejme pár kilometrov ďalej, možno ‚developované‘ pri príležitosti budovania železnice, z ktorého sa potom stal aj súčasný Leopoldov.
  • Ľudovítov – Lajoshalma
  • Ľudovítová – do 1948 Lajosfalva/Lajošová
  • Marcelová – do 1927 Marcelháza
  • Martinová – do 1927 Mártonfalu/Mártonfalva, do 1948 oba názvy (vyzerá to tak, že prípona –falu označuje jednotné číslo – Martinová, a prípona –falva by sa mala prekladať ako množné číslo, teda napríklad Martinovce)
  • Martovce – do 1948 Martos
  • Michal na Ostrove – do 1927 Szentmihályfa, 1927-1960 Svätý Michal
  • Pavlice – do 1948 Páld
  • Pavlová – do 1948 tiež Páld
  • Pavlovce (Rimavská Sobota) – do 1948 aj Pavlova Ves či po maďarsky Pálfala, Pálfalva, Pálfalu
  • Pavlovce (Vranov) – do 1920 aj Kapipálvágás. Asi aby sa odlíšili od druhej časti tejto obce – Kecerovských PavloviecKecerpálvágás).
  • Pavlovce nad UhomPálóc
  • Pavlovo – do 1927 Pálfölde (föld je zem, čiže čosi ako Pavlova Zem)
  • Peťová – Petőfalu/Petőfalva
  • Spišské Tomášovce – Szepestamásfalva
  • Štefanovce – do 1902 Istvánfalu, 1907–1913 Kisistvánd
  • Tomášovce – Tamási
  • Veľká Maruša – maďarská osada Nagymaros
A na záver jedna zmena, ktorej plne rozumiem a schvaľujem ju:
  • Revúcka Lehota – do 1948 Umrlá Lehota

Addendum: Ešte by som sa chcel zmieniť o mojej rodnej dedine dzedzyne. Veď aj Karpina spieva „…keď sa hlavným mestom Slovenska stane Žilina…

Ak sa nemýlim, Žilina bola prvýkrát písomne spomenutá v roku 1208 pod latinským názvom Terra de Selinan, neskôr v histórii sa názov vyvíjal na Solna (lat.), Sillein (nem.) ci Zsolna (maď.). Nedalo mi teda nenačrieť do slovníkov:

  • LATINSKO-SLOVENSKÝ (Solna, Selinan):
    solium – 1. sedadlo, kreslo, stolec, trón; 2. kráľovská moc, ríša; 3. kúpacia vaňa; 4. truhla, rakva, sarkofág
    sella – 1. sedadlo, stolica, kreslo, trón; 2. sedlo; 3. nosidlá
    sellula – 1. stolička
  • NEMECKO-SLOVENSKÝ (Sillein):
    Sitz – sedadlo, miesto na sedenie, kreslo; sídlo
  • MAĎARSKO-SLOVENSKÝ (Zsolna):
    zsöllye – kreslo, sedadlo

Nechcem byť prehnane sugestívny, ale za zmienku stojí, že zrejme ide o pomerne staré slovo – keďže jeho koreň je v odlišných jazykoch do určitej miery podobný. Mohlo by teda hypoteticky ísť o stoličné mesto, resp. mesto so sídlom trónu (panovníka)? Netreba pritom zabúdať, že v Žiline boli nedávno objavené pozostatky pomerne starého hradu v užšom historickom centre mesta.

Teraz najčítanejšie