Skeptikom sa nikto z nás nerodí (Nad knihou Listy mladému skeptikovi)
„V živote napredujeme práve vďaka konfliktom a mentálne dozrievame najmä vďaka sporom a polemike.“ (s. 36)
„Väčšinou práve tí, ktorí chcú zmeniť ľudí, ich napokon spália ako splodinu neúspešného experimentu.“ (s. 48)
Christopher Hitchens nepatrí v slovenskom prostredí k osobnostiam, ktoré by výrazným spôsobom rezonovali v spoločenskom diskurze. Tých dôvodov je viacero, no hlavne si myslím, že vydavateľstvá ešte donedávna odrádzal od vydávania jeho kníh fakt, že sa Hitchens na Západe preslávil ako zarytý odporca teizmu a náboženstiev všeobecne. Áno, Hitchens patril k tzv. apokalyptickej štvorke nového ateizmu (spolu s Danielom Dennettom, Samom Harrisom a Richardom Dawkinsom). Zatiaľ čo všade v zahraničí sa knihy autorov nového ateizmu prekladali, Slovensko v tom dlhý čas výrazne zaostávalo (napríklad aj oproti Česku) a vzhľadom na výraznú pozíciu kresťanstva medzi obyvateľstvom sa tomu ani nie je dôvod prečo čudovať. Ak ste veriaci a nechcete ďalej pokračovať v čítaní, musím Vás upozorniť, že – paradoxne – boli to práve veriaci, ktorí vyhľadávali spoločnosť a rozhovory s Hitchensom a tvorili blízky „register“ jeho priateľov a známych. Hitchens bol totiž skutočne výnimočnou osobnosťou a nie nadarmo sa považuje za jedného z významných intelektuálov nášho storočia.
„Ak nejaký rečník sebaisto vyslovuje „my“ a v mene „nás“, never mu. Buď veľmi ostražitý, ak zbadáš, že tiež začínaš používať podobný slovník.“ (s. 106)
Hitchens bol literárnym vedcom, kritikom, publicistom a komentátorom spoločenského a politického diania. Na spôsob antického ideálu vzdelanosti bol všestranne vzdelaný v histórii, biológii, psychológii, literatúre a ďalších odboroch, z ktorých vo svojich rozhovor často čerpal. Pre Hitchensa neexistovala téma, ktorá by mala byť a priori rezistentná pred kritikou rozumu, logikou či jednoduchou pochybnosťou. „Kedykoľvek začal niekomu oponovať, zhlboka sa nadýchol a každému bolo jasné, že sa jeho argumenty chystá rozobrať na márne kúsky. Nie nadarmo si takýto typ argumentu od jeho vášnivých fanúšikov vyslúžil aj špecifický termín hitchslap“ (s. 151) čítame v doslove prvej preloženej Hitchensovej knihy do slovenčiny Listy mladému skeptikovi (druhou knihou, ktorá vyšla, je Misionárska poloha). Názov titulu objasňuje aj žáner knihy – listy. Hitchens píše 18 fiktívnych listov na necelých 150 stranách mladému – začínajúcemu intelektuálovi, ktorý by sa rád stal skeptikom. Ako sám autor vysvetľuje, žánrom sa inšpiroval od R. M. Rilkeho a jeho Listami mladému básnikovi. Obsahový repertoár listov je pestrý od náboženstva, politiku cez spoločenské dianie, literatúru či kritické myslenie. Listy majú výrazný autobiografický charakter, takže sa čitateľ popri avizovaných témach dozvie aj mnohé súvislosti zo života autora. Hitchens sa radikálne staval proti iracionalite (nielen náboženskej!), nevzdelanosti, populizmu, totalitarizmu, pseudovede a konšpiračnému mysleniu.
„Podstata nezávislého myslenia nespočíva v tom, čo si niekto myslí, ale ako si to myslí…“ (s. 21)
Ako autor je niekde preceňovaný, v našom prostredí skôr podceňovaný, keďže jeho smrť predišla prvý preklad jeho kníh do slovenčiny (zomrel v roku 2011 na rakovinu pažeráka). Kniha je napísaná (a preložená!) čitateľným štýlom, ktorý si nevyžaduje mať po ruke „odborný slovník“ pre pochopenie odborných výrazov. Občas sa autor vychyľuje od témy a zaťažuje nás detailami, ktoré s témou nesúvisia, časom sa však opäť vráti a pokračuje. Publikáciu určite odporúčam každému, kto sa zaujíma o kritické myslenie, o dianie v spoločnosti či v politike, kto sa neuspokojí len s povrchnými a rýchlo pečenými odpoveďami na de facto akékoľvek otázky. Na záver, ako bude zvykom pri všetkých mojich recenziách, prikladám výber niekoľkých citátov z knihy na rôzne témy, ktoré ma zaujali a o ktoré sa chcem s Vami podeliť:
„Malo by byť axiómou „západnej“ civilizácie, že jednotlivca či pravdu nemožno upáliť v prospech takých hypotetických výhod, ako je „poriadok“.“ (s. 23)
„Vždy si všímaj jazyk.“ (s. 41)
„Konflikt je možno bolestivý, ale bezbolestné riešenie v nijakom prípade neexistuje a jeho hľadanie vedie k bolestivému výsledku v podobe bezduchosti a nezmyselnosti.“ (s. 46)
„Ak chceš zostať na dlhej trati a viesť život oslobodený od či už prijatých, alebo nanútených ilúzií, tak ti odporúčam, aby si sa naučil rozoznávať symptómy fanatika a vyhýbal sa typom osôb, ktoré sú presvedčené o svojej pravde.“ (s. 48)
„Jednoduchosť sa na môj vkus pričasto spája s dôverčivosťou. A na dôverčivých, obzvlášť v masách, nie je práve povzbudivý pohľad.“ (s. 74)
„Náboženstvo je a vždy bolo prostriedkom na ovládanie.“ (s. 75-76)
„Stačilo by, aby niekto popchol verejnú mienku a mnohé diela géniov, ktoré sa momentálne nachádzajú vo verejných knižniciach, by dav okamžite s radosťou spálil.“ (s. 83)
„Tí, čo veria hoaxom, si zaslúžia nálepku dôverčivých hlupákov.“ (s. 88)
„Musíš mať dostatok odvahy, aby si trval na tom, že hoci ľudia majú právo na rôzne ilúzie, nemajú právo na ich nekonečné užívanie a nemajú právo ich vnucovať iným.“ (s. 90)
„Horlivé sympatie k nejakému hnutiu Ťa napokon nútia prehliadať nedokonalosti a podriadiť sa väčšiemu dobru.“ (s. 104)
„Hoci moc môže vyzerať arogantne a nemilosrdne, je v rukách obyčajných smrteľných cicavcov, ktoré majú svoje sny, chodia na toaletu, trpia nespavosťou a trápi ich neistota. Tieto cicavce sú taktiež automaticky extrémne namyslené a často túžia po tom, aby ich iní obdivovali a zároveň sa ich báli.“ (s. 94)
Knihu Listy mladému skeptikovi si môžete zakúpiť tu
Záverečná poznámka:
Napíšte mi, ako sa kniha čítala Vám a či Vás niektoré z týchto citátov zaujali :-)
Bibliografický údaj: Christopher Hitchens, Listy mladému skeptikovi. Banská bystrica : Literárna bašta, 2019
