Denník N

Krajina bez nádeje?

Tento blog nie je o Borisovi Kollárovi.

Je o našej krajinke. O krajine, kde formálne vzdelanie možno získať bez vzdelávania. Kde na vrchole spoločenskej pyramídy hniezdia ľudia, ktorí nevynikajú múdrosťou (morálka je jej neoddeliteľným aspektom), ich ambíciou nie je hodnotná práca, ale radšej „si to zľahčujú“. O krajine, v ktorej koalícia sľubujúca očistu sa potkýňa o stopy podsvetia 90tych rokov.

Prvá časť textu je o originalite, o práci. A o tom, že antiplagiátorské programy nestačia na odhalenie plagiátov. Druhá o začarovanom kruhu: mentálna výbava ľudí, politické elity a univerzity. V tomto kontexte kultúra plagiátov je iba symptómom kritického stavu.

Niekoľko príbehov

Najprv o motivácii nebyť kopírkou.

Povedz to vlastnými slovami

Pred 65+ rokmi nás v základnej škole povzbudzovali: „povedz to vlastnými slovami“. Mali sme dobrých učiteľov. Viedli nás k tomu, aby sme text pochopili, zapasovali do vlastnej hlavičky a vyjadrili to tak, ako to máme zapasované. Ctižiadostivý žiačik sa vyhýbal papagájovaniu.

Dobrá slohová práca bola originálna.

Netrápilo nás (a iste ani našich učiteľov), či existuje zákon, ktorý definuje plagiát. Takto som si spomenul na bývalú ministerku školstva, jej meno som už zabudol.

O plagiáte nepostihnuteľnom antiplagiátorským programom

Tento príbeh je o práci.

Mal som diplomanta, ktorý na rozdiel od jeho kolegov neprezentoval počas dvoch semestrov žiadne výsledky. (Väčšina si to nezľahčovala, výsledky niektorých diplomoviek boli prijaté na prestížne medzinárodné konferencie.) Dipomovku však odovzdal. Bola napísaná v angličtine. To nebolo na našej fakulte neobvyklé.

Nečakané odovzdanie diplomovky ma prekvapilo a predpokladal som problémy. Potvrdilo sa to. Takmer od začiatku jeho textu bolo jasné, že ide o pokus o podvod. Úvod v strašnej angličtine, prvá kapitola vo výbornej, referencie na literatúru sa v týchto dvoch častiach syntakticky líšili. Tak som vybral postupnosť troch slov a Google mi povedal, že celá kapitola je skopírovaná z článku poľského autora.

Jasný podvod, bez ohľadu na percentá a bez pomoci antiplagiátorského programu.

Oficiálny slovenský antiplagiátorský program by nemal šancu. Kopírovanie z prác, ktoré sa nachádzajú v registri slovenských záverečných prác, je iba pre menej zdatných podvodníkov.

Principiálne, sila každého antiplagiátorského programu je limitovaná jeho databázou. Na svete je nespočítateľne veľa prác, ktoré možno kopírovať. Navyše, plagiáty možno vyrábať aj pracnejšie ako jednoduchým CTRL C + CTRL V.

V debate o plagiátoch sa zabúda na to, že riešiť treba aj nemorálny biznis výrobcov záverečných prác.

Každá záverečná práca má byť majstrovským dielom študenta. Príkladom, aké problémy dokáže riešiť a na akej úrovni. Vyžaduje si veľa sústredenej práce študenta i zodpovednú prácu učiteľa.

Dobrá škola

Nikdy som sa nezaujímal o to, či na dobrých univerzitách vo svete používajú antiplagiátorské programy. Je však vylúčené, aby ich používali ako rozhodujúcu záruku originality záverečných prác študentov.

Keď na prestížnej škótskej univerzite vzniká diplomovka o Brunovského ilustráciách, jej originálnosť môže profesor posúdiť iba vďaka častému kontaktu so študentom. Tak môže zistiť, či študent používa miesto mozgu kopírku. Dobrý profesor sleduje a analyzuje, ako sa vyvíjajú myšlienky študenta.

Predchádzajúce odstavce hovoria o zodpovednosti učiteľa pri tvorbe pôvodnej záverečnej práce. Ešte niekoľko poznámok k tomu. Už formulácia témy je prvým krokom k originálnosti. Podstatné je, aby očakávaným prínosom práce bol nový poznatok. Samozrejme, to predpokladá, aby učiteľ mal dobrý prehľad o danej oblasti.

Od sformulovania témy po odovzdanie záverečnej práce nasleduje náročná robota študenta na jeho „majstrovskom diele“ a pravidelná komunikácia s učiteľom. V najlepšom prípade je sprevádzaná radosťou učiteľa zo skvelého študenta.

Plagiáty

„Kultúra zľahčovania si“ je pravdepodobne dosť rozšírená. Nezmenšuje to však neprípustnosť plagiátorstva u ľudkov na vrchole politickej pyramídy. Verejnosť má na nich vyššie nároky. Plagiáty politikov, najmä vysoko postavených politikov, oprávnene vzbudzujú podozrenie, že zneužijú svoje právomoci. K očakávanému správaniu mladého (i staršieho) človeka, ktorý má ambíciu prispieť k zveľaďovaniu krajiny, patrí tvrdá práca, nevyhnutná pre hlboké poznanie. Práca, ktorá presahuje požiadavky školy.

Plagiáty, univerzity, politické elity a mentálna výbava spoločenstva

Na úvod dve upozornenia.

Rád by som v nasledujúcich riadkoch načrtol možné podhubie plagiátorstva v slovenskoom spoločenskom prostredí. Uvedomujeem si, že na potvrdenie načrtnutých hypotéz je potrebný solídny výskum.

Uvedomujem si tiež, že sú dobré fakulty, dobrí učitelia, dobrí študenti. Dôrazne hovoriť o negatívach je však nevyhnutné v krajine, kde sa dá obhájiť v študijnom odbore Ochrana a využívanie krajiny bakalárska práca Vybrané indikátory sociálnej dimenzie kvality života – rodiny. V takomto prípade nestačí hovoriť. V civilizovanej krajine by to mohol byť prípad pre kriminálku.

Plagiátori sú iba jedným zo symptómov systémovej choroby našej krajiny. Mám na mysli vzájomne popreplietané negatívne vplyvy týchto troch sfér: názory a hodnoty obyvateľstva, politické elity a univerzity. Negatívne črty každej z nich vplývajú na úpadok ostatných.

Od politických elít k univerzitám

Politické elity namnožili nezvládnuteľne veľa univerzít. Je nemysliteľné, aby všetky na malom Slovensku mali obhájiteľnú univerzitnú úroveň. Navyše, politici a s nimi spriaznení oligarchovia deštruktívne zasahujú do života univerzít.

Od univerzít k mentálnej výbave obyvateľstva

Neprekvapujú potom nedovzdelaní absolventi a následne klesajúca úroveň celého školstva. Nemôže sa to neprejaviť na mentálnej výbave celej populácie.

Od mentánej výbavy voličov k politickej moci, zodpovedajúcej za úroveň školstva

Mentálna a vedomostná úroveň ovplyvňuje výsledky volieb. Politické elity odsabotovali počas druhej a tretej Ficovej vlády dva pokusy o zásadnú reformu vzdelávania. Nevzdelani voliči sa cenia. Prirátajme k tomu nedostatočné investície do vzdelania a rozkrádanie. Politické „elity“ zodpovedajú za postupujúci úpadok školstva.

Deštruktívny vplyv politikov na verejné duševné zdravie

Mnohí politici vulgarizujú komunikáciu v spoločnosti, v niektorých prípadoch ide fakticky o ohrozovanie verejného duševného zdravia. (Mám na mysli stav spoločenstva, pripomínajúci duševné poruchy jednotlivca.) Tým vplývajú na mentálny stav populácie, rozmáhajúcu sa agresivitu a šírenie nezmyslov až bludov.

Nad tým všetkým tróni riadenie krajiny pripomínajúce organizovaný zločin. Megarozkrádanie, rozklad inštitúcií, ktorých úlohou je dbať o spravodlivosť. (Rád by som onedlho videl, že to bola minulosť. Zle zapnutý prvý gombík však brzdí očakávania.)

V takejto situácii vôbec neprekvapuje, že poctivé rozmýšľanie, korektnosť, láska k múdrosti nie sú v krajine všeobecne akceptovanými hodnotami. To je pôda pre plagiátorstvo.

Neuveriteľné univerzity v neuveriteľnej krajine

Úspešná fakulta sa dostane do stavu sebadeštrukcie. Slovenská univerzita (teraz skalická, prednedávnom bystrická) obhajuje alebo aspoň kryje podvody. Je takmer neuveriteľné, že skalická univerzita argumentuje o súlade so zákonom, keď sa hovorí o diplomovke, v ktorej až štvrtina textu je skopírovaná. Pritom iba o štvrtine sa hovorí preto, lebo oficiálny antiplagiátorský program je nepostačujúci. Je úplne neuveriteľné, že môže existovať krajina, ktorej vysoký ústavný činiteľ hovorí, že je v poriadku, keď bez citácie skopíroval rozsiahly text svojho školiteľa, veď školiteľ prácu akceptoval a tým s kopírovaním súhlasil. Súhra podvodníkov ako argument.

Keď niekto je oponentom tej istej rigoróznej práce dvoch rôznych autorov dva roky po sebe, normálna univerzita ho okamžite prepúšťa. Tá, čo ho neprepúšťa dokazuje, že podvody sú jej štandardom. Žalostné je, že ide o právnickú fakultu. Fungujúci právny systém by takéto podvody trestal.

Poctivá reforma nášho vzdelávacieho systému, poctivá reforma našich univerzít bude bolestivá. Čím neskôr, tým bolestivejšia.

Čo hovoria výskumy o názoroch a hodnotách Slovákov

Nedávny výskum GLOBSECu porovnáva názory, týkajúce sa demokracie a vládnutia, médií, konšpirácií a dezinformácií v desiatich stredo- a východoeurópskych krajinách (Rakúsko, V4, Rumunsko, Bulhrsko, pobaltie).
Informáciu o výskume možno nájsť aj v
podcenenej udalosti podľa Michala Vašečku.

Iba niekoľko ukážok.

Slovensko dosiahlo najvyššie percento tých, čo

  • sú ochotní vymeniť slobody (za lepšiu finančnú situáciu 66 %, za vyššiu bezpečnosť krajiny 69 %, dokonca za zachovanie tradičných hodnôt krajiny 58 %),
  • si myslia, že ich identitu a hodnoty ohrozujú západné spoločnosti a ich životný štýl (50 %)
  • sa cítia ohrození LGBTI komunitou (39 %),
  • veria konšpiračným teóriám a dezinformáciám (56%).

38% našich krajanov uprednostňuje silného vodcu, ktorý nemusí rešpektovať parlament alebo výsledky volieb, čo stačilo iba na 2. miesto.

Podobné výskumy sa organizujú pravidelne a ukazujú na zhoršujúci sa trend v našej krajine. Tu by sa hodila diskusia o našom európanstve, ale blog je už veľmi dlhý.

Uzavriem konštatovaním, že európske ideály, ideály slobody a demokracie, ideály poznania a práce boli a sú späté s originálnym myslením.
Odklon verejnej mienky od európskych tradícií a rozsiahle akceptovanie nezmyslov a bludov (toto mi je výstižnejšie ako konšpirácie) môžu byť zlučiteľné s akceptovaním bezmyšlienkovitého plagiátorstva.

Teraz najčítanejšie