Denník N

Ako daňovou reformou zrýchliť dobiehanie západu

Skutočná daňovo-odvodová reforma by mala citeľne zmeniť správanie ľudí v ekonomike s cieľom, aby sa viac snažili a pracovali. Aby viac investovali, spoliehajúc sa aj na daňovú stabilitu a predvídateľnosť. To vytvorí základ pre rýchlejšie dobiehanie životnej úrovne západu, ktoré sa v posledných rokoch bohužiaľ spomalilo.

Ciele sú postavené v programovom vyhlásení vlády veľmi dobre. Otázka však je, či naozaj dôjde k zásadnej daňovo-odvodovej reforme. Pretože tá by mala citeľne zmeniť správanie ľudí v ekonomike s cieľom, aby sa viac snažili a pracovali. Aby viac investovali, spoliehajúc sa aj na daňovú stabilitu a predvídateľnosť. To vytvorí základ pre rýchlejšie dobiehanie životnej úrovne západu, ktoré sa v posledných rokoch spomalilo. A aby menej špekulovali a odstraňovali sa neférovo nadobudnuté ekonomické renty oligarchov. Z toho potom bude benefitovať celá spoločnosť. To znamená presunúť zdaňovanie preč od aktivity a viac smerom k majetku, spotrebe a tzv. negatívnych externalít.

Motivácia k aktivite sa prirodzene dosahuje najmä znížením sadzby dane. Aby sa tieto sadzby mohli znížiť, musia sa maximálne odstrániť vylobované a deformujúce výnimky, aby netrpel samotný výber. Sociálna politika sa moderne má riešiť adresne na výdavkoch a nie draho plošne cez dane. Jednoduchosť a zníženie priestoru pre špekulácie sa dosiahne jednoduchou, napr. rovnou daňou. Stabilita a predvídateľnosť sa môže dosiahnuť ukotvením v ústavnom zákone. Kľúčové je však aj zníženie odvodového zaťaženia, ktoré sa môže dosiahnuť zásluhovosťou a presunom financovania z práce na celý daňový mix. Takisto samospráva by bola financovaná daňovým mixom, aby mala stabilnejšie a predvídateľnejšie príjmy.

Nasledujúce veci by mohli napomôcť dosiahnuť tento cieľ:

1/ rovná daň, tj, rovnaká neutrálna sadzba na aktivitu (právnické a fyzické osoby), maximálne zredukovať všetky vylobované výnimky, veľká odpočitatelná položka

2/ jedna sadzba DPH, dôchodci by mali zvýšenie nižšej sadzby vykompenzované cez 13.dôchodky, nízkoprímoví cez vysokú odpočitateľnú položku, a pre neaktívnych treba zvýšiť dávku. Jednoducho nepotrebujeme dotovať potraviny plošne vrátane vyššie prímových. NBS predpokladá budúci rok infláciu pod 1%, takže sa v týchto časoch netreba báť inflácie.

3/ je kľúčové znížiť neúmerné zaťaženie práce cez odvody. Bohužiaľ už len malé zníženie sadzby znamená obrovské výpadky. Treba jasne oddeliť solidaritu a zásluhovosť. Ponúkajú sa potom dve riešenia. Prvý spôsob je “čarovný prútik” zásluhovosti. Ak ju ukotvím vo forme majetkových práv ústavným zákonom, stane sa “odvod” vlastne benefitom k platu a prestane tak priamo zaťažovať cenu práce. Druhé riešenie je, že solidárne odvody treba financovať celým daňovým mixom, nie len cenou práce. Takéto úpravy by mohli výrazne znížiť zaťaženie práce, bez výrazných príjmových výpadkov.

Bod 1/ , 2/ a 3/ treba zastabilizovať ústavným zákonom, hlavne celú tú daňovo-odvodovú “infraštruktúru”. Tá bude mať za úlohu čo najmenej bolestivo (k budúcemu potenciálu našej ekonomiky) vyzbierať peniaze pre chod štátu. Ak ponecháme len samotné sadzby mimo (zákon by určil len ich relatívnu veľkosť), tento systém bude vhodný pre pravicové, ako aj ľavicové vlády a mohol byť tak ostať stabilný. Samotné sadzby len určia “veľkosť štátu”. Moderná sociálna politika by sa potom robila adresne na výdavkoch.

Samozrejme, niektoré výpadky bude treba aj kompenzovať. To treba spraviť spôsobom, ktorý nezaťažuje aktivitu:

4/ výrazne zvýšiť progresívne majetkové dane, ľahko sa vyberajú, nedá sa špekulovať, a nezaťažujú aktuálny pracovný výkon. Dane nemusia byť len hotovostne uhradené, môžu zaťažovať samotné nehnuteľnosti vo forme pohľadávky štátu registrovanej na katastri, ktorá musí byť splatená napríklad pri zmene vlastníka.

5/ zvýšiť zdaňovanie negatívnych externalít, ako sú cigarety, alkohol, znečisťovanie životného prostredia, atď.

6/ zadať úlohu pre Inštitút finančnej politiky a daňovú sekciu MFSR, aby pripravili návrhy, ako extra zdaniť neférovo získané ekonomické renty oligarchov, ktoré krivia férovú ekonomickú súťaž. Jeden príklad z minulosti. Keď som bol v minulosti na IFP, zdanili sme 80% daňovou emisné kvóty, ktoré boli udeľované na základe politického lobizmu. To znamenalo fiškálny transfer od oligarchov k ľuďom.

Tieto úpravy by mohli mať výraznejší dopad na správanie ekonomických aktérov, najmä smerom k rýchlejšiemu dobiehaniu západu. Samozrejme, len takáto daňová reforma nebude stačiť, ale bola by dôležitým krokom. A zároveň by sa dala spustiť už od 1.1.2021.

 

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov