Denník N

Pominuteľný surogát

(Uvedený text je beletrizovaný a jeho rozprávač nesplýva s autorom.)

Hovoria mi: stačí iba byť. Teda dobre. Byť zvládnem. Ale ako? Tak mi to dovoľte, vážení. Dovoľte mi iba byť. Nenúťte ma hovoriť. Nenúťte ma písať. Nenúťte ma byť niekým. Niekým, kým vy chcete. Stačí iba byť. Byť za týchto podmienok. Odkiaľ však sú – tieto podmienky? Tiež iba sú? Predsa keby iba sú, tak zákonite negujú svoj význam! Nie sú podmienkami, ale možnosťami. Či sa mýlim? Asi áno. Veď ja som ten, čo nevie iba byť. Nevie zapadnúť a premýšľať ako sa patrí. Tak teda byť alebo byť ako sa patrí? To nie je jedno. Tiež mám svoje zásady. Viem, smejete sa a máte na to právo. Právo byť a smiať sa. A smeje sa ten, čo má na to právo. Tak prečo sa nesmejem?

Aká je moja úloha? Stačí mi iba byť? Ale prečo sa prv musím niekým stať? Stať sa človekom, ktorému stačí iba byť. Takže mám byť človekom alebo sa mám ním stať? Viem, chytám vás za slovíčka. A možno ani nie vás. Ale potom koho? Kto mi povie, čo mi stačí? Točím sa v tom istom. Nedokážem iba byť. Stále ma ťaží to podmienečné „ako,“ ktoré má byť naším spoločným kompromisom. Že nerobíte kompromisy? To vám závidím. Závidieť je predsa ľudské. Tak ako sa mýliť.

Nemáte mi požičať euro? Na chlieb a nátierku. Viem, že tamtú nemáte radi, veď ja ju jem tiež len z núdze. No je aspoň bohatá na bielkoviny. Na čo ste bohatí vy? Vraj stačí, keď ste bohatí? V tom máte pravdu. Podmienky by nemali nikoho zväzovať, pokiaľ ide o slobodu. Čo je však sloboda? A čo pravda?

Na čom sa to zase smejete? Je vám dnes akosi veselo. Napokon, prečo nie. Len sa smejte. Človeku by malo byť veselo, keď môže iba byť. Až skončíte, niečo sa vás ešte spýtam. Môžem? Teda: prečo „iba byť“ a nie iba „byť“? Nie, nie je to jedno. Ak „iba“ nemá niesť svoj význam, tak potom ani „bytie.“ Či nie? A viete, čo sa stane, keď bytie stratí význam? Zostane iba holý život sťa jeho náhradka. (Registrujete? „Iba“ si našlo konečne svoje miesto.)

Hovoria mi: stačí iba byť. Ale sami dobre vedia, čo komu stačí. Všetci túžia po bytí, no zostane im len pominuteľný surogát. Surogát, vážení. Zostane len pominuteľný surogát. Že už táram nezmysly? Nevadí, to je asi to, čo mne stačí.

Teraz najčítanejšie