Hlúpy (a) alebo skorumpovaný ?

Legem brevem esse oportet, quo facilius ab imperitis teneatur (Seneca) – zákon má byť krátky, aby si ho ľahšie zapamätali neskúsení.

Objavili sa názory, že horší ako skorumpovaný, je sudca, ktorý je hlúpy, ten druhý môže narobiť viac škody, ako ten prvý.

Už samotné porovnávanie týchto dvoch „kvalít“ stojí za pozornosť.

Zákon číslo 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2 s podnadpisom „TVORBA PRÁVNYCH PREDPISOV“ uvádza

„Cieľom tvorby právnych predpisov je pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.“

V § 4  s podnadpisom „Obsah právneho predpisu“ sa dočítame „Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.

Právny predpis ustanovuje práva a povinnosti tak, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou v právnom poriadku a nestali sa vzájomne protirečivými.

A prečo je to dôležité ?

Lebo, podľa § 15 „O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“

Teda všetkým osobám bez ohľadu na ich vek, pôvod, dosiahnuté vzdelanie, pohlavie, vrodený talent a iné predispozície, alebo handicapy.

Teda funkčný, vyvážený, prehľadný a stabilný právny poriadok je tu pre všetkých.

V intenciách načrtnutej témy, pre hlúpych aj múdrych, mladých aj starých, bohatých aj chudobných, právnikov aj neprávnikov.

Znalosť zákonov a schopnosť ich aplikovať je predpokladom toho, že  zákon sa v praxi uplatní, že bude platiť pre tých, pre ktorých platiť má, a to nielen tým, že tieto osoby budú trestané za jeho nedodržiavanie a neznalosť, ale primárne tým, že ho poznajú a dodržujú.

Na ilustráciu, ako východisko pri ďalších úvahách požijem všeobecne prístupné, publikované údaje o hodnotách IQ:

IQ nad 140 – týka sa 0,2 % populácie, je inteligenciou géniov, ktorí určujú ostatným smer poznania a majú absolútny predpoklad na tvorivú činnosť,

IQ do 140 – týka sa 2,8 % populácie, výnimočná inteligencia, s mimoriadnymi predpokladmi pre tvorivú činnosť a výnimočné manažérske schopnosti,

IQ do 130 – týka sa 6 % populácie, vysoko nadpriemerná inteligencia, umožňujúca ľahko vyštudovať vysokú školu, s predpokladom dosiahnutia vynikajúcich výsledkov v tvorivej, aj manažérskej činnosti,

IQ do 120 – týka sa 12 % populácie, nadpriemerná inteligencia, človek vyštuduje vysokú školu a pri vysokej  pracovitosti môže dosiahnuť mimoriadne pracovné miesto,

IQ do 110 – týka sa 25 % populácie, vysoko priemerná inteligencia, vysokú školu vyštuduje s ťažkosťami, dôslednosťou a pracovitosťou umožňuje svojmu nositeľovi zaradiť sa do predchádzajúcich kategórií,

IQ do 100 – týka sa 25 % populácie, priemerná inteligencia, dokáže zložiť maturitnú skúšku, v práci sa uplatní v strednom postavení,

IQ do 90 – týka sa 10  % populácie, slabo podpriemerná inteligencia, človek dokáže absolvovať základnú školu a dobre sa uplatniť v manuálnych profesiách.

Znalosť zákonov teda nie je vymedzená len pre určité percento populácie, ktoré je obdarené vyšším IQ, nie je akademickou, kabinetnou otázkou, ktorá sa týka len časti spoločnosti.

Prípady z praxe ukazujú, že cit pre spravodlivosť, je vlastný väčšine mysliacich, živých tvorov, a túto  kategóriu sú  pomerne jednoznačne schopní identifikovať a odlíšiť. Aj pes vie rozlíšiť, či ste do neho kopli naschvál, alebo ste sa o neho potkli.

Aj osoba, ktorá sa sama dopúšťa protiprávneho alebo nemorálneho jednania, ktoré iní vnímajú ako nespravodlivosť, nie je rovnako necitlivá na nespravodlivosť, ktorá sa týka jej samej.

Aké kritériá by sme potom mali mať a čo máme očakávať od tých, ktorí sú z podstaty svojho povolania profesionálmi, znalcami zákonov a spôsobu ich správnej aplikácie v praxi a riešenia kolízií vzájomných práv rôznych subjektov, teda napríklad od sudcov ?

Pozícia sudcu nie je len pozíciou profesionálneho znalca zákonov, pretavená do zásady iura novit curia – súd pozná práva, ale aj súčasťou moci v štáte, a to významnej, súdnej moci, ktorá v systéme bŕzd a protiváh, ktorými sa moc má limitovať sama, má pôsobiť ako brzda zneužitia moci výkonnej a zákonodarnej.

Zákonné kritériá na výkon funkcie sudcu vyžadujú ukončenie vysokoškolského štúdia druhého stupňa, teda už z tejto podmienky by sme mohli teoreticko- hypoteticky vyvodiť, že sudcovský stav je obsadený osobami, ktoré sa pohybujú vo vyššom inteligenčnom pásme, a tvoria menšie percento populácie.

Ďalším východiskom by mohlo byť, že u absolventa právnickej fakulty by sme mali očakávať vyššiu mieru  úcty k právu, spravodlivosti, morálke a hodnotám, z ktorých právo vychádza, a ktoré zodpovedajú všeobecnej predstave o spravodlivosti.

Možno by sme mohli uzavrieť, že funkcia sudcu si vyžaduje človeka múdreho, pod ktorým pojmom obvykle chápeme spojenie prirodzenej inteligencie a mravnej integrity, citu pre spravodlivosť a rozumnú mieru.

Je možné vôbec rozdeliť sudcov na hlúpych a ako opozitum k tejto kategórii postaviť sudcov skorumpovaných ?

Je prijímanie úplatkov na poste sudcu prejavom inteligencie alebo múdrosti ?

Celkovo, možno považovať človeka, ktorý má zásadným spôsobom porušený rebríček hodnôt a porušuje nielen morálku, ale aj právo a aktívne pracuje na deštrukcii spravodlivosti pre vlastný prospech, za človeka múdreho a inteligentného ?

Prirodzene poznáme kategórie osôb, ktorých označujeme za nadpriemerne inteligentných, až geniálnych, ktorí pritom porušujú spoločnosťou prijaté pravidlá hry.

Sú takéto osoby v talári, ako pevná súčasť jednej z mocí  žiadúce ? Šalamún v knihe prísloví 17:23 píše : „Ten, kto je skazený, vezme i úplatok zo záňadria, aby ohol chodníky súdu“

Hlúposť ako taká predstavuje pri riadení vecí problém, na tomto mieste pripomeniem citát z knihy prísloví 17:12 „ Radšej nech sa stretne muž s medvedicou, ktorá prišla o svoje mláďatá, ako s niekým hlúpym v jeho pochabosti.“

Biblia však zaujímavo rozlišuje medzi mravnou zodpovednosťou  u ľudí, ktorí sú obdarení vyšším IQ a tými, ktorí menej :

„Potom ten otrok, ktorý rozumel vôli svojho pána, ale nepripravil sa, ani nekonal podľa jeho vôle, dostane mnoho rán. Ale ten, ktorý nerozumel a robil to, čo si zasluhuje bitku, bude menej bitý. Skutočne, každému, komu bolo mnoho dané, od toho sa bude požadovať viac, ako je zvyčajné.“ (Luk 12: 47,48)

Vyššia inteligencia spojená s nedostatkom morálnych vlastností je na  významných postoch pre riadne fungovanie spoločnosti oveľa nebezpečnejšia, než horšie schopnosti, ale dobre nastavený hodnotový rebríček a cit pre spravodlivosť.