Denník N

Dôvera v očkovanie závisí na jeho bezpečnosti, hovorí profesor imunológie. Čo nemáme prehliadať?

Prof. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D., pôsobí v Centre pro výskum toxických látok v prostredí (RECETOX) Masarykovej univerzity v Brne. Na fotke je na streche kampusu Masarykovej univezity.
Prof. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D., pôsobí v Centre pro výskum toxických látok v prostredí (RECETOX) Masarykovej univerzity v Brne. Na fotke je na streche kampusu Masarykovej univezity.

Prof. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D., je imunológ s medzinárodnou praxou. Zaoberá sa imunopatológiami a liečbou porúch imunity a rovnako tiež výskumom bezpečného očkovania a postvakcinačných reakcií.

Presadzoval zmenu očkovacieho kalendára na základe výskumu nežiadúcich účinkov. Spolupracoval na vývoji niektorých vakcín v medzinárodných tímoch. Aktuálne sa venuje výskumu a výučbe študentov na Masarykovej univerzite v Brne a Univerzite Karlovej v Prahe.

V rozhovore hovorí:

  • prečo majú niektoré pacienti horší priebeh COVID19
  • či nám proti koronavírusu pomohla BCG vakcína
  • prečo treba skúmať každý nežiadúci účinok vakcíny
  • že nesprávne nastavenie očkovacej schémy môže mať i fatálne následky
  • prečo sa treba zamerať na deti s poruchami imunity
  • na čo majú pri očkovaní dávať pozor rodičia.

Pozornosť sveta sa sústredí na pandémiu koronavírusu. Hľadá sa odpoveď na mnoho otázok, najmä na to, prečo niektorí ľudia prekonajú nákazu bez príznakov a iní môžu mať život ohrozujúci priebeh. Z vášho pohľadu imunológa, čo ovplyvňuje, ako si imunitný systém s ochorením poradí? 

Z imunologického hľadiska ide o komplexnú odpoveď organizmu, ktorá môže byť aj prehnaná. Pri stretnutí s nákazou sa okamžite aktivizuje naša vrodená imunita, no ako ochorenie pokračuje, dochádza k prehnanej reakcii imunitného systému, spôsobenej tzv. cytokínovou búrkou. Cytokíny sú látky, pomocou ktorých naše bunky komunikujú, no zrazu „kričia“ príliš hlasno. Imunitný systém je preťažený a organizmus začne ubližovať sám sebe.

Nejde teda len o pľúcne infekčné ochorenie, ale o systémové ochorenie, dochádza k poškodeniu ciev (vaskulopatii) a s tým spojeným poruchám zrážanlivosti krvi. To spôsobuje vytváranie smrteľných embólii v pľúcach či v mozgu s následkom mŕtvice. Ak vznikajú menšie krvné zrazeniny, ich dôsledkom sú tzv. covidové prsty. V tejto fáze ochorenia je preto dôležité imunitnú reakciu organizmu regulovať.

Kto je takouto prehnanou imunitnou reakciou pri ochorení COVID-19 najviac ohrozený?

Ohrozenejší sú predovšetkým ľudia, ktorí trpia i inými ochoreniami, vrátane obezity, cukrovky, vysokého krvného tlaku, chorobami kardiovaskulárneho systému či chronickými zápalmi. U týchto osôb môže dôjsť k zásadnému narušeniu už i tak nestabilnej rovnováhy endotelovej bariéry (výstelky ciev) a následnej poruche krvnej zrážanlivosti (koagulopatia).

Objavili sa názory, podľa ktorých by ľudia, ktorí absolvovali očkovanie proti tuberkulóze BCG vakcínou (Bacillus Calmette Guérin) mohli byť chránení i proti koroavírusu. Vy sa vakcínami a reakciami na ne zaoberáte celý profesijný život, čo na to hovoríte?

Súvislosť medzi BCG vakcináciou proti tuberkulóze a COVID-19 je len štatistická, nie príčinná. V prípade BCG vakcíny je však dôležitým faktom to, že BCG vakcína okrem toho, že chráni proti ťažkým formám tuberkulózy a netuberkulóznym mykobakteriózám, zároveň pozitívne reguluje bunkovú imunitnú odpoveď. Takže pôsobí regulačne v rámci vývoja imunitného systému, a to je významné v rámci prevencie proti civilizačným ochoreniam, vrátane autoimunitných.

Československo bolo jednou z prvých krajín na svete, ktoré začalo proti tuberkulóze očkovať a úspechy boli významné. S vakcináciou začal hneď po vojne pediater a pneumoftizeológ profesor Karel Křepela a vďaka nemu v Česku a i na Slovensku nemáme problém s detskou tuberkulózou. Československo bolo v druhej polovici minulého storočia vakcinačnou veľmocou.

Dnes už nie je?

Po roku 1989 sme, bohužiaľ, túto pozíciu stratili. Mali sme vynikajúci výskum, jeho výsledkom boli výborné vakcíny, ktoré sme navyše dokázali vyrábať veľmi lacno. Po roku 1989 sa postupne ich výroba zastavila a vakcíny sa začali dovážať zo zahraničia. Mali sme vypracované očkovacie schémy pre konkrétny epidemiologický stav našej populácie. A odborníci z našej epidemiologickej školy sa presadili i na medzinárodnej úrovni. Profesor Karel Raška pôsobil vo WHO a zaslúžil sa o to, že boli pravé kiahne v roku 1979 eradikované, teda zmizli z povrchu zemského. To sa teraz podarilo pri detskej obrne, teda poliomyelitíde. WHO koncom minulého roka deklarovala, že poliovírius typu 3 bol eradikovaný (typ 2 už v roku 2015) a zostávajú dve krajiny (Afganistan, Pakistan), kde sa ešte nachádza vírus typu 1. Potom ešte bude potrebné eradikovať vakcinačné kmene (Filipíny, Afrika). To je ďalší miľník pre ľudstvo a opäť sme sa na tom podieľali. 

BCG vakcína však už nie je v očkovacom kalendári. V Čechách vypadla v r. 2010, na Slovensku od 1.1.2012. Prečo?

 Táto vakcína nemala vypadnúť z očkovacieho kalendára, je vynikajúca, hoci je kritizovaná kvôli nežiadúcim účinkom. Na vine však nie je vakcína, ale jej zlé použitie a načasovanie.

V Československu sme touto vakcínou očkovali deti už v pôrodnici štvrtý deň po narodení. No po nežnej revolúcií sme zaradili do očkovacieho kalendára nové  kombinované zahraničné vakcíny (tetra-, penta- a neskôr hexavalentná vakcína). Sú to neživé vakcíny, so snahou vyvolať protilátkovú imunitu, nie bunkovú. Obsahujú adjuvans, ktorého úlohou je po podaní vakcíny podporiť zápalovú reakciu a vyvolať dostatočnú imunitnú odpoveď organizmu. Problémy sa objavili, keď sme zaočkovali deti najskôr BCG vakcínou proti tuberkulóze a po nej sa nedodržal bezpečný časový odstup tri až štyri mesiace do podania ďalšej vakcíny, čo bola práve hexavakcína. Upozorňovali sme s profesorom Křepelom, že sa musí očkovací kalendár zmeniť a BCG vakcína posunúť. Nechceli sme, aby vypadla, žiadali sme ju posunúť.

Prečo posunúť?

Hexavakcína je neživá vakcína, takže je bezpečná i pre deti s poruchou imunity. Nevyrába sa oslabovaním skutočných patogénnych mikroorganizmov, ako je to v prípade živej vakcíny. Pri vývoji neživej vakcíny sa využíva len časť mikróbu, prevažne len jeho bielkovinová zložka a pridáva sa adjuvans (väčšinou soli hliníka), ktoré má vyvolať imunitnú odpoveď organizmu. BCG je však živá vakcína a po jej aplikácií potrebujeme dodržať časový odstup aspoň 3 – 4 mesiace do ďalšieho očkovania. To sa ale nedialo, lebo súčasťou hexavakcíny je i zložka proti čiernemu kašľu, čo je pre novorodencov smrteľná choroba a treba proti nej očkovať už v 9. – 12. týždni veku dieťaťa.

Ak sa nedodržal časový odstup medzi BCG vakcínou a hexavakcínou, čo mohlo nastať?

V schéme bez dodržania časového odstupu mohlo u detí prísť k reaktivácii živej BCG vakcíny, a to predovšetkým potom, ako bol do kombinovanej vakcíny pridaný ďalší antigén hepatitídy B, ktorý je tiež imunostimulačný. Kvôli tejto nežiadúcej reakcií nebolo možné pokračovať v očkovaniach ďalej podľa očkovacieho kalendára. Deti nemohli byť preočkované 2. a 3. dávkou vakcíny so zložkou proti čiernemu kašľu, následkom čoho došlo i k úmrtiam zdravých detí na čierny kašeľ.

Hovorili sme, že je treba BCG vakcínu posunúť a neočkovať ňou hneď po narodení. Malo to zmysel, keď sa proti tuberkulóze začalo očkovať po 2. svetovej vojne, bola veľká chudoba a deti ohrozovali infekcie. No dnes sme v úplne inej situácii.

Profesor Vojtěch Thon so zahraničnou doktorandkou Masarykovej univerzity v Brne.

Očkovanie proti hepatitíde B je tiež témou diskusii, zaznievajú argumenty, či má zmysel očkovať deti proti nej tak skoro, keď sa prenáša najmä sexuálnym stykom. Prečo pribudla v kombinovanej vakcíne?

V USA nikdy nemali BCG vakcínu, ale mali vakcínu proti hepatitíde B, ktorú podávali ako prvú vakcínu po narodení dieťaťa. A pridali ju do kombinovanej vakcíny ako ďalšiu zložku (u nás dnešná hexavakcína). Vakcína proti hepatitíde B je vynikajúca, chráni aj pred nádormi a v USA štúdie potvrdzujú pokles karcinómu pečene. No u nás dáta potvrdzujú, že u kombinovanej vakcíny dochádza k interakcii s BCG vakcínou pri nedodržaní časového odstupu.

Keď sa ma spýtate, čo by som ešte zmenil v očkovacej schéme vzhľadom na epidemiologickú situáciu v strednej Európe, tak si myslím, že očkovanie proti hepatitíde B by stačilo v 12. roku, pretože toto ochorenie sa prenáša sexuálnym kontaktom a krvou v prípade používateľov drog – čo v škôlkach ešte nevidíme (úsmev).

Ako ste prišli na to, že nedodržanie časového odstupu po BCG vakcinácii spôsobuje komplikácie?

Zistili sme, že komplikácie nenastali u  tisícov detí HBsAg pozitívnych matiek (nositeliek vírusu hepatitídy B, teda žltačky typu B). Ich deti boli totiž hneď po pôrode očkované najskôr neživou vakcínou proti hepatitíde B, teda nedostali ako prvú živú vakcínu proti tuberkulóze. Tú dostávali až v druhej polovici prvého roku veku dieťaťa. A u týchto detí vážne nežiadúce účinky nenastávali. Vznikla tak faktická populačná štúdia, ktorá naše zistenie potvrdila. A potom sme si povedali, že sa pozrieme ešte hlbšie na deti s vrodenými poruchami.

Čo ste zistili?

Deti s vrodenými poruchami imunity nemôžu dostať živú vakcínu. Po vakcinácii živou vakcínou môžu zomrieť skôr, ako by stihli byť správne diagnostikované. Oslabený kmeň živej vakcíny namiesto toho, aby navodil žiadúcu a protektívnu reakciu imunitného systému, vyvolal u nich ochorenie BCG-ózu. V Národnej databáze primárnych imunodeficiencií sme našli deti, ktoré boli očkované BCG vakcínou a mali takéto prejavy.

Nezostali ste len pri sledovaní českej populácie, spojili ste sa aj s vedcami z ďalších krajín.

Áno, zistené údaje z Čiech boli súčasťou celosvetovej štúdie. Sledovali sme 349 BCG vakcinovaných pacientov s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou (SCID) z 29 centier v 17 krajinách sveta a potvrdilo sa nám to, na čo sme prišli v Českej republike. Preto sme navrhli zmeniť očkovaciu schému tak, aby bola bezpečná pre choré i pre zdravé deti: najskôr zaočkovať hexavakcínou a vakcináciu proti tuberkulóze posunúť do druhej polovice prvého roku veku dieťaťa. Trvalo nám viac než osem rokov, kým sa naše zistenia premietli do vyhlášky o očkovaní. V Čechách sa zmenila v roku 2010, na Slovensku v roku 2012. Bohužiaľ, namiesto toho, aby bola vakcína proti TBC len posunutá, obe krajiny ju z očkovacej schémy vypustili.

BCG vakcína naozaj nemala dobrú povesť. Vaše ministerstvo v dôvodovej správe k zmene vyhlášky argumentovalo práve vysokým výskytom komplikácii. Keď sme prechádzali správy nášho Úradu verejného zdravotníctva o nežiadúcich účinkoch, reakcie na túto vakcínu predstavovali väčšinu. V správe z posledného roka, v ktorom sa u nás očkovalo BCG vakcínou, Úrad verejného zdravotníctva píše: “Najviac kontraindikácií bolo zaznamenaných pri očkovaní proti TBC. Spolu bolo zistených 274 postvakcinačných reakcií u detí, z toho až 92 % tvorili reakcie po očkovaní proti TBC. Hospitalizácia bola potrebná v 48 prípadoch, z čoho až 98 % tvorili hospitalizácie v súvislosti s očkovaním proti TBC, kde bola potrebná i extirpácia lymfatickej uzliny.“ O týchto prípadoch (hnisanie uzlín) písali i české médiá a k výzvam za zrušenie vakcíny sa pridali v Čechách ďalšie lekárske organizácie. Naozaj je tá vakcína vynikajúca a problémy spôsobovalo len nesprávne podávanie?

Reakcie, ktoré spomínate, ako aj zbytočné komplikácie a úmrtia na čierny kašeľ, nastávali práve z dôvodu vedomého nerešpektovania časového intervalu po BCG vakcíne. Zodpovednosť leží na pleciach tých, ktorí nereagovali na upozornenia.

BCG vakcína je jedna z najlepších vakcín, ale vždy musíme mať na zreteli bezpečnosť tých najúbohejších, teda detí s poruchami imunity. Pretože ak rešpektujeme najslabších a snažíme sa vytvoriť systém bezpečný i pre nich, tak vieme zachovať i zdravie zdravých detí a ešte im pomôcť vakcináciou.

Ďalším argumentom, prečo bola BCG vakcína úplne vypustená z očkovacej schémy bolo na Slovenskuv Čechách to, že výskyt tuberkulózy klesol na minimum.

Žiadali sme zmeniť očkovaciu schémy a zachrániť životy, nie zrušiť vakcínu, pretože na základe českej a slovenskej skúsenosti vieme, že chráni nielen proti tuberkulóze, ale na sto percent i proti netuberkulóznym mykobakteriálnym infekciám (NTM). Už v  rokoch 1986-94 sa u nás v troch vybraných krajoch robili štúdie, čo by sa stalo, keby sa prestalo očkovať proti tuberkulóze. A zistilo sa, že nám začala opäť stúpať tuberkulóza aj NTM. Podobnú skúsenosť mali vo Švédsku, Fínsku či iných krajinách. Vo Švédsku prestali proti TBC očkovať už v roku 1975, tiež z dôvodu ochrany imunodeficientných detí, no aj im začali rásť tuberkulóza a mykobakteriózy.

A ak argumentujeme dobrými imunologickými dátami, musíme sa pozrieť na to, o akej vzorke hovoríme – či o vyššej a strednej vrstve, alebo o sociálne vylúčených komunitách. A  musíme brať na zreteľ globálne čísla. Celkovo je tuberkulóza stále rozšírené ochorenie a mykobaktérie nájdeme u nás aj v pôde.

Prof. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D., pôsobí v Centre pro výskum toxických látok v prostredí (RECETOX) Masarykovej univerzity a AKIMED v Brne. Absolvoval štúdium lekárstva na Univerzite Karlovej v Prahe a po roku 1989 na Viedenskej univerzite, kde neskôr i pôsobil a s ktorou dodnes udržuje spoluprácu. Pôsobil tiež na University of Alabama at Birmingham a na University of Washington v USA.

Venoval sa vývoju nových vakcín, bezpečnému očkovaniu, imunopatológiam a liečbe porúch imunity, alergií a autoimunitných chorôb. Zaslúžil sa o vytvorenie Národnej a Európskej databázy primárnych imunodeficiencií, ktorá bola inšpiráciou pre vytvorenie ďalších národných  databáz. Vyvinul i medzinárodne využívané imunologické vyšetrovacie metódy.

Vráťme sa k deťom s vážnymi poruchami imunity. Predošlými odpoveďami sme mohli rodičov vystrašiť. Koľko je však takých detí v populácii?

V prípade najťažších imunodeficiencií je to asi šesť detí na 100-tisíc. Napriek tomu, že v Českej republike vznikla prvá Národná databáza primárnych imunodeficiencií v Európe, nebol u nás až do roku 1995 zachytený žiadny pacient s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou (SCID). Dôvodom bolo práve nerešpektovanie kontraindikácii očkovania živými vakcínami a úmrtia týchto pacientov. Prvý pacient so SCID bol u nás diagnostikovaný až v roku 1995 a podarilo sa ho zachrániť transplantáciou zárodočných buniek od zdravého darcu. Tým sme odštartovali transplantačný program v prípade vrodených porúch imunity v Čechách a na Slovensku.

Ako môže rodič zistiť, či jeho dieťa trpí závažnými poruchami imunity?

Zistiť to je kľúčová vec, pretože sme na jednej strane vyriešili komplikácie so živou BCG vakcínou a vieme ju bezpečne začleniť do očkovacej schémy, no na druhej strane sme moderní a máme na trhu novú živú vakcínu proti rotavírusom. A tú nemôžeme posúvať, musíme ju podať v dvoch dávkach medzi 6. a 16. týždňom po narodení. Preto je dôležité skríningové vyšetrenie imunodeficiencií. Vyšetrenie umožní včas zachytiť vrodené poruchy imunity a my môžeme dieťa chrániť pred infekciami a hľadať vhodného darcu na transplantáciu.

Nie je transplantácia kostnej drene väčší zásah do organizmu, ako povedať, že toto dieťa je imunodeficientné a má kontraindikáciu pre podanie živej vakcíny?

 Úspešnosť transplantácií kostnej drene u pacientov s poruchami imunity sa pred 25 rokmi pohybovala na 60-70 percentách, dnes je to 96 percent. Ak by sme tieto deti neodtransplantovali, ohrozia ich všetky infekcie, ktoré sa budú u nich často opakovať. Ak je pre tieto deti ohrozením na živote vakcína s oslabeným vírusom, tak si predstavme, čo by sa stalo, keby sa stretli so živým divokým vírusom? Vakcinácia je jeden z najväčších objavov, ktoré dala imunológia svetu. A mojou úlohou ako imunológa je zabezpečiť bezpečnú vakcináciu všetkým deťom.

Kde sa už skríning používa?

Začalo sa v roku 2008 v USA v štáte Wisconsin, do roku 2018 sa pridali všetky štáty. Česko mohlo byť prvou krajinou v Európe s plošným skríningom imunodeficiencií. Je to neinvazívne vyšetrenie zo suchej kvapky krvi. Už dnes takto odoberáme krv deťom v pôrodnici kvôli kontrole metabolických chýb. Technológie pokročili, preto sme v Čechách nezostali pri jednoduchom teste, aký používajú v USA, ale sme ho rozšírili. V roku 2015 česká vláda oznámila, že test zaraďuje medzi celoštátne skríningy, no dodnes tento skríning nespustila. Takže nás predbehli krajiny ako Nórsko, Nemecko či Izrael.

Test je však v Čechách dostupný?

Poskytol som ho univerzitám a laboratóriu AeskuLab, ktoré má odberové miesta po celej republike. Dostupný je i na Slovensku vo fakultnej nemocnici v Bratislave a plánujeme ho rozšíriť do Košíc. V Bratislave už test zachytil pacienta s ťažkou imunodeficienciou a boli mu bez komplikácií transplantované zárodočné bunky. Na Slovensku si však test platia rodičia. V Čechách, v prípade, ak rodičia plánujú živú vakcínu a lekár z dôvodu možných kontraindikácii urobí tento test, je možné žiadať úhradu zdravotnou poisťovňou.

Mimo testu, čo sú zásady, ktoré radíte dodržať rodičom, aby urobili všetko pre bezpečné očkovanie dieťaťa?

Určite by som nedával rôzne vakcíny naraz. Očkujeme kombinovanými vakcínami proti viacerým chorobám naraz. Každá kombinovaná vakcína je sama osebe vyvážená, no keď pridáte ďalšiu vakcínu, pridáte i ďalšie adjuvans, čo môže zbytočne zosilniť zápalovú reakciu v tele. Niektoré deti to zvládnu, ale niektoré majú teploty cez 38 stupňov. Je zbytočné riskovať takéto silné zápalové reakcie, najmä ak očkujeme vo veku, keď dieťa ešte nemá uzatvorenú hematoencefalickú bariéru (bariéra medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou, ktorá udržiava prostredie mozgu a bráni prenikaniu niektorých látok z krvného obehu, napr. patogénov, ale i liečiv).

A v prípade komplikácii to môže spôsobiť problémy s určovaním príčiny.

Áno, toto pravidlo má i ďalší rozmer – ak náhodou dôjde k nežiadúcej reakcii, ako budeme vedieť, na ktorú vakcínu dieťa reagovalo? Keď v Čechách začneme odškodňovať nežiadúce účinky po aplikácii vakcíny, môže v takýchto prípadoch prísť k právnym problémom a namiesto toho, aby sme rodičom pomohli, zatiahneme ich do súdnych sporov.

A  ešte jedna rada pre rodičov – populácia má stále viac alergií, preto odporúčam očkovať dieťa vždy v dobrom zdravotnom stave a podať antihistaminikum (napr. Fenistil kvapky) deň pred očkovaním a v deň očkovania. Neznižujem tým účinnosť vakcíny, ale zvyšujem bezpečnosť.

Dôležité je ľudí neodmietať, ale im načúvať. Ako vedec a lekár sa snažím nespreneveriť týmto zásadám. Načúvam skúsenostiam jednotlivcov, lebo to je anamnéza. A anamnéza dáva 60 percent diagnózy a môže nám otvoriť dvere k dosiaľ neodhalenej veci, ktorú treba preskúmať, hovorí profesor Thon.

Spomínate odškodňovanie nežiadúcich účinkov. Tejto téme sa venujeme v našich blogoch. V Čechách máte od minulého roka návrh zákona na odškodnenie. Na Slovensku je požiadavka na vytvorenie systému odškodňovania často považovaná za antivax agendu.

Program na odškodňovanie nežiadúcich účinkov vakcín je dôležitá vec, ale pre mňa ako lekára platí vyšší princíp – nechcem, aby vakcíny mali vážne negatívne účinky v zmysle trvalých následkov. Ako imunológ dokážem bezpečne nastaviť očkovaciu schému a redukovať vedľajšie účinky na absolútne minimum. Samozrejme, riziko vždy existuje a ak sa nežiadúce účinky objavia hoc len pri jednom človeku z milióna, je potrebné ich odškodniť, pretože takému človeku je jedno, že je jeden z milióna. Na druhej strane si ale musíme všetci uvedomiť, prečo očkovanie chceme. Pretože ak príde virulentná infekcia, tak môžeme stratiť jedného človeka zo sto alebo desiatok tisíc.

Takže je správne, že sa i u nás rozbieha systém odškodňovania nežiadúcich účinkov, no nerobím si zatiaľ ilúzie. Zákon je všeobecný, podrobnosti určuje a obmedzuje vyhláška. Nie je to teda jasný signál pomoci rodičom.

Odškodňovací systém je jedno z opatrení, ktoré môžu zvýšiť dôveru v očkovací program krajiny a krajinám ho odporúča zaviesť aj WHO. Aj z prieskumu Slovenskej akadémie vied vyplynulo, že mnoho rodičov očkovanie neodmieta z princípu, ale preto, že zažili negatívnu skúsenosť a majú obavy.

 O tom sme diskutovali na ministerstve zdravotníctva v rámci prípravy odškodnenia nežiadúcich účinkov. Očkovanie principiálne odmieta len malá skupina ľudí. Mnoho ráz ide o rodičov, ktorí majú pochybnosti na základe nejakej skúsenosti. A keď vašu skúsenosť odmietne lekár i systém, strácate dôveru. Dôležité je preto týchto ľudí neodmietať, ale im načúvať. Ako vedec a lekár sa snažím nespreneveriť týmto zásadám. Načúvam skúsenostiam jednotlivcov, lebo to je anamnéza. A anamnéza dáva 60 percent diagnózy a môže nám otvoriť dvere k dosiaľ neodhalenej veci, ktorú treba preskúmať.

Očkujeme počas prvých dvoch rokov dieťaťa, kedy prechádza obrovským psychologickým a psychoneuromotorickým vývojom, kde môžu nastať rozličné poruchy a my do tohto vývoja vstupujeme intervenciou na podporu prevencie proti devastačným infekčným ochoreniam.

Pôsobili ste vo výskumných tímov v USA či na univerzite vo Viedni. Máte skúsenosť i s vývojom vakcín, podieľali ste sa napr. na vývoji vakcíny proti zubnému kazu či proti toxickému šoku. Aktuálna situácia s pandémiou vyvolala tlak na zmenu pravidiel a rýchlejšie uvádzanie vakcín na trh. Vakcíny sa bežne vyvíjajú roky, no v USA chcú začať s produkciou vakcíny už koncom leta, teda niekoľko mesiacov po začiatku pandémie – je možné vyvíjať kvalitné vakcíny takto rýchlo?

Kvalita a nové prístupy, vrátane vývoja nových typov vakcín, ktoré zaisťujú imunitnú odpoveď na úrovni buniek, si vyžadujú čas. Najviac však vývoj brzdia rôzne opatrenia a reštrikcie nemedicínskeho charakteru, ako sú rôzne umelé právne regulácie, ekonomické aspekty, vrátane patentových práv a pod.

Počet vakcín narastá a tiež snaha zaradiť ich do povinného očkovania a hradiť ich z verejného zdravotného poistenia. Zosúladiť pri rastúcom množstve vakcín očkovací kalendár tak, aby nedochádzalo ku komplikáciám, o ktorých sme hovorili, bude asi stále ťažšie?

Je to možné, no v praxi sa stretávam skôr s tým, že chýba vôľa správne podávanie vakcín koordinovať. Nerozlišujem vakcíny na povinné a nepovinné – ale na vhodné a nevhodné, a to môže byť pre každého človeka a vekovú skupinu rôzne. A na správne nastavenie očkovacieho kalendára pre konkrétneho človeka by som potreboval, aby na trhu bolo viacero možností – nielen kombinované vakcíny, ale i monovakcíny. A tie na trhu nie sú, ani pre dospelých.

A tak ako každý človek, i každá krajina má svoje špecifiká. V USA majú napríklad väčšie množstvo povinných vakcín ako u nás, a to má svoje dôvody. Sieť pediatrov nie je bohatá a dostupná ako naša a dostať sa k lekárovi trvá v niektorých lokalitách oveľa dlhšie. Takže, ak sa dieťa dostane k lekárovi, je snaha chrániť ho vakcínou naraz proti viacerým ochoreniam. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa pristúpilo k vývoju polyvalentných vakcín.

Po individuálnom prístupe k vakcinácii volajú i rodičia, v Čechách naň tlačí i verejná ochrankyňa práv, vo svete sa téma otvára aj v lekárskych kruhov. Odpoveď však je, že na takýto prístup nie je čas a priestor. Bolo by ťažké sledovať, ktoré dieťa dostalo v akom termíne ktorú vakcínu, viesť štatistiky a mohlo by to ovplyvniť systém kolektívnej imunity.

Individuálny prístup je náročný na čas a na vedomosti. Jednoduchšia cesta je plošná schéma a  „guidelines“, ktorými sú dnes lekári tlačení do rovnakých postupov. A potom v tomto systéme zažijete skúsenosť, ktorá môže mať pôvod v rodinnej anamnéze, ale nikto vás nepočúva.

Myslím si, že očkovanie je služba ľudom, vrátane detí, ktoré však majú právo na bezpečnú vakcináciu. Môžeme nastaviť plošnú schému, ale musíme vidieť konkrétneho človeka a v pravú chvíľu mu dať to, čo je potrebné. Bezpečná vakcinácia je to, čo zvyšuje dôveru.

Andrea Settey Hajdúchová, Vladimír Settey

Prečítajte si i iné blogy autorov napr.:

Pre deti s anorexiou máme len 5 lôžok. A deti s psychiatrickými diagnózami posielame do liečební na druhý koniec Slovenska. 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Bola som nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala Cenu za vedu a techniku - kategória popularizácia vedy. Som novinárka (pôsobila som vyše 10 rokov v SME), a PR manažérka, pričom ako PR som sa vždy sústredila na oblasti, ktoré zlepšujú spoločnosť či životné prostredie (Úsmev ako dar, WWF Slovensko, STU...) .Som autorka knihy 10-10-10 (10 rozhovorov s 10 vedcami o 10 výzvach, ktorým čelí vedecká oblasť!. Dostupná na:  https://vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/ V októbri 2020 sme s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami založili Iniciatívu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a k dlhodobému riešeniu, neporušovali právo na vzdelávanie a neobmedzovali rozvojové a športové aktivity detí a mladých ľudí. Po pandémií sa Iniciatíva zmenila na OZ Dajme deťom hlas.