Čím si vyššie postavený, tým adekvátne musíš byť pripravený prevziať za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a keď to nedokážeš, musíš ako prvý odísť
Pred vyše týždňom zorganizovala Komunita Zastavme korupciu s ďalšími iniciatívami protest proti plagiátorom v politike. To ešte netušila, že rad politikov a političiek, ktorí získali titul podvodom, rozšíri nielen samotný minister školstva, Branislav Gröhling ale aj premiér Igor Matovič. Najbližších 5 dní si preto budete môcť prečítať príhovory, ktoré zazneli v piatok 3. júla počas protestu, na ktorom Komunita žiadala odstúpenie Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu. Tretím je príhovor Ivana Buraja, vyučujúceho na Filozofickej fakulte univerzity Komenského.
Vážené zhromaždenie, vážené priateľky a priatelia pravdy, vážení antiplagiátori!
Zrejme všetci, ktorí sme sa tu dnes zišli sme rozhorčení a znechutení jednak z toho, čo sa stalo (teda, že ďalší vysoko postavený ústavný činiteľ nadobudol svoj vysokoškolský titul opisovaním z cudzej práce), potom z tzv. vysvetľovaní pána Kollára, ktorým nechýbala povestná zmätočnosť a zároveň arogantnosť a napokon zo zahmlievania, či už zo strany samotného Kollára, jeho spolustraníkov, ale aj niektorých koaličných partnerov, ktorí unisimo sľubovali novú politickú kultúru.
Pritom ide v podstate o jasné veci. Ak si niekto prisvojí cudzí produkt – a v podstate je jedno, či je vecnej alebo duchovnej povahy – je to krádež. Ak o tej istej záležitosti vypovedám raz jedno, raz druhé – celkom opačné, je to zase klamstvo. To oboje spĺňa táto kauza. Pán Kollár si prisvojil prácu iného človeka, teda je to krádež a je opäť jedno, či to bola celá práca alebo časť, či so súhlasom dotknutej osoby, alebo bez tohto súhlasu. Pritom, raz pán Kollár hovoril, že sa ničoho nedopustil a potom sa za to „nič“ ospravedlňoval, resp. vysvetľoval, že toho „nič“ sa dopustil pod tlakom okolností. Slovom – klamal. Zároveň však nezabudol opakovane dodávať, že neexistuje zákon, ktorý by porušil a tam, kde neexistuje zákon, neexistuje ani prečin proti zákonu.
Má pravdu v tom, že explicitný, všeobecne platný a teda záväzný zákon o plagiátorstve zatiaľ, žiaľ, na Slovensku neexistuje (a to by sa malo čo najskôr zmeniť). Každá seriózna vysoká škola disponuje však Študijným poriadkom (v prípade skalickej Stredoeurópskej vysokej školy, kde študoval pán Kollár som ho pravda – čuduj sa svete! – na internete nenašiel) s precízne vypracovanými paragrafmi a pravidlami, v ktorých sa napr. uvádza o záverečnej diplomovej práci toto: „Diplomovou prácou má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy alebo umenia a tvorivo ich uplatňovať, používať a rozvíjať“ (citované zo Študijného poriadku Univerzity Komenského z roku 2019, článok 14). K tomu by mala každá vysoká škola používať Protokol o kontrole originality tzv. antiplagiát, lebo ten primárne slúži na odhaľovanie plagiátov. Okrem toho (aspoň na každej serióznej vysokej škole) dáva študent na začiatku diplomovej práce Čestné vyhlásenie o tom, že prácu vypracoval samostatne…
Teda, hoci neexistuje jednotný zákon, ktorý by explicitne zaväzoval všetkých čestne dodržiavať jednotné pravidlá a normy tak, aby nebola práca plagiátom, neplatí, že žiadne pravidlá a normy tu neexistujú, a tak každý sa môže správať, ako len chce. Predsa, keď napr. nebudú existovať jednotné pravidlá cestnej premávky, neznamená to pre vodičov pokyn-súhlas, že môžu podľa ľubovôle trebárs zraziť chodca, s vysvetlením, že ani dopravný policajt tu nič nenamietal, ba dokonca im to povolil. (Analógia s jedným z vysvetlení pána Kollára, že opisovanie mu, akoby povolil i jeho školiteľ, je tu myslím zrejmá.)
Inými slovami, každá spoločnosť sa okrem právnych zákonov riadi aj nejakými nepísanými, mravnými normami a z nich, už tisícročia platí pravidlo: Neokradneš! Alebo: Neoklameš! (Vedia to už naše deti – aspoň by to mali vedieť.)
A práve najväčšiu škodu pre spoločnosť a špeciálne pre vysokoškolské prostredie vidím v mravných dôsledkoch konania pána Kollára, keďže ide o vysoko postaveného politického predstaviteľa, ktorý spolu s inými podobne postavenými politickými reprezentantmi patrí k tým, kto niekedy, resp. až príliš často najviac ovplyvňuje verejnú mienku a konanie ľudí.
A v tomto prípade vysiela veľmi negatívny signál: Nič neplatí! Všetko je dovolené (klamať, podvádzať), pravda, ak si to môžete dovoliť! A to by sa nemalo diať v žiadnej vyspelej spoločnosti, ktorej úroveň sa nemeria len HDP, ale aj politickou kultúrou, pričom v nej platí jednoduché pravidlo: čím si vyššie postavený, tým adekvátne musíš byť pripravený prevziať za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a keď to nedokážeš, musíš ako prvý odísť a nečakať až na to, kým budeš „odídený“, odvolaný!
Na záver ešte dodávam, že svoje vystúpenie som vypracoval samostatne, bez opisovania a bez cudzej pomoci, len s použitím citovanej literatúry.
Na proteste proti plagiátorom v politike vystúpil s týmto príhovorom vyučujúci z Filozofickej fakulty UK Ivan Buraj.
