Nejasná správa o konci sveta
Podávam na tomto mieste aktuálnu písomnú a obrazovú správu priamo z Talianska, krajiny, ktorá podľa médií zažila najväčšiu genocídu za posledné desaťročia. Takto v nej žijú ľudia, kde podľa štatistík je nakazený každý 200-tý občan a každý dvetisíci umrel na Covid 19. Vyzerá to, akoby sa Taliani o tom, že v ich krajine zúri koronavírus, dozvedeli len z televízora…
Pozri video tu: https://youtu.be/6vueoPWtZi8
A takýto letný hitík znie na každom rohu. Určite stojí za pozretie. Pri tejto pesničke sa poteší oko každého chlapa a každý ženský zadok sa mimovoľne zavrtí. Rozhodne je to oslava života, nie smrti.
https://www.youtube.com/watch?v=gmrBzlbSQxg&list=RDgmrBzlbSQxg&start_radio=1
Ak by chcel niekto znevažovať Talianov, hneď ho umravním. Taliani žijú v symbióze, ich premiér ich asi nerozdelil na fanatických ustráchancov, ktorí zazerajú na každého, kto si len dovolil vyjsť z domu, a fanatických odvážlivcov, ktorí sú proti tým prvým už len z princípu, lebo ich tak niekto poštval. Tí ktorí sa boja sa chránia rúškom, tí ktorí nechcú ho nenosia. Vnútri ho všetci nosia povinne a keď sa niekto pozabudne, personál ho upozorní a nik kvôli tomu nenadáva ani sa nehádže o zem, ale si ho obratom nasadí. Zmizli švédske stoly, miesto toho stojíte pri chladiacom pulte a servírka vám nakladá, na čo si ukážete. Je to hygienickejšie a oveľa menej sa plytvá potravinami. Ak sa dá urobiť maximum pre zabránenie šírenia choroby, tak Taliani to určite urobili.
Omdlievať pri informácii, že v Taliansku pribudlo za deň 129 nových prípadov môže len človek, ktorý necestuje a nevie si predstaviť veľkosť krajiny, akou Taliansko je. Prekročíte hranicu, zastanete na prvej pumpe a na nej… minimálne 500 ľudí. Čiže za vlasy pritiahnuté, 1/4 pumpy nakazená a zvyšok Talianska čistý. Všetky tie mestá so státisícmi a miliónmi obyvateľov, hlava na hlave, ktoré pochopí len ten, kto sa nimi niekedy prechádzal.
Nie, nerúham sa, ale viem, že v dnešnej dobe to môžem chytiť kdekoľvek na svete. Prosto ščasťje. Ak si ale mám vybrať, či radšej na Slovensku pri nákupe v Lidli, sediac okrem tejto jedinej povolenej vychádzky len doma na gauči pred zapnutou telkou, za zavretými hranicami, alebo na cestách, tak radšej to druhé. Samozrejme, dá sa s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo proti tomu môžme urobiť. V duchu spomenutej talianskej znášanlivosti, zopakujem záverečnú myšlienku z môjho predošlého blogu: život je príliš krátky na to, aby sme ho prežili v strachu… niekoho iného.
