Mimovládky, Soros a Michal Havran
Nedávno som si na Dvojke so záujmom pozrel reláciu Večera s Havranom o úlohe a financovaní mimovládnych organizácií na Slovensku. Zaujala ma svojou profesionálnou manipulatívnosťou, a to tak obsahom, ako aj výberom hostí. Úlohu fackovacieho panáka na seba zobral poslanec Smeru Miroslav Číž. Faktom je, že tento politik je absolútne nekompetentný vyjadrovať sa k danej téme, takže sa len veľmi ťažko dá zbaviť pocitu, že ho tam vybrali náročky, aby znemožnili a zosmiešnili odporcov určitých praktík v mimovládnom sektore. Pavol Demeš je diplomat – ale nazvať ho občianskym aktivistom je výsmechom všetkým dobrovoľníkom, ktorí si v mimovládnych združeniach odmakali ako dobrovoľníci kopu poctivej práce, je to podobný nezmysel ako nazvať poľovníka ochrancom zvierat. Jediný z prítomných hostí, kto znesie označenie občiansky aktivista, je bývalý poradca prezidentky Juraj Rizman.
Celá diskusia bola pomýlená z niekoľkých dôvodov. Ten prvý je preceňovanie Georga Sorosa zo strany jeho odporcov. Soros je veľmi kontroverzná osoba. Niektoré jeho aktivity sú verejne škodlivé až zločinecké (najmä jeho špekulatívne finančné transakcie, na ktorých zbohatol, no ktorými spôsobil v niektorých častiach sveta ekonomické problémy), iné sú však úplne legitímne. Soros je liberál, a to, že podporuje iniciatívy, organizácie a školy, ktoré šíria liberálne myšlienky, je v demokracii úplne prirodzené – rovnako tak ako majú svojich podporovateľov a nadácie aj konzervatívci alebo socialisti. Konšpirácie na túto tému sú medveďou službou pre kritiku fungovania časti tretieho sektora, lebo práve na základe takýchto výmyslov druhá strana spochybňuje a zosmiešňuje všetky aktivity, ktoré demokraciu skutočne ohrozujú a ktoré by sme mali brať vážne. Démonizácia Georga Sorosa ničomu neprispeva. Neviem, čo by jeho antisemitskí kritici povedali na to, že tento pán financuje aj izraelské organizácie obhajujúce práva Palestínčanov, a práve preto našli maďarský premiér Viktor Orbán s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom spoločnú reč v odsudzovaní jeho činnosti. George Soros je preceňovaná osoba, ktorou zbytočne poskytujeme palivo pre tých, ktorí chcú zahovoriť skutočnú podstatu problému.
Druhý dôvod je fakt, že kritici fungovania časti tretieho sektora majú tendenciu hádzať všetky mimovládne organizácie do jedného vreca. Je to urážka tisícov verejnoprospešných organizácií, ktoré chránia životné prostredie, opravujú hrady, starajú sa o chorých, rozvíjajú voľnočasové aktivity pre deti atď. – a to všetko bez nároku na honorár! Takáto kritika ľahko napadnuteľná. Preto by sme mali nielen v diskusii, ale aj v legislatíve prísne odlišovať občianske združenia a politické think-tanky.
Počas uvedenej relácie mi Juraj Rizman v jednom okamihu pripomenul bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Líder SDKÚ mal vo zvyku striasť sa každej kritiky a podozrenia spojeného s financovaním vlastnej strany formulkou, že ak je to pravda, nech konajú orgány činné v trestnom konaní. Vysmieval sa tak do očí všetkým, ktorí mu nemohli nič dokázať. Podobne Juraj Rizman včera argumentoval úplne rovnako ako bohaté strany obhajujú svoje financovanie – všetko je predsa v absolútnom poriadku, transparentné a zdokladované a ak sa vraj nájde niekto, kto rozvracia štát, on prvý bude žiadať jeho vyšetrenie…Hlavný problém je však v niečom inom. Činnosť, ktorú vyvíjajú niektoré think-tanky, ľudia ako Juraj Rizman nikdy nebudú považovať za rozvratnú, hoci môžeme pochybovať, či je prospešná pre našu spoločnosť a štát. Takže v čom je vlastne problém?
Na Slovensku fungujú organizácie s mimovládnym krytím, ktoré otvorene propagujú záujmy iných krajín z rozpočtov iných štátov. Nechcem písať o všetkých, ale spomeniem len jeden z najznámejších príkladov. Viaceré politické think-tanky na Slovensku v minulosti či súčasnosti dostávali finančné prostriedky od National Endowment for Democracy (NED). Táto inštitúcia o sebe tiež tvrdí, že je „mimovládnou neziskovou organizáciou.“ V skutočnosti je však napojená na rozpočet Kongresu USA. Samotná NED sa priznáva, že do nášho regiónu napumpovala milióny dolárov. Tvrdí tiež, že jej ide len o šírenie demokracie. V skutočnosti výrazne ovplyvňuje politický vývoj v krajinách, do ktorých posiela peniaze.
Nebudem teraz riešiť, či sa s takýmito aktivitami stotožňujete alebo nie. Som však presvedčený, že je vo verejnom záujme, aby občania tohto štátu vedeli, kto, za akým účelom a akými prostriedkami ovplyvňuje verejnú mienku na Slovensku. Verejnosť má právo poznať, kto platí takéto mimovládky a čo je ich cieľom. A to nám diskutujúci v relácii Večera s Havranom akosi „zabudli“ povedať.
