Nesmieme sa ticho prizerať umlčiavaniu farárky Anny Polckovej kvôli jej postoju k LGBTI ľuďom
Namiesto prijímajúceho a ľudského prístupu farárky Anny Polckovej biskupi evanjelickej cirkvi ľuďom inej sexuálnej orientácie odkazujú, že majú „zanechať homosexuálnu prax“, tak aby „svoj život prežili v sexuálnej abstinencii, v dobrovoľnom celibáte“. A Annu Polckovú chcú umlčať.
Farárku Annu Polckovú som začala registrovať v období referenda proti LGBTI ľuďom. Bolo doslova pohladením na duši, keď z prostredia cirkvi bolo počuť pár výnimočných hlasov, ktorí sa dokázali voči referendu vymedziť kriticky. V duchu kresťanských hodnôt, nie v rozpore s nimi. Medzi tieto vzácne hlasy patrila aj dvojica zastupujúca Veľký kostol, zbor evanjelickej cirkvi Starého mesta v Bratislave. Ondrej Prostredník a Anna Polcková.
Na svoj prijímajúci a ľudský postoj voči LGBTI ľuďom už medzičasom Ondrej Prostredník doplatil svojím zamestnaním. Odňali mu kánonickú misiu, a tak nemôže ďalej učiť na Teologickej fakulte. A teraz si biskupi evanjelickej cirkvi zobrali na mušku farárku Annu Polckovú. Dávajú jej najavo, že so svojimi názormi nie je medzi nimi vítaná. Nedokážu prijať, že ľudí s inou sexuálnou orientáciou nenúti k celibátu. Nevyčleňuje z napĺňajúceho života. Ale keby som mala parafrázovať jej slová, prijíma ich takých, ako ich stvoril Boh.
Biskupi evanjelickej cirkvi sa vo svojom „pastorálnom stanovisku“ snažia umlčať akúkoľvek diskusiu o prijímajúcom prístupe voči LGBTI ľuďom. Ľuďom inej sexuálnej orientácie odkazujú, že majú „zanechať homosexuálnu prax“, tak aby „svoj život prežili v sexuálnej abstinencii, v dobrovoľnom celibáte“. Vo svojom stanovisku stavajú ľudí s inou sexuálnou orientáciou do absurdného svetla snažiac sa vytvoriť obraz, že existujú snahy o to, aby boli preferovanejší a chránenejší ako iné menšiny. Takáto argumentácia ad absurdum svedčí iba o predpojatom nastavení biskupov evanjelickej cirkvi, ktorí nechápu nerovnosť a netoleranciu, v ktorej ľudia inej sexuálnej orientácie na Slovensku žijú. Každá menšina má svoje špecifické problémy, ktoré je potrebné riešiť. Tým, že sa venujeme niektorým z nich nijako neumenšujeme žiadnu inú menšinu. Takto ochrana menšín naozaj nefunguje. A keď už sa pozrieme na tú „preferovanosť“ z pohľadu cirkvi. Hlasy tých cirkevných predstaviteľov a predstaviteliek, ktoré sa snažia pomáhať LGBTI ľuďom sa dajú spočítať na jednej ruke. Tie zvyšné stovky sa predpokladám venujú iným menšinám. A ak ani to nie, problém je na ich strane.
Na záver chcem už len dodať, že si nesmierne vážim odvahu s akou Anna Polcková otvára otázky podpory a prijímania LGBTI ľudí v rámci evanjelickej cirkvi. Takýto hlas je v dnešnej dobe na Slovensku naozaj vzácny a pre mnohých ľudí bytostne dôležitý. Preto ma zasiahlo, keď sa biskupi vo svojom “pastorálnom stanovisku” pokúšajú jej hlas umlčať. Nedokážem sa len prizerať a preto som sa pridala k otvorenému listu na jej podporu. Môžete tak spraviť aj vy. Celé znenie podpory a možnosť pripojiť svoj podpis nájdete tu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1121211
