Brainstorming, ktorý (ne)funguje

Keď sa dnes povie brainstorming, tak ďalšie slová nie sú potrebné. Mnohí z nás ho poznajú, ale len malá časť ľudí naozaj vie odkiaľ táto metóda pochádza.

Techniku Brainstormingu vynašiel v roku 1939 marketingový guru Alex Faickney Osborn. Prvýkrát na túto tému publikoval vo svojej vlastnej knihe v roku 1942, ktorá sa niesla pod názvom “How to Think Up“.

*Brainstorming je proces využívaný v obchodnom a marketingovom prostredí na podporu tímov, s cieľom dosiahnuť čo najviac originálnych nápadov. Ide o neformálne stretnutia, pri ktorých líder poukazuje na problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Účastníci majú právo navrhovať riešenia problému a stavať na nápadoch navrhnutých ostatnými účastníkmi. Dôležitým pravidlom je, že žiadny z nápadov nesmie byť kritizovaný. Tieto nápady môžu byť nezvyčajné a mimo zaužívaných procesov. Touto metódou začnú ľudia skúmať nápady kreatívne a vymania svoje myslenie zo zavedených a stereotypných kolají.

Autor myšlienky často vyhlasoval, že objavenie jeho techniky prinieslo najmä veľkým spoločnostiam pozitívne výsledky. Jeden z mnohých príkladov účinnosti brainstormingu, uvádzal skupinu amerických finančníkov, ktorí dokázali prísť s 103 nápadmi pre predaj sporiacich dlhopisov a pritom im k tomu stačilo len 40 minút. Veľké firmy v tých rokoch (napr. IBM), alebo vládne zriadenia spojených štátov, si začali túto techniku osvojovať a aplikovať do bežnej praxe.

Koncom 20. storočia sa postupne zabudlo odkiaľ pojem brainstorming pochádza a stal sa prirodzenou súčasťou firiem a biznis žargónu odbornej komunity. Technika sa stala tak bežnou, že len málo ľudí si ju dovolí spochybňovať. Preto ho automaticky všetci ľudia považujú za dokonalú metódu.

Naozaj brainstorming funguje?

Potvrdenie tejto techniky sa dá ľahko overiť na testovaných predpokladoch. Preto aj výskumní vedeckí pracovníci z Minneapolis-u a marketingoví manažéri zo spoločnosti 3M, sa rozhodli podrobiť túto metódu skúške. Pracovali na predpoklade, že skupiny produkujú viac nápadov, ako jednotlivci. Preto prvá polovica testovaných “subjektov” pracovala v skupinách po štyroch. Zatiaľ čo druhá polovica pracovala samostatne, pričom ich výsledky boli náhodne kombinované, ako keby pracovali v skupine s tým, že duplicitné nápady boli započítane vo výsledku len raz. V tomto prípade sa ukázalo, že štyria ľudia pracujúci samostatne vyprodukujú o 30-40% viac nápadov, ako štyria ľudia, ktorí pracujú v jednej skupine.

Aby sa autori týchto zistení vyhli unáhleným záverom, tak vykonali ďalšie nadväzujúce výskumy.

V jednej z týchto štúdií boli 168 ľudia rozdelení buď do tímov po 5,7, alebo 9, alebo boli požiadaní, nech pracujú samostatne. Tento výskum opäť potvrdil, že pracovať samostatne, sa rovná vyššej produktivite, ako práca v skupinách. Taktiež sa ukázalo, že produktivita klesá s rastúcim počtom ľudí v skupine.

Zistenie: “Brainstormingové skupiny vzrastajúcim počtom účastníkov majú tendenciu skôr spomalovať, ako zvyšovať tvorivé myslenie” Skupiny produkovali menej a viac horších výsledkov, pretože bola vyššia pravdepodobnosť, že svoje myslenie fixovali na jednu myšlienku. Vzájomne a opakovane sa navádzali k rovnakej myšlienke a niektorí členovia sa cíli byť potlačení, čo spôsobilo ich zdržanlivosť v účasti.

Ďalším predpokladom je, že vyhýbaniu sa kritike nápadov počas brainstormingu, má pozitívny dopad na celkový výsledok.

Ďalší výskumníci zo štátu Indiana preto testovali túto hypotézu. Dali skupinám študentov úlohu, aby vymysleli 3 názvy, pre 3 rôzne produkty. Polovica týchto skupín mala povolené kritizovať od začiatku a druhá skupina mohla kritizovať až v momente, keď im niektorý z výskumníkov dal pokyn. Nezávislí sudcovia potom posudzovali kvalitu každého nápadu.

Zistenie: Skupiny, ktorým sa nezabránilo v kritike, vyprodukovali viac nápadov, ale obe skupiny vyprodukovali rovnaký počet dobrých nápadov. Kritika ako taká, prináša iba viac zlých nápadov, ale nespôsobuje menší výskyt tých dobrých.

Úplným záverom možno povedať, že najlepší spôsob ako tvoriť najlepšie a originálne nápady, je pracovať samostatne a hodnotiť tieto riešenia, hneď ako ku ním dôjde. Najhorší spôsob ako tvoriť nové a veľké nápady, je pracovať vo veľkých skupinách a odkladať kritiku na neskôr.

Brainstorming často zlyhá, pretože ľudia musia odmietnuť bežné uvažovanie. Musia spracovať tažko uveriteľný predpoklad, že tieto na prvý pohľad nereálne nápady, sú dôležité na vytvorenie niečoho nového.

Niečoho veľkého.

Mať myšlienky, nie je to isté ako byť kreatívnym. Vytvorenie nápadu, nie je inšpiráciou. Mnoho ľudí má revolučné myšlienky, ale len málo ktorí z nich, dokážu túto myšlienku predstaviť tak, aby ju ostatní pochopili a verili jej.

Aká je teda skutočná cena brainstormingu?

Už z predošlých riadkov viete, že výsledná hodnota je priamo úmerná metóde, akú si zvolíte. Pokiaľ ale máte vlastnú firmu, startup, či si jednoducho platíte ľudí, ktorí sa majú vášho brainstormingu zúčastniť, tak si musíte položiť ešte jednu otázku: Čo ma ten brainstorming naozaj stojí? Pomôcť s ich kvantifikovaním, by vám mohli dva nasledujúce fakty:

Fakt č.1: Ste firma, ktorá si uvedomuje hodnotu všetkého času zamestnancov. Takže by vám malo záležať na tom, ako svoj čas investujú do chodu vašej firmy. A preto by ste mali uvažovať v rovine fiktívnych nákladov vašej firmy. Uvažujte v rovine človeko-hodín:

Príklad č.2: Pokiaľ si myslíte, že človeko-hodiny vás reálne nič nestoja, tak si skúste vypočítať, čo vás to stojí v reálnych nákladoch:

Máte vlastný pohľad na reálny dopad brainstormingu vo vašich firmách, či projektoch?
Dajte mi vedieť do komentárov. :)

Zdroje: Forbes, Wikipedia, Myšlení rychlé a pomalé, Pozornosť, Životné skúsenosti :)