Denník N

Príjmové nerovnosti. A všetko ostatné

Tento blog celkom možne dopadne ako moja bakalárka. Povedie odnikiaľ a vyústi nikam. Príjmové nerovnosti súvisia úplne so všetkým.

 

S bakalárkou som si to najprv predstavoval asi takto: napíšem, čo príjmové nerovnosti sú a prečo vznikajú. Slovensko porovnám s Európou a zanalyzujem vývoj nerovností v čase. (Slovo analyzovať neskôr v bakalárke použijem v každej vete, v niektorých viackrát.)

Lenže. Po prvom zbežnom pregooglení sa ukáže, že možných zdrojov existuje približne milión (to je super, vravím si) a možných právd existuje približne rovnaký počet (to je peklo, vravím si). Nerovnosti v príjmoch podľa jednej štúdie významne závisia od ekonomickej úrovne krajín, podľa inej s ňou môžu mať súvis, podľa tretej nesúvisia vôbec. A milión ďalších faktorov. No peklo.

Z milióna zdrojov sa kombináciou cieľavedomosti a čistej náhody vykryštalizuje spracovateľné (ba až prečítateľné) množstvo a popri tom si celkom mimovoľne všimnem svoju školu. Masaryčka zďaleka nie je Cambridge, ale prístup ku plateným textom cez univerzitný login zadarmo a (!) z domu zďaleka nie je v Sládkovičove samozrejmosť. Týmto konštatovaním otváram krátku píár stať Masarykovej univerzity.

Pár tlačených kníh som si teda požičal iba zo slušnosti a nostalgie, no zo záložiek v mojom počítači vznikol nový vesmír. Pozrel som sa aj na predošlé práce k príbuzným témam a tak som sa dostal k ďalšiemu miliónu dobrých zdrojov. Big bang. Všetky záverečné práce svojich absolventov škola zverejňuje na internete a keď svoju prácu odovzdávate, informačný systém porovná váš text so všetkým v archíve. Odkopírovať čokoľvek z textov iných je preto za hranicou možného. A aby učiteľ vo veľkolepom slovenskom štýle vykrádal práce svojich študentov, je úplné sci-fi.

Lenže. Ako je to v situácii čeština – slovenčina, neviem. Pretože aha: ak by som v cudzom českom texte skúsil ctrl+v, vo svojom worde dal ctrl+v a požičané riadky preložil do slovenčiny, systém by si toto vypožičanie všimnúť nemusel. Ale na to už asi budú ďalšie inštancie, vedúci, oponenti.

(Také, že nejakosadohodneme/pozriktosom/povedzkoľko a pred komisiou obhájite neobhájiteľné, je celkom vylúčené. A to už píár odstavec skončil, nepreháňam. Na to by som chcel v našich končinách upozorniť obzvlášť. Že jo.)

jan-figel
SITA

K nerovnostiam. Tri banálne a celkom náhodné otázky.

 

Prečo nerovnosti existujú?

Podľa ekonomickej teórie to až taká veda nie je: ľudia sa líšia úrovňou vzdelania (to je ľudský kapitál), zamestnania sa líšia mierou príťažlivosti/odpudivosti (to sú kompenzujúce mzdové rozdiely) a časť sa dá pripísať fenoménu superhviezdy. Lenže čo funguje podľa ekonomickej teórie.

Čisto teoreticky by diskriminácia na trhu práce nemala existovať. Ak sa jeden zamestnávateľ rozhodne, že nezamestná nikoho, kto bude na škále farby kože mimo jeho vkusu, podľa teórie sa zbytočne pripravuje o kvalitnejších pracovníkov, až vďaka svojej neefektivite jedného dňa zbankrotuje. Lenže. Zvyšok sveta podľa ekonomickej teórie až tak nefunguje, vzniká nezamestnanosť a zamestnávateľ si môže vyberať. Predsudky šetria čas.

Na úrovni štátov je možných vysvetlení ešte viac. Kým vo Švédsku sa majú všetci približne rovnako, v Anglicku to tak už nie je a ruská stredná trieda je načisto oxymoron. V 50. rokoch Simonovi Kuznetsovi napadlo, že by to mohlo mať súvis s ekonomickým rastom krajín. Ako rastie HDP na hlavu, príjmové nerovnosti medzi ľuďmi sa najprv zväčšujú (chudobné masy v továrňach, povedzme) a vzápätí začnú klesať. Nakreslil si to takto:

image73
Kuznetsova krivka (zdroj tu)

Táto krivka bola pritom svojho času mimoriadne populárna a dalo sa ňou znázorniť všetko od znečistenia prírody (environmentálna Kuznetsova krivka) cez daňové výnosy (Lafferova krivka) po inteligenciu jedinicov (Gausova krivka). Úplne všetko.

Kuznetsov nápad neskoršie výskumy príliš nepotvrdili a jeho krivka sa dnes dá napasovať iba na niekoľko krajín. A aj to len ak sa veľmi chce.

Príčiny rozdielov medzi štátmi by teda mali byť inde. Dane a sociálny systém (bohatším bral, chudobným dával) by boli asi na začiatku zoznamu, niečo zohrajú inštitúcie a právny systém, niečo školstvo, niečo priemerná veľkosť domácností. Je to celý vesmír, hovoril som.

Je dobré, že existujú? Je zlé, že existujú?

S úplnou jednoznačnosťou odpovie iba náhodný internetový diskutér. Ja neviem. Neoklasická ekonómia logiku dáva a zle to nemusel myslieť ani Marx. Proti sebe stoja dva hlavné argumenty:

  1. Nerovnosti vznikajú prirodzene. Ak sa rozdiely medzi ľuďmi budú stierať, tak tí, ktorým sa darilo, stratia motiváciu. A tí druhí ju nezískajú už vôbec. Komunizmus. Orwell.
  2. Nerovnosti prirodzene nevznikajú, ide o vykorisťovanie, prípadne o šťastie, bohaté dedičstvo, náhodu. Poruke je tiež argument oligarchom.
v
cynická obluda

Čisto intuitívne sa mi však zdá, že oveľa viac ako výsledky prerozdeľovania by malo ísť o procesy prerozdeľovania. Ak niekto zbohatne, lebo štb/sadohodneme/kamarát, tak to zrejme bohvieaká motivácia pre nízkopríjmových v neoklasickom duchu nebude. Ak sa to ale niekomu podarí nápadmi typu ESET, tak to nemá prečo klať oči. Nemalo by.

Pokiaľ tomu ale rozumiem dobre: určité prerozdeľovanie tu napriek všetkému bude vždy. Pretože aj keby (akože čisto teoreticky) cestičky štb/sadohodneme/kamarát neexistovali, ľudia s nižšími príjmami by to tak nikdy nevideli. Plus 21. storočie, sociálne štáty a všetky filozofie. Poučku, že „čím je koláč (moje obľúbené ekonomické slovo) rozdelený spravodlivejšie = rovnomernejšie, tým sa zmenšuje“ preto netreba ignorovať, ale ani sa pri nej usilovať o orgazmy.

U nás existujú úplne najviac?

Nie.

Zavzdychať si zo slušnosti zavzdychá každý, ale zrovna nad príjmovými nerovnosťami by sa u nás vzdychať nemuselo. V porovnaní so štátmi, na ktoré som sa v bakalárke zameral, máme u nás dokonca najmenšie nerovnosti. Hodnota Giniho indexu bola u nás podľa Eurostatu v roku 2013, ako ukazuje tabuľka, najnižšia spomedzi všetkých desiatich krajín. (Celkom najväčšie nerovnosti pritom namerali u krajín, ktoré budovali rovnosť najdlhšie, v postsovietskom Lotyšsku, Litve a Estónsku. Rusi a Ukrajinci sú v rebríčku ešte vyššie, dosiahli metanerovnosť, Giniho zen).

Bez názvu
Do tabuľky som to zoradil.

Víťazstvo je to ale tesné (Slovinci, Česi) a relatívne (Giniho koeficient zďaleka nie je zo skaly). Takže povzdych.

Teraz najčítanejšie